Na prvý pohľad majú všetko – vzdelanie, prácu, uznanie, rodinu. No vo vnútri prežívajú tichý boj s pochybnosťami. Cítia, že ich úspech nie je zaslúžený, že len „mali šťastie“ alebo že ich čoskoro niekto „prekukne“. Tento vnútorný rozpor sa nazýva syndróm podvodníka (z angličtiny impostor syndrome) – a prekvapivo, postihuje najmä úspešné ženy.
A nehovoríme len o bežných ženách, takýto pocit poznajú aj známe a slávne ženy. Sheryl Sandberg, bývalá výkonná riaditeľka Facebooku, hovorila o tom, že aj na vrchole kariéry cítila, že možno nie je dosť dobrá a že musí neustále dokazovať svoju hodnotu. Aj držiteľka Oscara Natalie Portman sa počas štúdia na Harvarde cítila ako podvodníčka – bála sa, že ju prijali len preto, že je známa herečka, nie pre jej schopnosti.
Čo je syndróm podvodníka
Syndróm podvodníka nie je psychická porucha v klasickom zmysle. Ide o vnútorný vzorec myslenia, pri ktorom človek nedokáže prijať svoje úspechy a má pocit, že si ich nezaslúži.
V praxi to vyzerá tak, že žena, ktorá dostane povýšenie, má dojem, že „len mala šťastie“, alebo že niekto iný by to zvládol lepšie. Namiesto hrdosti cíti úzkosť, dokonca hanbu či obavy, že raz niekto odhalí jej „neschopnosť“.
Podľa psychológov sa syndróm podvodníka vyskytuje v rôznych oblastiach – v práci, v rodičovstve, aj vo vzťahoch. Často ho sprevádza perfekcionizmus, prehnaná sebakritika a neustála potreba dokazovať svoju hodnotu.
Prečo sa to týka najmä žien
Ženy sú od detstva vedené k tomu, aby boli „dobré dievčatá“, aby sa snažili zapáčiť, pomáhať, nevyčnievať. Keď sa však neskôr dostanú na vysoké pozície alebo do náročných rolí, môže sa v nich ozvať vnútorný hlas, ktorý hovorí: „Naozaj sem patrím?“
Spoločenské očakávania, tlak na výkon, porovnávanie sa s inými či neustále balansovanie medzi prácou a rodinou tento pocit ešte posilňujú.
Odborníci upozorňujú, že ženy majú tendenciu podceňovať svoje schopnosti, zatiaľ čo muži ich často preceňujú – a práve tu vzniká priestor pre pochybnosti.
Ako sa syndróm podvodníka prejavuje
- Máš pocit, že tvoj úspech je výsledkom náhody alebo pomoci iných, nie tvojej práce.
- Bojíš sa, že ťa ostatní preceňujú a čoskoro zistia, že „na to nemáš“.
- Porovnávaš sa s inými a cítiš sa menejcenná, aj keď objektívne dosahuješ viac.
- Nedokážeš prijať pochvalu – radšej ju zľahčuješ alebo odkláňaš pozornosť.
- Nastavuješ si nereálne vysoké nároky a každé zlyhanie vnímaš ako osobné zlyhanie.
Problém majú aj známe a slávne ženy
Syndróm podvodníka sa netýka len bežných žien. Mnohé svetovo uznávané osobnosti otvorene priznali, že aj napriek úspechu o sebe pochybovali.
Emma Watson, herečka a aktivistka, sa priznala, že po úspechu Harryho Pottera často cítila, že nie je dosť schopná a že jej úspech je len výsledkom šťastia. Legendárna spisovateľka Maya Angelou povedala, že aj po napísaní desiatok kníh má občas pocit, že „jedného dňa ľudia zistia, že je to celé podvod“.
Komička a scenáristka Tina Fey priznala, že má obdobia, keď sa bojí, že ju ostatní „prekuknú“ a zistia, že nie je taká vtipná, ako si myslia.
Ako sa s tým dá pracovať
Dobrá správa je, že syndróm podvodníka sa dá zvládnuť – vyžaduje si však vedomé zmeny v myslení.
- Uvedom si, že nie si sama.
Podľa výskumov až 70 % ľudí niekedy prežilo pocity podovdníka. Pomáha už len to, keď si uvedomíš, že to nie je osobné zlyhanie, ale bežná skúsenosť. - Zmeň vnútorný dialóg.
Keď sa pristihneš pri myšlienke „len som mala šťastie“, skús ju nahradiť vetou „tento úspech som si zaslúžila, pretože som na ňom pracovala“. - Uč sa prijať pochvalu.
Namiesto toho, aby si ju zľahčovala, poďakuj a zhlboka sa nadýchni. Tvoje úspechy sú reálne. - Píš si svoje malé víťazstvá.
Vedenie „denníka úspechov“ ti pomôže objektívne vidieť, koľko si toho dokázala. - Hľadaj podporu.
Rozhovor s koučom, psychológom alebo len úprimná debata s kamarátkou ti môže ukázať iný pohľad.
Prijať svoj úspech neznamená byť pyšná. Znamená to uznať realitu – že si na sebe pracovala, niečo si dokázala a zaslúžiš si uznanie. Sebavedomie nie je o nadradenosti, ale o zdravom vedomí vlastnej hodnoty.
Syndróm podvodníka nás učí dôležitú vec – že aj úspech a pochybnosti môžu existovať vedľa seba. Kľúčom nie je byť dokonalá, ale byť k sebe úprimná. Pretože pravá sila ženy nespočíva v tom, že nikdy nepochybuje, ale v tom, že napriek pochybnostiam ide ďalej.
