|
Na jej veľké pavúky nezabudnete. Nedali sa prehliadnuť. Možno aj preto, že do múzeí akosi nepasovali a boli rovnako jedinečné ako celé umenie Louis Bourgeoisovej. Pavúky boli také veľké, že ste museli častokrát prejsť popod nich, aby ste si ich s odstupom prezreli celé. Cítili ste sa pri tom veľkom pavúkovi ako malý zanedbateľný hmyz.
Maman vo výstavnej sieni Turbine Hall v londýnskej galérii Tate Modern.
Pavúk ako žena
Pavúky symbolizovali ženy a matky. Tejto téme sa Bourgeoisová venovala už v 40. rokoch minulého storočia ako jedna z prvých umelkýň. Kritizovala vzťahy medzi mužmi a ženami, skúmala úlohu matky a ženy v spoločnosti a používala pritom poznatky Freuda a jeho školy. "Moja mama bola ako pavúk - trpezlivá, racionálna, inteligentná, poriadkumilovná a najmä - mala nervy zo železa," hovorievala Bourgeoisová.
Jej neskoršiu tvorbu silno ovplyvnili zážitky z detstva, v ktorom sledovala svoju invalidnú mama a dominantného otca, ktorý desať rokov udržiaval vzťah s anglickou opatrovateľkou svojich detí, teda aj Lousinou. Najviac sa to prejavilo počas jej sochárskej inštalácie Deštrukcia otca v roku 1974, kde boli otvorené ústa s útvarmi, ktoré pripomínali prsia či penisy. Sama to charakterizovala ako detskú túžbu vypitvať otca počas rodinnej večere.
Žene nepomohli ženy
To, že je ako žena menejcenná, vnímala Louis od detstva. „Keď sa narodí chlapec, tak je rodina šťastná. Keď sa narodí dievča, tak sa to toleruje,“ hovorievala podľa svetových médií.
O to viac disciplíny prejavila vo všetko, do čoho sa pustila. „Môj život je organizovaný ako metronóm,“ vravela. Louis Bourgesiová však šla odvážne za tým, čo ju bavilo.
Vzťah k umeniu dostala doma. Otec bol obchodník s umením a mama viedla manufaktúru s 20 pracovníkmi, ktorí renovovali historické gobelíny. Louis vyštudovala matematiku na parížskej Sorbonne, ale ako umelkyňa sa doma nepresadila. Preto, že bola žena. Mohli za to však ženy, nie muži. „Spoločensky a finančne umeleckú scénu ovládali bohaté ženy. A tie chceli mužov – umelcov, ktorí im robili spoločnosť, hlavne mladých umelcov, ktorých nezaujímalo, že ženy sú vydaté. Mnohí umelci a presadili – vďaka svojmu šarmu. Ženy museli v umeleckom svete robiť ako otrokyne. Nepomohlo im, že boli mladé a pekné. “ povedala Louis neskôr.
Obrovský pavúk v centre Tokia.
Kariéra v Spojených štátoch
Zlom v jej umeleckej kariére nastal, keď už rodená Parížanka žila v Spojených štátoch amerických, kam v roku 1938 nasledovala svojho manžela, amerického kunsthistorika Roberta Goldwatera. V New Yorku sa učila u Čechoameričana Václava Vytlačila. Venovala sa soche, grafike a maľbe a vo všetko bolo cítiť surrealizmus. Ako jedna z prvých umelkýň začala vytvárať rozsiahle inštalácie a v sochárstve netradične používala mäkké materiály.
Slávy sa dočkala až v zrelom veku. Do siene slávy sa dostala v roku 1982 ako 71-ročná. To mala samostatnú výstavu v newyorskom Múzeu Moderného umenia, ktorá zlomila americké publikum. Presvedčiť Európu sa jej podarilo o sedem rokov neskôr - retrospektívnou výstavou vo Frankfurte.
Spiderwoman
Keď 31. mája 2010 zomrela, mala 98 rokov a povesť jednej z najrešpektovanejších umeleckých osobností 20. storočia. Umelecká tvorba bola pre ňu predovšetkým účinnou terapiou. Symbolom jej neskoršej tvorby sa stali práve pavúky, za čo si vyslúžila prezývku Spiderwoman.
„Lousino umenie je extrémne osobné a intímne a až v posledných desaťročiach bolo akceptované ako umenie, ktoré bolo vyjadrením vnútorného sveta a osobných skúseností,“ napísal magazín Sueddeutsche Zeitung v roku 1993. Vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy ocenil jej dielo ako „jedinečné a živé“.
Prečítajte si aj Odišla prvá dáma svetovej architektúry Zaha Hadid
