Bola stredoškoláčka, ale už vedela sama tapetovať, maľovať a rezať nábytok. „Chcela som študovať bytový dizajn. Ale moja mama bola vdova a konexie sme za socializmu nemali. Tak mi môj strýka navrhol alternatívu, keďže som sa aj rada rýpala v zemi. Išla som na záhradnú architektúru v Lednici na Morave. To bola vtedy federálna škola pre Čechy, Slovensko a Moravu,“ hovorí Lucia Bullová.

Mame sa tá predstava páčila. Videla svoju dcéru, ako bude pracovať s kvetinkami a rastlinkami, že bude mať čistý podkrovný ateliér v Bratislave a budem tvoriť. „Realita však bola taká, že som si musela natiahnuť gumáky, montérky a s partiou chlapcov sme začali realizovať záhrady,“ smeje sa Lucia.

Školu vtedy dokončilo ročne asi 30 záhradných architektov a museli vysvetľovať, že nie sú záhradníci. „To je, ako by si architekti zobrali vozík z Baumaxu a šli murovať. Je to anomália,“ hnevá sa Lucia Bullová.

V Bratislave založila po páde socializmu prvé záhradníctvo, získali k nemu asi 20 árov pozemku. „To bolo v roku 1993, keď sme začali budovať niečo, o čom sme nemali tušenie. V Čechách a na Morave mali záhradníctva tradíciu, pretože ich ovplyvňovalo susedné Nemecko a Rakúsko. Tam bolo v každej obci záhradníctvo tak ako mali všade krajčíra a murára. Na Slovensko to bolo trochu umelo prinesené, ale po páde komunizmu sa to ešte rozdelilo, spomína si Bullová.

S érou prvých počítačov, si šla urobiť kurz. „Vravela som si, že je to určite na niečo dobré, a to som ani netušila, že existujú aj kresliarske a grafické programy. Len tabuľky som vnímala. Vtedy to bol Norton Commander T602. Vôbec som počítačom nerozumela,“ smeje sa dnes, keď nám neskôr vo svojom ateliéri Tilia Design ukazuje počítač na každom stole.

Dlho musela zákazníkom vysvetľovať, že nenavrhujú záhradky pre pestovanie. „My ponúkame dekorácie a krásu. Predzáhradky tvoríme ako umelecké dielo,“ dodáva. Všetkým klientom a klientkám trpezlivo vysvetľuje, že exteriér je ako interiér, len pod holým nebom, kde sa predovšetkým žije. To, čo majú vo vnútri, môžu získať aj vonku. „Vo vnútri máte vaňu, vonku bazén, vo vnútri je kuchyňa, vonku terasa s veľkým stolom a pracovným stolom vedľa grilu, vo vnútri máte detskú izbu a vonku trávnik s kútikom či trampolínou,“ hovorí záhradná architektka.

„Keď si kúpite rodinný dom, tak hlavne pre tú záhradu. Chcete si na terase vychutnať prvú rannú kávu, grilovačku s kamarátmi, chcete si s rodinou užívať nedeľné obedy, a chcete mať priestor pre deti. Čiže chcete v záhrade žiť, nielen si ako v galérii pozerať stromy a záhony pestrých kvetov ako vzácne umelecké diela. Moja profesia nie je o dekorovaní, ale o využití pobytového exteriéru,“ vysvetľuje.

Lucia Bullová nechce meniť len záhrady, ale aj mestá. Napríklad Stupavu, kde žije. „Snívam o projekte, ktorý úspešne funguje v Nemecku – Landesgartenschau, po slovensky Krajinná výstava. Je to program pre obnovu zdevastovanej krajiny, napríklad parku, ktorý je súčasťou, alebo pokračovaním pobytového priestoru obce či mesta,“ hovorí. Projekt trvá 5 rokov a je založený na podpore malého a stredného podnikania, pretože na obnovu parku nabaľujete ďalšie služby a projekty.

Trojkombinácia šiat, nohavíc a saka od Donna Rosi.

„Do projektu zapojíte všetkých od škôlok až po seniorov, umelcov, vinárov, gastronómiu. Keďže tam chodia ľudia, pribúdajú služby a sprievodný program, zvyšuje sa atraktivita miesta a produkuje to peniaze a zvyšuje hodnotu okolitých pozemkov pre developerov,“ vysvetľuje.  Po pol roku sa oplotený park sprístupní, ale mnohé služby fungujú ďalej a ľudia sa prídu pozrieť na zrekonštruovaný park.

Lucia Bullová chcela študovať bytový dizajn, ale v práci záhradnej architektky sa našla. „Je to dva v jednom. Robíte architektúru, ktorú neskôr vydekorujete, teda obalíte zeleňou. Niekedy sme len čistí umelci, vytvárame úžasné kompozície zo stromov, krov a voňavých kvetinových záhonov = parky. Ibaže v galérii sa nedá žiť. Preto radšej riešim pobytový exteriér so záhradou,“ dodáva.

Pozrite si premenu aj na videu Stana Stehlíka:

Prečítajte si aj Zmenili sme ženu, ktorá pomohla 200 deťom