Ako sa z Vás stala terénna pracovníčka?

 “Ja som sa k tejto práci dostala šťastnou náhodou. Končila som bakalára na liečebnej pedagogike na pedagogickej fakulte a rozmýšľala som, čo ďalej. Vtedy som našla ponuku občianskeho združenia Odyseus, že hľadajú ľudí do terénu. Nikdy predtým som o tom nepočula. Niekoľko mesiacov som strávila vo výcviku. Inak, to nám zostalo, že si dávame záležať na tom, koho do terénu pustíme, lebo tam chceme mať naozaj vyškolených ľudí. Už vtedy mi bolo jasné, že ma tá práca zaujíma a že mi je terén blízky. Vďaka tomu som sa aj rozhodla pokračovať v ďalšom štúdiu na psychológii.”

Nevyľakala Vás práca na ulici?
“Ja som bola príjemne prekvapená. Ženy, ktoré pracujú na ulici v sexbiznise, sú častokrát v pohode, sú príjemné a sú vďačné za tie služby, ktoré im poskytujeme. Robíme spoločný terén nielen pre ženy v sexbiznise, ale aj pre ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy. Kontakt s nimi je príjemný a mňa oslovilo, že ste v prvej línii a máte príležitosť, ale aj zodpovednosť podať pomocnú ruku. A je jedno, či sa rieši občiansky preukaz alebo skúsenosť s násilím. Príde človek v akútnej kríze a vy ste tam, aby ste mu pomohli.”

Nemali ste predsudky, keď ste začali s týmito ľuďmi pracovať?

“Určite mám aj ja v sebe nejaké predsudky a snažím sa ich reflektovať, ale čo sa týka týchto skupín, skôr som sa snažila mať otvorenú hlavu. Že až tých ľudí spoznám, tak potom si urobím o nich obraz. Od detstva som nechápala nespravodlivosť a keď mám pocit, že sa niekomu deje bezprávie a krivda, tak ma to vždy veľmi hnevá. Mám vtedy tendenciu bojovať, čo nie je vždy vítané, ale ostalo mi to dodnes. Keď vidím, že sa deje neprávosť, mám s tým chuť niečo robiť. Preto mi je blízke pracovať v OZ Odyseus a robiť s tým niečo.”

Kto sú vaši klienti?

“V Bratislave sa staráme o 1200 klientov, hoci tých ľudí je viac, len na nich už nemáme prostriedky. Väčšina z našich klientov sú muži a ženy nad 35 rokov, z toho žien v sexbiznise je asi 200 a asi 250 ľudí má do 30 rokov, to sú teda mladí ľudia, ktorí sú vystavení špecifickým rizikám. U nich je to znásobené tým, že vo väčšej miere riešia odsudzovanie a boja sa i najbližším povedať, aký majú problém. Aj nám dlho trvá, než si získame ich dôveru.”

Iveta Chovancová (vľavo).  Foto - Adam Plesník

Čo je najväčší problém pre ženy pracujúce v sexbiznise?

“Tie nálepky a predsudky sú naozaj veľkým problémom, ktorý má značný dopad na ich život. Žena pre to odsudzovanie nemôže o svojej práci povedať najbližším, ani sa zveriť lekárovi. Častokrát, ak sa lekár dozvie, že žena poskytuje sexuálne služby, začne sa správať inak. Je tam riziko porušenia lekárskeho tajomstva alebo odsudzovanie a výsledok je, že sa k nej prestane správať ako k pacientke. Keď sa vo svojej práci stretnú s násilím, polícia ho bagatelizuje.”

Poskytovanie sexuálnych služieb pritom nie je na Slovensku trestný čin. Tak prečo ten postoj?

“Poskytovanie sexuálnych služieb nie je trestné, práca v sexbiznise, ak sa nedeje z donútenia, je dobrovoľná činnosť. Niektoré ženy si zvolia túto prácu z malého množstva možností a niektoré, lebo  im vyhovuje zarábať si práve v sexbiznise. Trestné je u nás kupliarstvo, teda napomáhanie a sprostredkovanie sexbiznisu, ide o ľudí, ktorí tú prácu nevykonávajú, ale profitujú z nej. Trestný je tiež obchod s ľuďmi, kam patria aj sexuálne služby z donútenia.”

