Každú nedeľu večer takmer pol milióna Slovákov napäto sleduje príbehy žien z azylového domu Druhá šanca. Seriál Tajné životy sa stal fenoménom a dovolil nám uvidieť a prijať pomerne ťaživú tému domáceho násilia páchaného najmä na ženách, no aj na mužoch.

Jeden z najúspešnejších seriálov RTVS Tajné životy vznikal viac ako 5 rokov. Jeho autorka a scenáristka Biba Bohinská ho na začiatku ponúkla aj komerčným televíziám, no tie o tému týraných žien v azylovom dome nemali záujem. Našťastie sa podarilo seriál presadiť v RTVS, kde tomuto silnému námetu, ktorý odtabuizováva mnohé náročné sociálne témy uverili a zrodili sa Tajné životy.

Už prvá séria zaznamenala veľký úspech a ukázala, že témy ako ženský alkoholizmus, anorexia, manipulátorstvo či týranie sú v našej spoločnosti prítomné a nemôžeme pred nimi navždy zatvárať oči. Po prvej sérii máme teraz možnosť každú nedeľu sledovať druhú, v ktorej šli scenáristky ešte viac do hĺbky a otvorili aj témy ženskej homosexuality, pedofílie, či reakcie cirkvi na týranie žien. O pár dní sa v kníhkupectvách objaví kniha Tajné životy z vydavateľstva Ikar, ktorej autorkou je taktiež Biba Bohinská. Na diskusii o tomto seriály sme sa dozvedeli oveľa viac nielen o téme týraných žien, ale aj o tom, čo sa možno objaví v prípadnej tretej sérii Tajných životov.

 

Biba Bohinská.  Foto - Lucia Čarná

 

Realita je ešte horšia

Scenáristka a autorka Biba Bohinská spoločne so spoluscenáristkou Naďou Clontz vytvorili naozaj reálne postavy z mäsa a kostí. Postavy, ktoré nie sú dobré ani zlé. Skrývajú v sebe celé spektrum povahových vlastností a preto sú ľuďom blízke a vedia s nimi súcitiť a prežívať ich životné skúsenosti. Biba Bohinská konzultuje pri vytváraní  nových postáv s odborníkmi, ľuďmi z praxe a využíva skúsenosti z u nás zatiaľ menej známej psychologickej metódy Individuálnej systemiky. Ako spisovateľka a scenáristka sa zaoberá silou a zraniteľnosťou ľudských duší.   

Jednou z odborníčok, vďaka ktorej sú Tajné životy také autentické, je riaditeľka azylového domu Daniela Gáliková. "Seriál prináša scitlivenie témy domáceho násilia do slovenských rodín. Téma násilia v rodinách sa dlhé roky ironizovala, dnes sa o nej konečne začína diskutovať," hovorí riaditeľka azylového domu Brána do života. Rozdiel medzi seriálom a skutočnými príbehmi jej klientiek vidí najmä v tom, že realita je často oveľa krutejšia. Treba si uvedomiť, že azyláky sú záchrannou sieťou, ktorá zachytáva tú najslabšiu a najzraniteľnejšiu skupinu žien, ktorá naozaj nemá na výber a nemá pred násilím ako uniknúť. Násilie sa však deje v rodinách s akýmkoľvek sociálnym, majektovým aj vzdelanostným statusom. Ženy, ktoré sa ocitnú v azylovom dome, často musia prežiť z 200 eur na mesiac aj s deťmi a je pre ne absolútne nereálne nájsť prácu, škôlku, jasličky. Často majú nízke vzdelanie a nedokážu sa ani len zamestnať, nie to ešte nájsť miesto, vďaka ktorému by dokázali platiť sociálny byt či škôlku. Táto skupina ľudí je akýsi ohrozený druh, ktorý sa snaží prežiť a politici aj kompetentní ľudia by si to mali uvedomiť a prijať zákony, ktoré im pomôžu.

 

Biba Bobinská (v strede) a Zuzana Kanócz.  Foto - Lucia Čarná

 

Daniela Gáliková povedala, že Tajné životy nedokáže pozerať, lebo sú veľmi autentické. Je pre ňu veľmi ťažké pozerať v nedeľu večer seriál a v pondelok ráno ísť do práce a prežívať so ženami ich reálne príbehy. Na otázku, či môže v týchto reálnych príbehoch prísť happy end a týrané ženy sa dokážu začleniť späť do života, hovorí Gáliková toto: "Pre mňa je happy end už to, že v sebe našli silu odísť z domu a prísť k nám. Už to je veľký krok v prípade týchto žien a je našou povinnosťou ich podporiť."

 

Zuzana Kanócz. Foto - Lucia Čarná

 

Votrelec v azylovom dome

Herečka Zuzana Kanócz stvárňuje v Tajných životoch Karin. Vzdelanú ženu, ktorá príde do azyláku ako obeť spolu so svojou dcérou a obviňuje svojho manžela Miloša, že ich dcérku sexuálne zneužíval. Neskôr však zistíme, že Karin nie je obeťou a objavujeme jej druhý protipól. „Moja postava je odlišná od ostatných obyvateliek azylového domu. Ona je totiž tým tyranom. V mojich očiach najviac týra nie svojho muža, ktorému sa chce pomstiť, ale ešte viac svoju dcéru.

Vo svojom ublížení koná voči nej sebecky a necitlivo, je tak zaslepená túžbou po pomste, že ani nevidí, akým stresujúcim skúsenostiam a situáciám vystavuje svoje dievčatko. Veď už len to, že dieťa musí žiť v takých podmienkach, ako je azylový dom, že musí podstúpiť gynekologické vyšetrenie a je odtrhnuté od svojho otca, ktorého evidentne milovala, je vlastne hrozné a tá mama dopustila. Na druhej strane vždy sa snažím aj v tej negatívnej postave nájsť dôvody na súcit s ňou, porozumieť jej, prečo koná tak, ako koná. Všetci sme len ľudia. A ona neubližuje dcére prvoplánovo preto, že jej chce ublížiť, ona to nevidí, je zaslepená vlastnou nenávisťou a pomstou," opísala Zuzana Kanócz postavu Karin.  

