Spisovateľka Diana Mašlejová je s knihami spätá od malička a aj v dospelosti bola jej srdcovkou literatúra pre tých najmenších. Rozprávali sme sa s ňou o tom, či má význam deliť literatúru podľa veku, prezradila nám, kde písala knihu o zajkovi, ktorý sa stratil na Islande, do akej miery je to skutočný príbeh a kde sa stratí najbližšie.

Prezradila nám ako učí deti tvoriť, ako vznikajú jej príbehy, aké vymýšľa synovi a prečo ju baví byť rozprávkarkou. Na pretras prišiel aj slovenský jazyk a naša chuť učiť sa rodný jazyk. Mimochodom ako na to? Vypočujte si náš podcast – tu: 

Alebo vo svojom obľúbenom prehliadači:

Diana Mašlejová a jej knihy

Diana Mašlejová je autorkou viacerých známych kníh pre deti, ako napríklad Stratený zajko v Paríži, Stratený zajko na Islande, Kráľovskí agenti, či Zvieratká z Jakubovho kopca. Taktiež je spoluautorkou učebníc a pracovných zošitov slovenského jazyka pre deti prvého stupňa základných škôl. Okrem toho je aj literárna publicistka a vytvorila a vedie rôzne vzdelávacie projekty zamerané na rozvoj čitateľskej gramotnosti detí. 

Pri rozprávaní sa s ňou máte pocit, že každý jej rozprávkový príbeh je skutočný. Príbehmi žije. Vie si predstaviť, že by napísala aj päť kníh ročne. „Mám veľmi rada proces písania. To, keď sa doň môžem ponoriť. Mám pocit, že je to niečo dobrodružné, tajomné, čoho som absolútnou súčasťou,“ vysvetľuje Diana.

Čo sa udialo jej knižným hrdinom má často reálny základ. Príbehy si ju skutočne nájdu všade. Tie prvé vznikali ešte v detstve, na dedkovom písacom stroji počas letných prázdnin. Sústredene dokázala písať príbehy podobné tým, aké čítala a čo je v tomto veku obdivuhodné, bola vytrvalá a písala aj dve-tri hodiny denne.

Na vysokej škole jej vyšiel debut pre dospelých Aj o vetre a neskôr Maják.  Potom prišiel okamih, keď si uvedomila, že je rozprávkarka, že literatúra pre deti je pre ňu to najdôležitejšie. „Ja sa tak vnímam, že som rozprávkarka,“ hovorí Diana Mašlejová. 

V súčasnosti tvorí literárny svet nielen deťom, ktoré jej knihy čítajú a za ktorými chodí na diskusie, besedy a pre ktorých organizuje vzdelávacie projekty, ale aj pre svojho malého syna.

„S detskou literatúrou som spätá tak, ako som ešte nikdy nebola a neviem, či ešte niekedy budem. Píšem naďalej vlastnú pôvodnú tvorbu, čítam synovi detské knižky a naozaj má už doma takú malú knižnicu. Nie sú to len nové knihy. Čítame denne. Naučila som ho na také rutiny ako čítať po spánku či pred, alebo keď sa potrebuje upokojiť, beží do postieľky a ideme si čítať. A príbehy mu večer aj vymýšľam.“

Diana Mašlejová. Foto - Albatros

Dokáže materstvo ovplyvniť mamu – spisovateľku?

„Mám pocit, že odkedy som mamou sa mi zapol nejaký prídavný motor, o ktorom som nevedela, že ho mám. Píšem omnoho rýchlejšie. A úprimne, nemám pocit, že by to zasahovalo kvalitu textu. Jednoducho som rýchlejšia, time manažment mám úplne iný. Arturko bol nastavený od malička na režim, vedela som kedy príde babka a čomu sa budem za ten čas venovať. Diár čo som si držala v hlave, mám dodnes.?" hovorí.

"A čo sa týka samotného písania – nie. Som veľmi rada, že na tom sa nič nezmenilo, že mám stále rovnakú chuť písať. Spätne sa ale musím priznať, mala som obavy, že budem stále vidieť pred sebou Arturka, keď budem písať príbehy. No pri všetkej láske k milovanému synovi, nevidím ho tam a cítim sa ako slobodná autorka,“ vysvetľuje Diana, ktorá písala rozprávkové príbehy dávno predtým, ako sa jej narodil syn.

Zároveň však priznáva, že status matky urobil zmeny v nastavení jej priorít. „Stále som aj literárna publicistka, pracujem pre rozhlas, recenzujem knihy, ale už v omnoho menšej miere. Po škole som recenzovala aj desať, pätnásť kníh mesačne pre dospelých a úprimne, prejedla som sa toho. Teraz rada recenzujem detskú literatúru, alebo populárno-náučnú literatúru.“

Na trhu je kníh veľa, pre niekoho je náročné vybrať tú správnu. Ale keď s knihami žijete, možno sa aj vám stane, že vám predsa len v kníhkupectve niečo chýba.

„Ja by som prijala, keby bolo viac kníh pre deti v predškolskom veku. Máme veľa prekladovej literatúry, ale málo tej pôvodnej. A v tej pôvodnej slovenskej tvorbe prevládajú rôzne básničky, či riekanky. Mnohé kvalitné, ale mne chýbajú knihy so vzdelávacou funkciou,“ odpovedá Diana na otázku, aké knihy chýbajú jej. No a aké vyberá synovi?  

„Aj keď je synom spisovateľky, jeho vkus je rozmanitý a nevyhne sa ani gýču a je to v poriadku. Vnímam to tak, že hlavne, že sa mu knižky páčia a nevnucujem mu len knihy kvalitné z recenzného pohľadu.“  

Diana Mašlejová.  Foto - Art fabrique

Jej čitateľmi sú zväčša deti na prvom stupni základnej školy. Ale čoraz častejšie ju oslovujú aj materské školy. No a čím viac chodila medzi deti, tým viac si uvedomovala, že už sa s nimi nechce rozprávať len o svojich knihách. Raz niekto zapochyboval, že by vedel napísať príbeh a tak prišiel nápad tvoriť s deťmi príbehy. Vysvetľuje im ako kniha vzniká a približujeme im literárny svet.

„Pre mňa je dôležité, aby deti v knihe našli zábavu. Samozrejme, má množstvo iných benefitov, ale keď má človek ťažké životné obdobie, je mu smutno, a to je jedno či má šestnásť alebo tridsaťdva rokov, keď bude mať vzťah ku knihe a má ten zvyk siahnuť po nej, môže vďaka nej lepšie prežiť aj náročné časy. To je to, prečo to robím," uzatvára Diana Mašlejová. 

V podcaste si môžete vypočuť, prečo ju baví byť rozprávkarkou, ako učí deti, aby mali rady literatúru a budeme aj na hodine slovenčiny.