Prečo sa odsudzujú len ženy, poskytujúce sexuálne služby, ale iba málo ich klienti, hoci tie služby aktívne vyhľadávajú?

“O zákazníkoch sa hovorí naozaj málo. Tam funguje ten klasický stereotyp, že to sú muži, ktorí majú svoje pudy a oni sex potrebujú. Ale žena, ak sa tým rozhodne živiť, tak je zlá, lebo sa hlási k svojej sexualite a sexuálnemu správaniu, čo tiež súvisí s rodovou nerovnosťou. Mýty sa týkajú všetkých žien, ale pri tejto skupine žien je to ešte výraznejšie, lebo nespĺňajú predstavy spoločnosti.”

Aká je žena, ktorá pracuje v sexbiznise?

“Nedá sa to generalizovať. To, čo je spoločné, je potreba zarobiť si na živobytie, postarať sa o deti, uživiť rodinu, platiť nájomné a bežné výdavky na život. Rozdiely sú v predsudkoch a odsudzovaní. Keď ja poviem, že pracujem ako terénna sociálna pracovníčka, nikto ma preto nevyhodí z ambulancie a nebude mi nadávať alebo ma urážať. Keď žena pracujúca v sexbiznise povie, kde pracuje, je to celkom iné. Nikdy nevie, aká bude tá reakcia. Stretáva sa preto s vyššími rizikami pri práci, Je tam vysoká miera násilia, ktorému sú tieto ženy vystavené. Polícia častokrát zľahčuje aj znásilnenie, pretože si za to údajne môžu samé. Myslím si, že kým sa nezmení prístup polície a nebude sa brať akékoľvek násilie na ženách vážne, tak žiadna žena sa nemôže cítiť bezpečne.”

Foto - OZ Odyseus

Ako vnímate problém násilia na ženách všeobecne?

“Na Slovensku  sa násilie na ženách bagatelizuje, napriek tomu, aké je časté. Nie sú tú zabezpečené ani dostatočné pomáhajúce služby, štát stále neratifikoval Istanbulský dohovor. Špeciálne tejto skupine žien však odmietnu ešte aj tie, ktoré fungujú.“

Napríklad?

“Krízové centrá  často pre nich nemajú nastavené podmienky. Ženy, ktoré pracuje v sexbiznise zažívajú násilie, ale im sú tieto služby nedostupné. Niekedy preto, lebo nemajú doklady, alebo stabilný príjem alebo nemôžu v noci opustiť zariadenie, a teda nemôžu pracovať, čím  stratia jediný zdroj financií.Niektoré zariadenia chcú doklad o bezinfekčnosti, čo nikto nevie, čo znamená. Keď žena nemá prístup k lekárovi a nemá kartu poistenca, ani si ho nevie vybaviť, nehovoriac o tom, že nikto nevie, aký je to doklad.”

Hoci ich práca nie je protizákonná, poistenie si vybaviť zrejme nemôžu.

“Neexistuje spôsob, ako by si mohli z toho príjmu oficiálne platiť poistenie, môžu si ho platiť dobrovoľne, ale sexbiznis nie je na Slovensku uznaný ako práca.”

Pomohlo by, ak by sa ako práca uznala oficiálne?

“Obávam sa, že keby sa na Slovensku otvorila táto otázka, tak to skôr prispeje k zhoršeniu ich životnej situácie, lebo u nás sa často stretávame s politickým populizmom a táto téma je ľahko zneužiteľná. V zahraničí sa ukazuje, že najlepšie funguje práve dekriminalizácia, kedy sa nezavádzajú špeciálne obmedzenia, ale sexbiznis je braný ako práca s prístupom k bezpečným pracovným podmienkam. Dekriminalizácia sa podľa vedeckých štúdií vníma ako najlepší spôsob ochrany ľudských práv, zníženia násilia a zvýšenia ochrany zdravia.“

Ako dlho pracujú vaše klientky v sexbiznise?

