Mal som pätnásť, bol rok po revolúcii. Okrem naháňania dievčat, užívania si slobody jazdou na bicykli do Hainburgu, som robil muziku a obdivoval Depeche Mode. Bolo to v tom čase, keď sa mládež delila na depešákov a metalistov, keď sme sa obliekali presne ako naše idoly. Z ničoho nič sa tu objavila skupina Oceán. Jej frontman mal hlas, ako keď roztopené maslo natriete na chlieb. Mal však aj obrovskú charizmu. Petr Muk dokázal opantať davy, devy a aj mňa.

Raz po koncerte som na neho počkal v zákulisí. Keď išiel okolo mňa, zakričal som: Pán Muk, nechcete sa porozprávať o judaizme? Povedal mi, nech počkám, že sa zastaví. Rozklepali sa mi kolená, lebo ako 16-ročný šrác som akurát po hebrejsky nadávať vedel. A dievčatá šálil, že ovládam hebrejčinu. A tak sa zrodilo naše priateľstvo.

 

Muk urobil pre židovstvo najviac

Môže so mnou ktokoľvek nesúhlasiť, podľa mňa tento chlapec urobil pre pochopenie židovstva začiatkom 90-tych rokov viac ako mnohí historici, filozofi, či predstavitelia židovských obcí. Priznával síce, že časť z toho bol imidž a snaha odlíšiť sa, ale bola v tom najmä úprimná viera v judaizmus.

Neostalo len pri nosení kipy na koncertoch. Muk sa snažil konvertovať. Pomáhala mu vtedy americká ortodoxná rodina Kaufmanovcov, žijúca v Bratislave. Zoznámili sme sa na jednom z mnohých koncertov Oceánu v Dome odborov. Odvtedy k nám jazdil každý víkend. Vyzdvihol som ho v Kyjeve, kde vždy býval a spolu sme kráčali na Americké námestie ku Kaufmanovcom. Tam trávil šábes a viedol dlhé debaty. Keďže nevedel po anglicky, tlmočil som. Temnou nocou som ho potom vždy odprevadil naspäť. Hnevalo ho, že kipy nosia aj dievčatá, ale ovplyvniť to nevedel a možno ani nechcel.

Petr bol na Slovensku začiatkom deväťdesiatych rokov väčšou hviezdou ako v Česku. On aj ostatní členovia Oceánu a neskôr Shalomu tu mali obrovskú základňu fanúšikov a koncerty boli vždy vypredané. Nechýbal som ani na jednom a vždy som mal šťastie byť aj v zákulisí. Muk mi raz povedal: "Michale, Bratislava pro mně, to jsi ty". Po rokoch ho obe kapely prestali baviť a chcel vystupovať sólo.

 

Muk ako muzikálová komerčná hviezda

Imidž judaizmu sa tiež vyčerpal. Menej chodil do Bratislavy, no na niektoré zvyky, kóšer jedlo, kupovanie kníh so židovskou tematikou, nezabudol. Ak mal cestu okolo, vždy zavolal. Asi pred desiatimi rokmi, to už som vydával židovské noviny Delet, sme sa stretli v bare. Hovorím mu: Peťo, robím židovské noviny a chcem s tebou rozhovor. On na to: "To né, já to mám všechno uvnitř"

. Vypol som teda diktafón a pili sme do rána.

Z Petra sa stala muzikálová komerčná hviezda, sólové albumy mi už veľa nehovorili. Štyri dni pred jeho smrťou som si vložil do auta CD s najväčšími hitmi Oceánu a počúval ich dokola. Stále som si pamätal texty. Aj keď sme už neboli v kontakte, chcel som mu zavolať. Chcel vedieť, ako sa má a či je v  poriadku. Nenašiel som kontakt ani na neho, ani na jeho ženu Evu. No a potom prišiel 24. máj 2010 a Petrova smrť. Priznávam, slzy som mal v očiach, keď zomrel Jicchak Rabin a Michael Jackson, ale plakal som len, keď odišiel Petr Muk.

 

Osud od Oceánu

Petr mal problémy dlhé roky, ale nezaťažoval nimi priateľov. Mal chvíle, keď mal depresie, no vtedy tvoril najlepšie veci. A keď vyšiel na pódium, bol skutočne šťastný. Neprejde mesiac, kedy si na neho nespomeniem. Jeho CD počúvam, keď jazdím sám. Hovorím síce, že na dobrú muziku dátum exspirácie neexistuje, no moja blízka rodina v tomto prípade nesúhlasí. Neprekáža mi to. Radšej bliakam jeho piesne v aute sám.   

Jedna z mojich najobľúbenejších piesni od Oceánu sa volá Osud. Ja naň veľmi neverím, on však áno. Od smrti Petra Muka uplynie 24. mája sedem rokov. Pred pár dňami som si otvoril Facebook a v pošte našiel správu z neznámeho profilu: Haló Michale, ak si nájdeš pár minút, rada si dám s tebou kávu, Eva. Je to osud, náhoda? Netuším, Petrovi sa bude určite štikutať. 

.

Prečítajte si aj Veľká noc, Pesach a protikorupčný pochod