|
Pamätám si, že som ako dieťa vyrábala mamine na narodeniny všelijaké darčeky. Napríklad, keď prišla domov, strčila som jej do rúk vlastnoručne vyrobenú mapu bytu. Na základe mapy a inštrukcií musela hľadať indície. Takto som ju prehnala po celom byte, až napokon našla hlavný darček. Zvyčajne nejakú maličkosť (možno aj hovädinu), lebo však tínedžerka s obmedzeným rozpočtom, ktorá peniaze občas minula aj na cigarety. Keď neboli peniaze či mapa, tak bol internet, kde som našla obrázky. Obrázky vecí, o ktorých som tušila, žeby po nich mamina mohla túžiť. Takto dostala na obrázku Rubikovu kocku, ktorú vlastne nakoniec aj dostala od svojej maminy na Vianoce. Alebo fotku medeného Rang Roveru, ktorý veru nedostala. Ale posnažím sa do 10 rokov zarobiť a kúpiť ho, isto sa poteší, že aspoň ja na ňom budem jazdiť. Či bianko šek, kde som jej napísala sumu so strááášne veľa nulami (o tom, žeby sa nejako zhmotnila neviem, ale keď áno, tak sa to hádam dozviem.)
Počas roka mám 4 dni, ktoré sú pre mňa veru naozaj divné. Sú to narodeniny a úmrtia rodičov. Naozaj, keď to spomeniete, je to zvláštne, keď nespomeniete ešte horšie. Dnes by moja mama oslavovala narodeniny. Naposledy sme oslavovali jej 40-tku pred tromi rokmi. Už si ani poriadne nepamätám, čo som jej na narodeniny vymyslela. Pamätám si iba, že sme na tej oslave veľa tancovali.
Ako som tak sedela na lavičke v parku, čo mám oproti domu a vyhrievala sa, premýšľala som, čo by som jej asi tak tentokrát vymyslela na narodky. V duchu mi napadlo, žeby som sa na ňu či vesmír mohla napojiť a nechala by som ju písať za mňa. Nechala by som ju zmocniť sa pera, aby napísala niečo pekné. Aj keď, to by bol darček skôr pre mňa. Napadla mi káva, isto by som vymyslela niečo s kávou, mala ju rada. Ale asi by som ju zobrala niekam na výlet. (Moja nová vášeň je hľadanie lacných leteniek. Ani nebudem písať, kam všade sa chystám tento rok, lebo tento blog číta aj moja babina a už vidím ten telefonát „kde sa to zase dr..., babuľka.“)
Takže, kúpila by som nám letenky. Povedala by som jej to pár hodín pred odletom, veci by som nám už pobalila a iba by sme vyrazili niekam za dobrodružstvom. Na tom mieste by sme robili nič. Iba sa povaľovali, samozrejme, bolo by pekné počasie. Možno čítali knihu, možno mlčali, alebo hrali cestovný scrabble. Išli niekam na kávu a dali symbolickú cigu. Rehotali by sme sa, pripili sa z vína, prezradila by som jej niečo o frajeroch-nefrajeroch. Ale toto by bol zase darček hlavne pre mňa, nie? No isto by to bolo niečo, čo by sme mohli robiť spolu. Ako veľká mama a už dospelá (hahaha) dcéra. Každopádne, nech oslavuje kdekoľvek a akokoľvek, dúfam, že sa baví. A ak tam, kde sa teraz nachádza, nie je káva, dala som si ju za ňu (cigu nieeeee;).
Všetko najkrajšie, mami!
P.S.: Ak by tie letenky nevyšli, dala by som jej zoskok padákom. A ak by nevyšlo z finančných dôvodov ani jedno, aspoň by som jej spravila pekný plagát s obrázkami.
Prečítajte si aj Španielske Toledo ma dostalo kamennými domčekmi, úzkymi uličkami a kvetináčmi
