|
Zo všetkých vôní najkrajšia na svete je vôňa bábätka. A hneď za ňou je u mňa káva.
Zavoňala mi už v detstve. V časoch, keď sa na instantnú nesku škaredo zazeralo, lebo väčšina ľudí pila len turka. Káva sa vtedy kupovala zásadne zrnková a mleli sme ju priamo v obchode. Na stroji, ktorý narobil rovnaký hluk ako v sobotu ráno cirkulárka na dedinskom dvore. Zato tá vôňa, ktorá sa z neho potom niesla, tá bola úžasná.
Vôňa kávy, to je spomienka na vysokoškolské časy, písanie diplomovky a učenie sa na štátnice. Tiež spomienka na rodičovskú dovolenku s dvoma deťmi s malým vekovým rozdielom, keď pohodová chvíľa s kávou bola ako malé Vianoce.
Kávou voňajú všetky projekty aj uzávierky. Pracovné stretnutia, konferencie, služobné cesty. Ale aj bolesť hlavy, tlaková níž a dlhé cesty autom nočnou krajinou.
Káva mi pripomína pohodové letné rána na verande, keď sa ešte len prebúdza deň a človek sa zakrúti do deky, aj keď vie, že čoskoro sa bude kúpať vo vlastnom pote. Na dovolenke sa k nej mieša aj vôňa mora a pocit sladkého ničnerobenia. Je synonymom množstva priateľských stretnutí, príjemných chvíľ i zastavení nad životom.
Napokon, aj vedci potvrdili, že káva je liek. Znižuje riziko cukrovky, Parkinsonovej choroby aj rakoviny pečene. A tí, ktorí ju pijú denne, žijú dlhšie. Možno aj vďaka tomu, že s kávou si dokážu vychutnať aj chvíle, ktoré by inak boli celkom šedivé či všedné.
Skrátka, my, ktorí milujeme kávu, nie sme kofeínoví závisláci. Sme pohoďáci!
Prečítajte si aj Všetko je tak, ako má byť
