Nedávno som bola oslovená so zaujímavou ponukou na rozhovor. Bolo to v mojom “serióznom” živote, kde som “veľká šéfka” a tento milý časopis ponúkol rovnaké otázky aj dvom iným “veľkým šéfkam” v mojom odvetví.

Hovorím si, super, máme možnosť povedať svoj pohľad ako ženy, seriózna platforma….a hneď druhá otázka bola…ako sa Vám podarilo skĺbiť zamestnanie a rodinu?

Neženské otázky pre ženy

Rodina sú minimálne dvaja, keď príde dieťa, stanú sa z nich dvaja rodičia. Napriek tomu na túto otázku musia odpovedať iba ženy. Vždy, keď dostanem túto otázku, mám chuť sa spýtať, či majú konkrétne na mysli nejakú obeť, ktorú som musela priniesť, alebo rovno priznanie, či som zlyhala ako matka….na počudovanie som bola jediná z tých troch oslovených, ktorá sa voči otázke ohradila.

Ďalším šokom pre mňa bola ani nie otázka, ale odpoveď. Myslíte si, že by vo vedení malo byť viac žien? Jedna z nás odpovedala, že si nemyslí, že inklúzia žien “per se” by priniesla lepšie výsledky, dôležité je, aby bol človek odborník…..o tom nikto nepochybuje, to chceme všetci. Len pri tejto vete by sa zdalo, že nájsť schopnú manažérku je úloha pre marušku a dvanásť mesiačikov, zatiaľ čo schopní manažéri rastú na strome popri ceste.

A dnes už je naozaj čas si dupnúť.

Pretože to nie je iba v biznise.

Pozrite sa okolo seba.

Pozrite sa na filmy, alebo literatúru.

Málokedy v skutočnom živote stretnem muža tak schopného a komplexného ako bývajú filmoví hrdinovia…ale takmer každá jedna žena, ktorú poznám je schopnejšia a komplexnejšia ako tie, čo nájdeme vo filmoch a literatúre.

Povinné kvóty vo filmoch

Jeden letný podvečer sa mi zadarilo stať sa súčasťou ohnivej debaty o “povinných kvótach vo filmoch.” Niektorí účastníci mali totiž pocit, že je to zvrátené. Dnes už si nemôže človek pustiť film, aby tam nebol minimálne jeden homosexuál, aspoň jedno rasovo zmiešané manželstvo a ideálne niekto postihnutý. Strávila som, pre mňa bolestivú, časť dňa, snažiac sa fešákom vysvetliť, aká dôležitá je reprezentácia v masmediálnom priestore.  

Aj keď sa to možno im zdá zvláštne, pre mnoho ľudí je to dennodenná realita a je dôležité, aby mali pocit, že sa o nich vie a že sú právoplatnými členmi komunity. Neuspela som, je to zvrátené, nech si žijú, ale neobťažujú nás tým a mne vo filme černosi neprekážajú, boli najčastejšie odpovede…už som sa pomaly zmierovala s tým, že pár mojich známych do litery spĺňa definíciu rasizmu, a ešte má pocit, že tou fakľou treba mávať na ochranu maskulinity a belosti, keď niekto povedal argument, ktorý ma priviedol až sem….

Tým najposmešnejším možným hlasom totiž niekto povedal:

“To už pomaly budú kvóty, aby tvorili ženy 50 percent parlamentu!”

“A keby boli? Čo by na tom bolo také strašné?”

“No, bola by to úplná kravina, kvetinka, lebo potom by sa už vôbec nepozeralo na odbornosť, ale len na pohlavie.”

Tento rozhovor sa neodohral o pol desiatej večer u Patkoša. Toto bol rozhovor v skupine úspešných a vzdelaných ľudí.

Pretože v 21.storočí je stále predstava parlamentu, kde by boli rovnoprávne zastúpení odborníci oboch pohlaví, úplná fantasmagoria.

Veď tí muži sú odborníci, prečo to meniť? No, lebo aj ženy sú odborníčky, a poznajú svet zo ženského brehu.

Ženy by mali byť rovnocennými členmi spoločnosti, ženy platia dane a ženy si zaslúžia mať svoje zastúpenie v parlamente.

#Zakrúžkuj ženu

Preto je skvelé, že máme možnosť krúžkovať ženy….nie len preto, že sú ženy, preto, že sú odborníčky.

Sledujte ich sociálne média, sledujte kampaň, zástupy schopných žien nájdete na každej kandidátke, dajte si ten čas a nájdite tú svoju a zakrúžkujte tú svoju. Keď neviete, ako začať, skúste si nájsť stranu, ktorá najviac sedí Vášmu svetonázoru a jej predstaviteľku. Niekoho, kto si nebuduje meno sústavnou snahou o zasahovanie do vašich reprodukčných práv.

Nájdite si kandidátku, ktorá sa prezentuje ako žena, ktorá pozná ženský svet, zaujímajte sa o volebný program, víziu, ktorú razí a keď takú nájdete, zakrúžkujte ju.

A nemalo by to byť len kvôli tomu, že nám niekto sľúbi zastavenie cien, prípadne vyššie dochodky. Tieto predvolebné výkriky sú tak populistické a úbohé, že aj podpriemerný študent ekonomiky chápe, že sú absolútne nereálne a opäť skončia iba v rovine predvolebných sľubov.

Tvoríme viac ako polovicu spoločnosti, prečo by sme nemohli tvoriť polovicu parlamentu? Prečo by tam nemohlo byť viac ľudí, ktorí vedia, aké to je, keď sa na nás vyvíja sexuálny, ekonomický, alebo akýkoľvek iný nátlak a poznajú to aj v praktickej rovine. Prečo by tam nemohlo byť viac ľudí, ktorí majú jasno v tom, kde končia moje práva a začína sa zasahovanie do práv iného.

Niekto, kto vie, čo je to materská “dovolenka”, niekto, kto vie, aké je to dojčiť dieťa schovaná v kúte, lebo to zúrivú väčšinu poburuje. Pretože by bolo fajn mať tam niekoho, kto pozná význam slovného spojenia “rodovo podmienené” a zažíva to na vlastnej koži. Niekoho, kto reálne a nahlas povie o tom, že máme naozaj skutočne obrovský problém s domácim, alebo ak chcete, rodovo podmieneným násilím.  Niekoho, kto sa nebude na svet pozerať optikou “chlapi sú chlapi a keď ženy nechcú byť obťažované a znásilňované, majú sa obliekať cudnejšie”.

Naozaj mi chce niekto povedať, že dať dohromady 75 schopných žien je nereálne a bude to na úkor kvality?

Hmmm, vidíme tú kvalitu…Viete si predstaviť, že by sa ktorákoľvek politička rozplakala na tlačovej konferencii, ako to predvádzajú rôzni matovičovia a kollárovia? Koľko by asi trvalo, aby bola označená za hysterku, ktorá nepatrí do politiky? Nestálo by za to dať dokopy sily a prekrúžkovať tam niekoho, kto má snahu a potenciál začať so zmenami, ktoré potrebujeme ako soľ?

Minule som bola vonku v tričku “Future is Female” a vzbudilo to veľkú zábavu a posmešky od jedného môjho známeho….muži tu tomu šéfovali celé storočia….možno práve toto je čas uchopiť pevne do rúk právo, ktoré máme a pokúsiť sa, aby tá budúcnosť bola aspoň rovnoprávna.