 

Daniela Gáliková. Foto - Lucia Čarná

 

Hajdu: Silné ženy treba obdivovať

Manžela Karin, Miloša, stvárnil bravúrne Ady Hajdu. Ady je za túto postavu nesmierne vďačný, lebo je veľmi dobre napísaná a podľa jeho slov je tak  dramatická, že naozaj bolo, čo hrať. Postava bola tak silná, že Adymu množstvo ľudí písalo a volalo a chceli vedieť, či je jeho postava naozaj pedofil, ktorý zneužíva svoju dcéru. Mnohých ľudí sa práve Milošov príbeh veľmi emocionálne dotkol. Na túto tému zareagoval aj psychológ Dušan Fabián a zo svojich skúseností uviedol, že muži v takýchto prípadoch dopadnú skoro vždy zle. Obvinenie ženou, ktorá ich chce zničiť sa veľmi ťažko vyvracia a nevina sa ťažko dokazuje. Tieto prípady nie sú ojedinené a pomsta v nich hrá veľkú rolu. Ady Hajdu je v realite veľkým fanúšikom žien.

 

Ady Hajdu.  Foto - Lucia Čarná

 

„Vychovávala ma silná stará mama, silná mama a mám za manželku tiež silnú ženu. Vždy som také ženy obdivoval. Považujem ich za oveľa silnejšie ako sme my. Ženy je potrebné milovať, obdivovať a ani vám to vrátia tisíckrát.“ Ady sa k téme násilia páchaného na ženách vyjadril veľmi kriticky. „Chcem sa ospravedlniť za všetkých frustrovaných a zakomplexovaných mužov, ktorí týrajú ženy. Jedine takí muži sa môžu niečoho takého dopúšťať“.  Ady sa priznal, že veľmi obdivuje všetkých ľudí, čo robia sociálnu prácu. „Ja som veľmi citlivý človek a keď sa venujem charite, niekedy plačem aj dva dni, pretože ma príbehy a utrpenie tých ľudí vždy veľmi dojíma.“

 

 

V každom z nás je mnoho osôb

Jedným z psychologických postupov, ktoré využila scenáristka Biba Bohinská pri vytváraní jednotlivých charakterov a postáv v Tajných životoch je pomerne málo známa metóda - Individuálna systemika. Biba túto metódu, ktorá je akreditovaná v Nemecku, vyskúšala na sebe samej v procese spoznávania vlastných vnútorných zdrojov. „Individuálnu systemiku jej autori Artho a Veeta Wittemannovci vyvinuli z Voice Dialógu. Patrí medzi psychológiu častí a zaoberá sa hĺbkovým skúmaním vnútorných osôb. Podľa Individuálnej systemiky sa naša psyché skladá z mnohých nezávislých osôb. V každom z nás sa nachádzajú nejaké vnútorné ženy, muži, deti, spirituálne a aj inštiktívne zdroje. Nemáme len jednu vôľu, ale v nás existuje mnoho vzájomne súperiacich zdrojov s vlastnou vôľou. Všetky z nich majú svoje potreby a schopnosti, môžu sa v nás striedať rýchlosťou blesku a je to podvedomá, inštinktívna záležitosť. Niektoré sú vážne a cieľavedomé, iné kreatívne, ďalšie hravé alebo zamerané na vzťahy. A každá z tých osôb sa snaží presadiť svoju vôľu, pretože jej pravda a pohľad na svet je jediný a ten pravý,“ objasňuje scenáristka.

„Pri tvorbe postáv som si predstavila, že je to môj reálny klient/klientka a hľadala som aké vnútorné osoby tvoria jeho/jej charakter. Potom som začala rozmýšľať, akú vnútornú osobu ma daná postava vpredu, kto je v nej potlačený, kto je zraniteľný, kto je silný a akým spôsobom sa to prejavuje, alebo či sa ten niekto silný schováva a ak áno, tak prečo. Rozpitvávala som jednotlivé postavy a hľadala, či v nich je niekto zameraný na prežitie alebo niekto pre koho je dôležitý plán, kto sa stará o deti, kto je viac vpredu a kto má celý systém pod kontrolou. Som presvedčená, že postavy seriálu sú také reálne nielen vďaka vynikajúcim hercom a režisérovi Janovi Sebechlebskému, ale aj našej scenáristickej práci, ktorá sa opierala o poznatky z Individuálnej systemiky,“ dodala.

 

Foto -  ilustračné foto RTVS

 

Budú Tajné životy pokračovať?

V diskusii sa veľa hovorilo o potenciálnej tretej sérii Tajných životov, pretože scenáristky majú v hlave ešte množstvo materiálu, ktorý by vedeli využiť. Mnohé postavy by možno dostali ďalšie pokračovanie a uvažujú dokonca aj o spracovaní témy násilia páchaného na mužoch. Ďalšou z možných tém je násilie páchané na starších ľuďoch, ktorí sú častokrát týraní svojimi vnukmi. Objavuje sa stále viac prípadov, kedy starí ľudia trpeli, prišli o majetok, strechu nad hlavou a tyranom boli v tomto prípade rodinní príslušníci.  Ak budú Tajné životy pokračovať, budú otvárať stále nové témy, ktoré by sme nemali prehliadať.

.

Prečítajte si aj Týraným ženám pomôže bezplatná linka, ktorá funguje nepretržite