|
Ja viem, že sú prázdniny a všetci, rodičia aj deti, na školu už nepomyslia! Veď ani ja na ňu nemyslím ako na niečo, čo je momentálne prioritou života našej rodiny. Denne mi však školu pripomínajú rôzne celebrity, bytosti slávne aj menej slávne, vždy však spojené s menom, túlajúcim sa našimi médiami. Printovými, elektronickými, internetovými. Prosto, častokrát sú všade. A to v jeden deň. A rovno na titulných stranách.
Sporo oblečené deti sedia poukladané do kruhu, v strede, aby videli všetci, jednoduchú stoličku okupuje celebrita. Hosť letného tábora, človek, ktorý zavítal medzi naše ratolesti. Tie, čo si prišli cez prázdniny odpočinúť do prírody. Pretože po celý školský rok sa tralalalákujú po autobusoch, trolejbusoch a električkách s ťažkými školskými batohmi na detskom chrbte. Zo školy utekajú do hudobnej, potom ešte na angličtinu, nemčinu, niektoré dievčatá a chlapci tancujú, športujú... No roboty takmer ako v bani.
A deti sa snažia. Ide o každú známku, o každý bod, ktorú dostanú a tie dobré veru bez zásluhy ťažko. Rodičia žiakov motivujú, zabezpečujú doma pohodu a všetko tak, len aby mali deti podmienky na dobré výsledky v škole. Chcú mať raz predsa zo syna či dcéry ľudí, čo sa dokážu o seba postarať, ľudí úspešných.
Nuž a ako vravím.
V strede kruhu z detí, na lúke pred dreveným zrubom, sedí celebrita. Prázdninujúce deti sa môžu vypytovať, vedenie tábora sa môže popýšiť, že celebrita je naozaj vychýrená a poznajú ju všetci. Veď hráva vo filmoch, v rozprávkach, veď o nej vie celá krajina.
A ujo, akým ste boli žiakom? V škole? spytuje sa jedno z našich, po ťažkej práci odpočívajúcich, detí.
No... ak mám povedať pravdu, nikdy som nebol dobrým žiakom. Moji rodičia sa niekedy museli tešiť aj zo štvoriek, ktoré som mal na vysvedčení, odvetí celebrita celá hrdá, ako to voľakedy v detstve škole „natrela.“
Vy ste sa zle učili?, nedá to chlapcovi, možno pôjde po lete do štvrtej. Pozerá na hviezdu našich čias pohľadom človeka sklamaného, znechuteného. Veď aha! Tentotu nie je nijaký lumén a predsa je slávny!
Neučil som sa dobre, určite nie, odvetí a na stoličke sa našuchorí ako pyšný kohút.
V inom tábore, v inej relácii, v inom médiu...Nie. Nebol som dobrým žiakom. Raz som dokonca aj prepadol!
Ďalší zberateľ slávy mal zase dvojku či trojku zo správania, nasledujúci miloval len telocvik a inému predmety na vysvedčení hodili čisté štvorky...
Nezávidím dnešným slušným, starostlivým rodičom, čo chcú z detí niečo mať. Veď vzormi ich ratolestí sú hlupáci, čo sa v škole neučili, čo vlastne nič nevedia, pretože kto sa neučí ani nevie, ich vzormi sú ľudia, čo v triedach šikanovali, posmievali sa učiteľom, papuľovali, a preto mali trojky zo správania.
Aké je len dnes populárne porozprávať príhody zo školy a pravdaže o tom, ako ňou dotyčný iba preplával! Akým hrdinstvom je stať sa slávnym so štvorkami na vysvedčeniach po celé tie roky školských čias.
Ja len pevne verím, že deti, ktoré sú niektorými médiami nasmerované na velebenie hlupákov a nadutcov, vedia rozlíšiť správne od nesprávneho. Napokon, počúvajú rodičov, vidia život okolo seba. Kopec zlých rozhodnutí, kopec zlých relácii, kopec najrôznejšieho zla. No a kto to všetko má na triku? Predsa úspešní ľudkovia, čo mali v škole štvorky a tá matematika s fyzikou ich tak veľmi nebavili. Aha. A ešte neovládajú pravopis. Lebo to pre nich, takých mudrlantov, vôbec nie je podstatné!
Prečítajte si aj O pravde
