Lenka Šedivá alias Ellie pochádza zo Spiša, vyrastala v Smižanoch a vyštudovala blízkovýchodnú archeológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Už počas štúdia sa začala venovať copywritingu a blogovať, v Londýne žila ako digitálna nomádka a učarovalo jej pomalé cestovanie. Dnes žije s rodinou v Brne a venuje sa detskej literatúre. Jej najnovšou knihou je Bertík a plávajúce kníhkupectvo.
Lenku poznáte ako Ellie, Túlavé dievča, alebo Dievča v Londýne – čo je vôbec prvá kniha, ktorú vydala. Prvou detskou knihou bol Samko a pocitkovia. Dnes je to rozprávkarka s Londýnom v srdci. V našom podcaste sme teda s Ellie cestovali, čítali detské knihy a rozoberali i to, čo všetko ju už v živote zamestnávalo. Celý rozhovor si môžete vypočuť tu:
Archeologička Lenka Šedivá
Lenka Šedivá sa archeológii venovala najmä počas štúdia, ale vďaka štúdiu na Masarykovej univerzite sa dostala na skutočne výnimočné a plnohodnotné archeologické expedície. Kopala v Sýrii, Turecku, dokonca aj na Sibíri. Špecializovala sa na etnoarcheológiu a skúmala život našich predkov. Konkrétne sa zameriavala na neskorú dobu kamennú, na chlieb a chlebové pece.
Po škole sa definitívne začala živiť písaním. Ale zážitky z archeologického obdobia sú pre ňu zdrojom inšpirácie dodnes: „Napríklad v poviedkach, ktoré píšem, čerpám z toho, čo som zažila počas študentských rokov. S poviedkou Sonda, ktorá je inšpirovaná archeologickými vykopávkami v Turecku som získala tretie miesto v literárnej súťaži M.Ú.Z.A.“
„Celý môj život sprevádzala láska k príbehom,“ hovorí Lenka a vo všetkom čo robila vidí určitú paralelu. „Aj archeológ je človek, ktorý hľadá príbehy – v minulosti. Je trochu detektívom, ktorý má k dispozícií materiálnu kultúru a snaží sa ju interpretovať. No a spisovateľ zase hľadá tie drobné črepinky a artefakty v živote okolo seba, ktoré pospája do príbehu.“
Ako sa z Lenky stala Ellie
Pýtali sme sa, ako sa z Lenky Šedivej stala Ellie. „Ja som veľmi dlho písala do šuflíka. Bola som tým autorom, ktorý skúša písať básne, potom poviedky, alebo do školského časopisu. Drvivá väčšina aj zostala neprečítaná, lebo som si neverila, že som dosť dobrá, že nám dosť veľký rozhľad, tému a potom som si až v Londýne naplno uvedomila, že tu a teraz je môj život zaujímavý. A tak sa zrodila Ellie. Aj tu sa mi opäť priplietla do života archeológia, lebo ja som ten typ turistu, ktorý si vďaka tomu všíma málo známe, doslova neviditeľné veci. A začala som o tom písať blogy pod pseudonymom.“ Pre Ellie je totiž súkromie na sociálnych témach veľkou témou a nové meno jej umožnilo oddeliť si tieto dva svety. Preto na sociálne siete nedáva ani fotografie svojho syna.
Pri prechádzkach Londýnom sa rada dávala do reči s ľuďmi a zapisovala si ich životné príbehy. Preto hovorí, že viac ako spisovateľkou by sa radšej nazvala zberateľkou príbehov.
„Skutočné dejiny a skutoční ľudia sú mnohokrát zaujímavejší ako to, čo si dokážeme v hlave vymyslieť,“ smeje sa Ellie, ktorú ako dopĺňa, živí to „že si vymýšľa“, možno práve preto píše knihy tak, aby boli zo skutočného sveta a kreativitu naplno využíva ako copywriterka (tvorkyňa reklamných textov).
Bertík a plávajúce kníhkupectvo, najnovšia autorkina kniha má tiež základ v reálnom živote – podobné kníhkupectvo videla V Londýne na vlastné oči. A aj trasu, ktorú prejde v knihe hlavný hrdina, Ellie pozná a prešla si ju veľmi pozorne. Detské knihy chce písať autenticky a aj keď podporujú detskú fantáziu, chce aby boli z reálneho života. Podobne to bolo aj pri predchádzajúcich knihách. Kniha Samko a pocitkovia vznikla v čase, keď bola čerstvou mamou a prechádzala si popôrodnou úzkosťou a potrebou vyrovnať sa so svojimi pocitmi.
Prečo práve detské knihy
„Detské knihy sú úžasné aj pre dospelákov. Aj keby som nemala dieťa, kupujem si detské knihy, pretože sú krásne a sú to také malé umelecké diela,“ uvažuje nahlas Lenka.
A možno to je kľúč k tomu, aby naše deti čítali. „Ja náš domov plním knihami. Odmalička náš syn videl všade navôkol knihy, videl aj mňa ako si čítam, ale mala som chvíľu, kedy som si svoje knihy chránila. Bála som sa, že ich pokrčí, potrhá, ale potom som si povedala, že toto nie je správna cesta, že ja takýto domov nechcem. Chcem, aby moje dieťa vyťahovalo knihy z políc a listovalo si v nich. Učím ho rešpektu ku knihám, ale už neberiem tragicky, keď sa mu nejakú podarí trošku poškodiť,“ spomína Ellie jednu z ciest, ako si jej syn našiel cestu k čítaniu.
Zároveň upozorňuje na ďalší skvelý tip: „ Detská kniha je jednou z mála, ktorá je doslovne určená na prednes. Detská kniha sa nemá čítať potichu, ale nahlas. Treba ju prežívať a ja som ten typ mamy, ktorý si rád zahrá draka, či ježibabu, čiže u nás knihy ožívajú.“
Láska ku knihám podľa Ellie prichádza spolu s ich dostupnosťou. Ale zároveň úprimne priznáva, že všetko chce čas. Ak máte doma neposedného potomka, ktorého čítanie neupokojuje, ale naopak mu dodáva tipy na ďalšie šantenie – tak to bolo aj nu nás, možno treba ísť na to postupne a po troškách. Chce to trpezlivosť.
Knihu si môžete pohodlne kúpiť ONLINE tu – kliknite:
Trpezlivosť a čas chce aj detská kniha. Ellie Šedivá hovorí, že pri prvej knihe ju to veľmi prekvapilo. „Aby bola krásna a premyslená, treba jej venovať veľa času, lásky, energie. Niekedy je to aj ročný, dvojročný proces.“
A ako by predstavila Bertíka a plávajúce kníhkupectvo pár vetami? „Je to kniha o chlapcovi, ktorý pozná a chápe múdrosť kníh, má rád zvieratká a hľadá svojho najlepšieho priateľa. No a pri tom hľadaní v málo známom Londýne sa dozvie, že to čo hľadáme si niekedy nesieme samy v sebe.“