BRATISLAVA. Je to alarmujúce. Len v troch krajinách Európskej únie sa ženám rodí menej detí ako u nás. V roku 2013 pripadalo na jednu Slovenku v plodnom veku iba 1,34 dieťaťa. Populácia potrebuje aspoň 2,1 dieťaťa na ženu, inak spoločnosť bez imigrantov vymiera. 

Týmto mimoriadne nepriaznivým demografickým trendom argumentujú pred blížiacim sa referendom aj cirkev a aktivisti Aliancie za rodinu, ktorí tvrdia, že ak spoločnosť podporuje zväzky párov rovnakého pohlavia, ohrozuje tým tradičné manželstvo, aj pôrodnosť. 

„Vieme, že máme populáciu pod hranicou záchovnosti národa a tak isto sú na tom všetky tie západné krajiny, ktoré prijali tieto inštitúcie a inštitúty a vieme, že to je veľmi vážny problém, ktorý sa nám prejaví za 30 rokov tým, že sa o nás nebude mať kto postarať,“ povedal pred pár dňami v TA3 hovorca Aliancie Anton Chromík. 

Tradície nie sú záruka 

Ak sa však pozrieme na dáta, vzťah medzi zväzkami homosexuálov a úpadkom rodiny, či klesajúcou pôrodnosťou, nájdeme len ťažko. 
Manželstvo alebo registrované partnerstvá dnes môžu osoby rovnakého pohlavia uzatvárať v18 z 28 krajín, vrátane katolíckeho Írska či Španielska. Na budúci rok k nim pribudne aj Estónsko. 
Z desiatich krajín EÚ s najvyššou úhrnnou plodnosťou (teda počtom detí na jednu ženu) sú registrované partnerstvá alebo manželstvá homosexuálov legálne až v deviatich.

Poukázal som na to už v decembri 2013 v článku Denníka SME a tento fakt platí aj pri pohľade na najnovšie dáta európskeho štatistického úradu Eurostat. Naopak konzervatívne kresťanské krajiny, kde práva homosexuálov na legálne partnerstvo zatiaľ zaznávajú, ako sú Taliansko, Grécko, či Poľsko, sú na opačnom póle a ženám sa v nich, podobne ako u nás, rodí najmenej detí v Únii. 
Na chvoste je aj ďalšia silne katolícka krajina Španielsko, kde ľavicová vláda presadila manželstvá osôb rovnakého pohlavia v roku 2005. Úhrnná plodnosť je však dnes v krajine vyššia ako dlhé roky pred týmto rozhodnutím. 
Dáta nám ukazujú, že v krajinách s liberálnejším postojom k homosexuálnym partnerstvám nemajú ani menej „tradičných“ sobášov ako v prísne konzervatívnych krajinách. Hoci najviac sobášov na stotisíc obyvateľov bolo v roku 2012 podľa Eurostatu uzatvorených v Litve, kde sú homosexuálne zväzky zatiaľ nelegálne, najmenej sobášov bolo v Bulharsku, kde majú k tejto téme rovnaký prístup.

Zo štatistických údajov tak vyplýva, že v krajinách s legálnymi zväzkami homosexuálov sa tradičným rodinám a pôrodnosti nedarí horšie, skôr naopak. Ako je to možné? 
„V krajinách, kde sú politiky nastavené liberálnejšie k neheterosexuálnym menšinám, sú zväčša aj veľmi priateľské politiky k zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života a skorému návratu žien do práce po materskej dovolenke,“ vysvetľovala to v spomínanom článku SME sociologička Inštitútu pre výskum práce a rodiny Sylvia Porubänová.

Dánske štvrťstoročie 

Cirkev i kresťanskí aktivisti však pripomínajú, že registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia boli v týchto krajinách prijaté len nedávno a ich negatívny vplyv na spoločnosť sa tak zrejme ešte len prejaví. 
Aj tu však už existujú dáta, ktoré môžu túto argumentáciu spochybňovať.

Ako prví v Európe prijali inštitút registrovaných partnerstiev Dáni a to už v roku 1989. V roku 1990 pripadalo na každú Dánku v plodnom veku 1,67 dieťaťa. V roku 2012, po 23 rokoch od prvých uzatvorených zväzkov gejov a lesieb v krajine, to bolo 1,73 dieťaťa na ženu. 
A ako to bolo na Slovensku? V roku 1990 pripadalo na jednu ženu 2,09 dieťaťa a v roku 2012 už len 1,34. 
Je nepochybné, že demografické trendy v každej krajine ovplyvňuje veľa rozmanitých faktorov, ako napríklad rastúca imigrácia v Dánsku, alebo transformácia spoločnosti po páde bývalého režimu u nás, no dáta nám ukazujú, že robiť závery o vzťahu medzi registrovanými partnerstvami a úpadkom rodiny a klesajúcou pôrodnosťou, môže byť veľmi zradné.

Autor je bývalým redaktorom denníka SME.