Pozornosť svetových médií v uplynulých týždňoch zaujala medzinárodná štúdia, ktorá mapovala rodové stereotypy a rolové očakávania v 29 krajinách sveta (napr. v Argentíne, Kanade, Malajzii, Francúzsku, Belgicku, Švédsku, stredná a východná Európa bola zastúpená len Poľskom a Maďarskom).
Sú mladí muži konzervatívnejší?
Výskum agentúry IPSOS, ktorý bol zverejnený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, obsahoval desiatky otázok o rôznych aspektoch rodovej ne/rovnosti. Tým najkomentovanejším zistením bolo, že sú mladí muži konzervatívnejší ako ich otcovia, či dokonca starí otcovia. Konkrétne: v priemere 31 % mužov generácie Z, familiárne nazývaná aj „džen Zí“ (teda narodení v rokoch 1997-2012) súhlasí s tým, že manželka by mala vždy poslúchať svojho manžela (v generácii baby boomers len 13%!) a jedna tretina tvrdí, že pri dôležitých rozhodnutiach by mal mať posledné slovo manžel.
Zároveň si až 61 % mladých mužov myslí, že pre rodovú rovnosť sa v ich krajine už urobilo dosť a 57 % uviedlo, že v presadzovaní rovnosti žien sme zašli tak ďaleko, že diskriminujeme mužov.
Tieto zistenie rezonovali aj preto, že na jednej strane sú kontra-intuitívne – idú proti očakávaniu, že mladí sú vo všeobecnosti progresívnejší, otvorenejší ako staršie generácie, že sa zákonite búria proti tradíciám a „starým poriadkom“.
Na druhej strane, štúdia rečou čísel potvrdila to, čo je už niekoľko rokov predmetom záujmu najmä v súvislosti s rozmáhajúcim sa pravicovým extrémizmom – narastajúca mizogýnia, toxická maskulinita a tzv. manosféra, ktorá sa šíri najmä, ale nielen, na sociálnych sieťach.
Baby Boomers tvorili sociálne hnutia
A tak okrem rodovej priepasti, ktorú výskumy k týmto témam konštatujú už dlhodobo, sa teraz ukazuje aj medzi-generačný rozdiel – muži generácie Z sa prikláňajú k tradičnejším predstavám o rodových rolách a očakávaniach ako generácia „baby boomers“ (narodení v rokoch 1946 – 1964). Práve táto generácia sa považuje za „strojcu“ sociálnych hnutí za práva menšín, vrátane feminizmu, ktoré tak zatriasli západným svetom koncom 60.rokov minulého storočia a vyvolali tzv. revolúciu v hodnotách.
O čom svedčí aktuálny nárast mizogýnie a toxickej maskulinity? Nezvládnutá alebo nesebavedomá reakcia mužov na to, že ženy majú inú predstavu o sebe samých, než ako im je vonkajším svetom vnucovaná? Že sa už nenechajú tak ľahko kontrolovať, chcú byť samostatné, sebestačné, majú vlastné predstavy o tom, ako má ich život vyzerať?
Sú mladí muži konzervatívnejší aj na Slovensku?
V tzv. manosfére sa muži vzájomne poklepávajú po pleci a hovoria si, že ženy neuznávajú ich autoritu, ktorá je daná len ich mužskou rolou. V existujúcich štúdiách sa často uvádza, že posun mladých mužov k tradičnému chápaniu mužsko-ženských rolí je spôsobený aj obavou zo straty privilegovaného postavenia „bieleho muža západnej civilizácie“.
Zaujímavo o tom píše nemecký autor Tobias Ginsburg, ktorý bol pred pár rokmi aj v Bratislave a predstavil svoju knihu „Poslední muži západu, antifeministi, pravicové spolky ako obhajcovia patriarchátu“, čo presne vystihuje naratív nemeckej radikálnej scény. Globálnym vzorom týchto názorových prúdov sa stal britsko-americký influencer, internetová celebrita a mizogýn Andrew Tate, ktorý je obvinený zo sexuálneho zneužívania.
Skúsme sa teraz pozrieť na Slovensko. Sú aj u nás mladí muži konzervatívnejší ako staršie generácie? Vo výskumných dátach to zatiaľ nevidíme. V prípade manosféry predsa len stále ide skôr o menšinové subkultúry, ktoré síce môžu byť poriadne hlasné a vplyvné na sociálnych sieťach, ale celkový obraz – zatiaľ – nemenia. To neznamená, že ich máme nejako bagatelizovať.
Mizogýnia je často motívom rodovo podmieneného násilia, verbálneho či fyzického a to teda je vážny a narastajúci problém. Nemusí však nevyhnutne hovoriť o generácii Z. Povedala by som, že na Slovensku má problém nad-generačný charakter. V porovnaní s Európou vidíme totiž celkové vychýlenie smerom k silne zakoreneným rodovým stereotypom. Vypovedá o tom Eurobarometer z jesene 2024, ktorý pre poznanie slovenskej spoločnosti ponúka vhodnejší kultúrny kontext i primeranejší komparatívny rámec ako vyššie uvedený výskum.
Tak napr. s klasickým stereotypným výrokom „najdôležitejšou úlohou ženy je starať sa o domácnosť a rodinu“ na Slovensku súhlasí 70% verejnosti (77% mužov a 65% žien), pričom priemer za EÚ 27 je 38% (!!!). Dáta zároveň ukazujú jasnú rodovú i generačnú priepasť. Aj tá generačná funguje viac v duchu našich kultúrnych očakávaní – mladí muži i mladé ženy sú menej vo vleku rodových stereotypov ako generácie ich rodičov či starých rodičov, pričom u mladých žien je názorová vzdialenosť od generácie ich mám a starých mám väčšia ako v prípade mužov.
Zhrnuté a podčiarknuté: veľké globálne výskumy často ohúria množstvom dát a šírkou geografického i kultúrneho záberu. Treba ich však čítať s porozumením a nie automaticky zovšeobecňovať na všetky krajiny, najmä nie na také, ktoré ani neboli do výskumu zahrnuté.
Nedá sa však vylúčiť, že globálne kultúrne trendy, ktoré zatiaľ nemajú na Slovensku „štatistickú viditeľnosť“, sa onedlho takými nestanú.
(Autorka je sociologičká a politologička)