“Mnohé sa tým živia roky.. Sú prípady, že sa jej podarilo odsťahovať a zmeniť prácu, ale nemá veľa možností. Nie sú tú programy, ktoré by týmto ženám pomohli dostať sa na trh práce. V Čechách napríklad existuje sexuálna asistencia, teda pomoc pre zdravotne postihnutých ľudí od žien, ktoré pracujú v sexbiznise.”

Foto - OZ Odyseus

Ako pomáhate ženám v teréne?

“Mnohé tie ženy už vedia, kedy a kde nás presne nájdu, máme pravidelné výjazdy štyrikrát do týždňa. Sme na miestach, kde sa ženy prirodzene nachádzajú. Snažíme sa vytvoriť akceptujúcu atmosféru, bezpečné miesto, kde môžu povedať čokoľvek. Otvorená komunikácia je jediný predpoklad k nejakej pozitívnej zmene. Oni za nami chodia dobrovoľne, nehrozí im, že by sme ich nahlásili alebo by sa u nás stretli s nejakými predsudkami. Rozdávame im kondómy, ženské kondómy, lubrikačné gély, hovoríme s nimi o pohlavných prenosných infekciách, kde sa môžu dať testovať. Ženy v sexbiznise vedia častokrát o sexuálnom zdraví viac ako ostatné ženy. S OZ Odyseus napríklad chodievame aj na festivaly, kde sa stretávame a nie je pravidlo, že ľudia vedia používať kondóm alebo ho vôbec nepoužívajú.”

Aké problémy riešite so ženami na ulici?

“Riešime s nimi  asi všetko. Od bežných vecí ako zladiť prácu a rodinu, čo deti riešia v škole, aké majú náklady v domácnosti, hovoríme aj o tom ako šetriť, hľadáme im ďalšiu prácu.”

Čo ich trápi najviac?

“Najhoršie je násilie. Keď sme robili prieskum, tak všetky opýtané ženy uviedli, že pri svojej práci zažili násilie – fyzické, psychické či sexuálne. Väčšina z nich už má vlastné stratégie, ako sa násiliu vyhnúť... Keď už sa to stane, poskytujeme krízovú pomoc, do ničoho ženu nenútime. Ak chce, pomôžeme s lekármi, sprevádzame na políciu, k psychologičke, keď násilie nechce riešiť, tak neriešime. Pomáhame zvládnuť prvotný  šok.”

Sú také, čo chcú násilníka aj nahlásiť?

“Skôr nie, nedôvera voči polícii je veľmi veľká, čo je na škodu, pretože ani polícia potom nevie chytiť tých páchateľov. Keď polícia neberie vážne násilie na tejto skupine žien, znamená to, že množstvo agresorov ostáva na slobode. V jednej časti Anglicka si polícia uvedomila, že treba chrániť aj tieto ženy a po sérii vrážd zaviedla trestný čin voči ľuďom v sexbiznise ako trestný čin z nenávisti a dala tomu špecifické postavenie. Potom aj tie ženy začali nahlasovať prípady a znížila sa im kriminalita. Je to výhodné pre všetkých, ak polícia koná ako má. Je škoda, že sa to na Slovensku nedeje.”

Foto - Adam Plesník

Mali ste v sexbiznise aj mužov? 

“Kedysi sme pracovali aj s mužmi v Bratislave, asi desať rokov dozadu, ale postupne sa z ulice presunuli na priváty a internet a tam to nevieme kontrolovať, čo nie je dobré. Tam sa sčasti presúva aj ženský sexbiznis.”

Pokiaľ až pomáhate ženám? Chcete ich zmeniť a dostať z ulice?

“Pomáhame im uskutočniť takú pozitívnu zmenu, akú samé chcú. Ak chcú sexbiznis opustiť, hľadáme možnosti, napíšeme s nimi životopis, ideme na úrad práce alebo hľadáme brigády na internete. Pokiaľ sexbiznis nechcú opustiť, my to tiež berieme ako prácu a pomáhame s niečím iným. “

Prekvapili vás niečím tieto ženy?

“Vedia byť veľmi solidárne a pomôcť si. Všeobecne si myslím, že by si ženy mali pomáhať, hoci to niekedy veľmi  nefunguje.U nich sa to deje, hoci sú si na ulici konkurenciou.”

