Poľutujú, pobozkajú, smutne sa na vás pozrú, chytia za ruku a za hodinu sa pýtajú, čo vám je, prečo nič nehovoríte, či sviatky prebiehajú podľa vašich predstáv.

Mami, poviem ti vtip. Zmobilizujem sily na počúvanie. Treba sa smiať. Mami, v ktorej taške mám pyžamo? Mami, pozeraj na tej dron, ako letí a ako sa vyhne kríkom. Vyžehlíš mi túto košeľu?

Treba pozerať, hľadať, smiať sa, triediť čisté od špinavého, baliť, vybaľovať, konverzovať. Prestrieť stôl, spratať stôl, nakrájať cibuľu, ošúpať cesnak, dať vodu na kávu. Obed, po obede dezert, po dezerte káva, hľadanie čokoládových vajíčok v záhrade. Behať po záhrade s foťákom, nech je spomienka na Veľkú noc. Sušiť mokré topánky a vetrovky, zúčastniť sa na hre scrabble, overovať slová v starom slovníku Larousse. Zdvorilo odpovedať na otázky, či si nedám čaj, jablko, koláč, polievku. Nepokaziť rodinnú atmosféru, keď sa ide pozerať komédia s belgickým hercom Poelvoordem.

Vnútri duševný žiaľ sa odkladá z hodiny na hodinu, na chvíľku, keď bude naň čas, keď nebude prekážať a kaziť náladu, keď sa bude dať rozmýšľať nad tým, čo povedal a do správy napísal lekár. Keď sa bude dať v pokoji plakať bez toho, aby vás kde-kto chlácholil, bez pocitu viny, že ničíte náladu, sviatky, že s vami nie je zábava, že ste nespoločenská, nezdvorilá, poľutovaniahodná.

Zachytiť sa dá nečakaných vecí. Na rokovaní sledovať tenké dlhé prsty mladej kolegyne s prsteňom s ružovým kamienkom, počítať za oknom komíny pred zlatou kupolou Invalidovne. Zjesť tri čokoládové vajíčka, ktoré po obede nájdete pri počítači. Rozmýšľať nad výberom narodeninovej torty pre syna. Lyžičkou krúžiť v mliečnej pene kávy v bielej šálke pri károvanej servítke.

Občas sa zamknúť na wc. Vybehnúť z auta, veselo zakývať, že počkajte ma, skočím do tohto kostola. Vybehnúť s foťákom, potešiť sa, že v kostole nik nie, srdcervúco sa tam rozplakať, osušiť slzy, po niekoľkých modlitbách opäť vybehnúť, zamávať smerom k autu, akože už idem naskočiť, povedať, že ten kostol má krásne belasé klenby. Opäť sa smiať na detských hláškach, pri obede crkať od hnevu, keď padne vidlička na zem, keď  sa pohár s malinovkou nebezpečne nakloní.

Pri raňajkách hovoriť o zeleni dubov, orechov a bukov, o tom, že magnólia tento rok kvitla ako už roky nie, piť kakao z modrých ruských šálok, jesť croissanty s maslom a ríbezľovým lekvárom. Smútok opäť, aspoň o hodinu, odložiť.

Pokým sme na nohách, musíme kráčať, pokým vidíme, treba vnímať a čítať, kým máme sluch, treba načúvať a počúvať. Večer muž otvorí čerešňové pivo, že nech si štrngneme na moje zdravie. A na budúcnosť.

Ja si štrngám na to, aby bolo zajtra a aby sme si zajtra mohli štrngnúť na pozajtra.

.

Prečítajte si aj Chýbajúce slová