BRATISLAVA. Organický a tradičný spôsob pestovania porovnáva nezisková organizácia Rodale Institute z amerického Kutztown v Pensylvánii posledných takmer 35 rokov. Začali v roku 1981, aby sledovali, čo sa stane pri prechode z chemického na organické pestovanie. Lepšie dopadlo ekologické farmárčenie.

„Po prvých rokoch poklesu úrody začali výnosy z organickej časti dobiehať a prevyšovať tie z konvenčnej,“ vysvetľuje hovorca neziskovky Aaron Kinsman. Organické pestovanie tiež prekonalo konvenčné v suchých rokoch, dodáva.

„Mýtus o tom, že ekoprodukcia nevyprodukuje dostatok potravín sa už pomaly vyvracia výskumom a dobrou praxou,“ hovorí Ľuboš Molitoris z občianskeho združenia TerraVoice. Väčšina slovenských poľnohospodárov však o ekologickom pestovaní podľa neho ani neuvažuje. Vidí za tým presvedčenie, že ináč sa to nedá. „Ak niekto robí niečo celý život istým spôsobom a nemusí to meniť, načo by to menil,“ hovorí.

Z krátkodobého hľadiska je totiž klasické obrábanie s priemyselnými hnojivami a pesticídmi výhodné, vysvetľuje. Za tlakom na tradičné postupy vidí aj biznis s poľnohospodárskou chémiou.

 

 

Aj vo veľkom

Na sledovaných plochách pestuje Rodale Institute sóju a kukuricu. Teda plodiny, ktoré sa v tejto oblasti pestujú vo veľkom a celkovo tvoria takmer polovicu pestovaných plodín v Spojených štátoch, vysvetľuje Kinsman. Niečo vyše dve pätiny sú ostatné obilniny, ďalšie dve pätiny zase krmoviny. Len necelé dve percentá patria zelenine.

Posledné tri roky pridali ešte geneticky modifikované rastliny. Zámerom bolo podľa neho priblížiť sa realite pestovania v Spojených štátoch. V súčasnosti je podľa inštitútu totiž okolo 94 percent sóje a 74 percent kukurice geneticky modifikovaných. Na Slovensku sa vlani podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva pestovala geneticky modifikovaná kukurica na 411 hektároch v okresoch Piešťany, Sobrance a Humenné.

Okrem ekologických prínosov ako kvalita pôdy, efektívnejšie hospodárenie s vodou a zníženie odtoku vody z plochy, je podľa neho výhodou aj vyššia potreba ľudskej práce. Organické pestovanie totiž vyžaduje takmer o tretinu viac zamestnancov na hektár.

Hoci priemyselný prístup dominuje, stúpa podľa Kinsmana počet farmárov pestujúcich organicky. Zvyšuje sa aj povedomie o škodlivosti chémie v poľnohospodárstve, dodáva. Pomáha aj tlak spotrebiteľov, ktorý si žiadajú organické plodiny a produkty, vysvetľuje.

V prospech farmárčenia bez chemikálií hovoria podľa Kinsmana aj nižšie náklady. Myslí si, žeby sa takto mohlo pestovať aj celosvetovo.

 

 

Ekopoľnohospodárstvo aj u nás?

Úplné nahradenie konvenčného poľnohospodárstva za ekologické však nepovažuje Michal Cifranič zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v našich podmienkach za reálne. Uznáva však, že by to malo pozitívny vplyv nielen na životné prostredie, ale aj zamestnanosť ľudí. Za negatívum ekologického farmárčenia považuje hlavne vyššiu zraniteľnosť pre nevyhovujúce počasie, prípadne kalamitné výskyty škodcov a chorôb.

Pesticídy sa využívajú nielen na ochranu rastlín, ale aj pre vyššiu výťažnosť z hektára – teda vyššiu produkciu a vyššie zisky, vysvetľuje. „Chemické prípravky a priemyselné hnojivá zaručia pravdepodobnejšiu šancu dosiahnuť čo najvyšší zisk,“ hovorí.

Vstupy do ekologickej rastlinnej výroby na plošnú jednotku oproti konvenčnej bývajú celkovo nižšie aj kvôli zákazu používania chemických a priemyselných hnojív, dodáva. Vyššie sú naopak náklady na prípravu pôdy, zamestnancov či certifikované sadivo.

Ekologický spôsob pestovania kukurice a sóje však považuje Cifranič za realizovateľný aj v našich podmienkach. „Ide o plodiny, ktoré u nás nemajú prirodzených škodcov a nenapádajú ich choroby,“ hovorí. Jediným problémom by podľa neho mohli byť buriny. Zabrániť rastu burín sa však dá aj častejšou kultiváciou pôdy, prípadne sejbou tej istej plodiny za sebou, vysvetľuje.

 

 

Klasický spôsob škodí

„Ak to mohlo fungovať pred industrializáciou poľnohospodárstva, prečo by to nemohlo fungovať aj dnes s modernejšími technológiami,“ oponuje Molitoris. Potvrdzujú to podľa neho aj skúsenosti ekologických pestovateľov, aj jeho vlastné.

Upozorňuje však, že nejde o vedeckú štúdiu, ale skôr o sumár 30 ročnej praxe. Úspešnosť ekologického poľnohospodárstva potvrdili aj iné štúdie s kratším časovým horizontom, dodáva.

Prechod na ekologický spôsob je podľa neho reálny. Za nemožné považuje skôr pokračovanie klasického pestovania. To totiž podľa neho vedie k strate úrodnosti, nižšiemu obsahu vody v pôde, znečisteniu podzemných vôd a negatívnym dopadom na ľudské zdravie. 

 

Prečítajte si aj Sláviková: Konopa patrí do kuchyne aj na stavbu

 

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.