Čo vo svojej práci zvládate najhoršie?

“Keď sa stretnem so ženou, ktorá si prežila znásilnenie a ja viem, že máme veľmi zviazené ruky v tom, ako jej na Slovensku môžeme pomôcť. To sú ťažké situácie. Mali sme ženu, ktorú zobral zákazník autom za Bratislavu a priložil jej zbraň k hlave, inú škrtil a znásilňoval, až kým jej kolegyňa nezavolala políciu. V tomto prípade našťastie polícia zasiahla a muž dostal 9 rokov. Ale v mnohých prípadoch sa nestane nič.”

To znamená, že sa systém nemení k lepšiemu?

“Bohužiaľ, na systémovej úrovni sa za 20 rokov našej činnosti nezmenilo takmer nič. Naopak, je menej združení, ktoré pomáhajú týmto skupinám. Odyseus je jediný, ktorý má špeciálny program zameraný na ženy v sexbiznise. Snažíme sa ho udržať napriek tomu, že nemáme dostatok financií.”

Foto - Ester Erdelyi

V Odyseu ste začali pracovať v roku 2010 a už v roku 2012 ste sa stali riaditeľkou združenia, ktoré zastupujete aj mimo Slovenska. Čo funguje v zahraničí pri pomoci týmto skupinám?


“Zastupujem strednú Európu v Euroázijskej harm reduction sieti, čo je sieť, ktorá sa zameriava na drogové politiky, vychádzajúce z politiky ľudských práv, zamerané na znižovení rizík a škôd súvisiacich s drogami. Ukazuje sa, že najefektívnejšia pomoc je zapájať ľudí z týchto komunít, aby sami spoluvytvárali pomáhajúce služby a aby mohli ovplvňovať zmeny v tejto komunite. Preto máme komunitných dobrovoľníkov, ktorí sú aktívnymi užívateľmi drog, alebo aktívne pracujú v sexbiznise a pomáhajú ďalším v svojej komunite. Oni sú našou predĺženou rukou a my od nich dostávame dôležitú spätnú väzbu o tom, čo komunita potrebuje. Podľa skúseností zo zahraničia je táto pomoc najefektívnejšia.”

Hoci ste riaditeľka, stále pracujete aj v teréne. Zažili ste, že sa hnevajú aj na vás ako terénnych pracovníkov, ktorí pomáhajú závislým na drogách alebo ženám v sexbiznise?

“Stáva sa to v lokalitách, kde pôsobíme, lebo ľudia častokrát nerozumejú našej práci. Niektorí len nemajú informácie a pomáha, keď im to vysvetlíme. Ale potom je skupina ľudí, na ktorú nefungujú racionálne argumenty vôbec. Nechcú počuť, že naša práca má výsledky a je na prospech ochrany zdravia celej spoločnosti.“

Česká expertka na rodovú rovnosť, ktorá učí na univerzite v Oxforde Barbara Havelková, v našom nedávnom rozhovore hovorila, že sa špeciálne venuje postaveniu žien v sexbiznise, lebo sú nielen obeťou patriarchátu, ktorý ich ekonomicky a sociálne ničí, ale veľmi ich odsudzujú aj ženy samotné. Aká je vaša skúsenosť?

“Máme rovnakú skúsenosť. Práve ženy veľmi negatívne reagujú na ženy, ktoré sa živia sexbiznisom. Ja tomu nie celkom rozumiem, pretože riešia často podobné problémy, ale ak sa ocitnú v ťažkej situácii, so solidaritou žien sa nestretnú. Ženy majú potrebu hodnotiť sa navzájom striktne a tvrdo a ak majú pocit, že ich iná žena ohrozuje, tak sú ešte tvrdšie. Pri ženách v sexbiznise hodnotia hlavne výzor. Ale sex nie je o kráse. Robíme našu prácu s nasadením, pretože aj ženy pracujúce v sexbiznise majú rovnaké práva ako my a kvôli voľbe práce by nemali byť ich práva porušované a ich život ohrozovaný.”

.

Prečítajte si aj Na TEDxBratislava sa predstaví rekordne veľa rečníčok