Austrália sa stala prvou krajinou na svete, ktorá schválila zákon a zakázala deťom sociálne siete. Ide o používanie sociálnych sietí deťom a mladistvým do 16 rokov. Opatrenie má chrániť deti pred kyberšikanou, nevhodným obsahom či rastúcou závislosťou od obrazoviek. Hoci zámer je jednoznačný, už teraz sa ukazuje, že jeho zavedenie prináša množstvo otáznikov.
Austrália zakázala deťom sociálne siete
Nová legislatíva vstúpi do platnosti 10. decembra 2025 a platformy ako Facebook, Instagram, TikTok či Snapchat budú musieť aktívne blokovať účty mladším používateľom. Firmám, ktoré pravidlá nebudú dodržiavať, hrozia rozsiahle pokuty až do výšky 49,5 milióna austrálskych dolárov (viac ako 28 miliónov eur).
Agentúra ČTK sa odvoláva na vládne údaje, podľa ktorých využíva v Austrálii sociálnu sieť Instagram asi 350-tisíc osôb vo veku 13 až 15 rokov, pri sieti Facebook je to zhruba 150-tisíc detí.
Spoločnosť Meta už začala deaktivovať účty detí vo veku 13 až 15 rokov – profily detí sa natrvalo nemažú, sú iba skryté a po dovŕšení 16 rokov ich môžu znovu aktivovať.
Zákaz obišla 13-ročná Isobel
Tínedžerom však netrvalo dlho nájsť spôsob, ako systém obísť. Trinásťročná Isobel novinárom ukázala, že na prelomenie najprísnejšieho zákazu na svete jej stačila fotka vlastnej mamy a menej ako päť minút času.
Keď sa na jej obrazovke rozsvietilo upozornenie zo Snapchatu, jednej z desiatich dotknutých platforiem, že bude tento týždeň vyradená z internetu, vymyslela ako zákaz obísť. Musela dokázať, že má viac ako 16 rokov.
„Mám fotku mojej mamy, strčila som ju pred kameru a tá ma jednoducho pustila. Bolo tam napísané ďakujem za overenie veku,“ povedala Isobel podľa BBC. „Počula som, že niekto použil tvár Beyoncé,“ dodala.
Jej príbeh len potvrdzuje to, na čo upozorňujú odborníci: žiadna technológia na overovanie veku nie je nepriestrelná a deti si často nájdu spôsoby, ako obmedzenia obchádzať.
Kritici upozorňujú aj na ďalší možný problém. Zákaz populárnych a relatívne kontrolovaných platforiem môže deti presunúť do menej bezpečných online priestorov – anonymných chatov, neznámych aplikácií či herných komunít, kde je dohľad minimálny a riziká omnoho vyššie. Výsledkom by tak mohol byť opačný efekt, než aký zákon pôvodne zamýšľal.
Namiesto plošných zákazov by mohlo byť účinnejšie investovať do osvetových kampaní, digitálnej gramotnosti, podpory rodičov a obmedzenia algoritmov, ktoré udržiavajú deti na sociálnych sieťach čo najdlhšie.
Aj Európa by rada zakázala deťom sociálne siete
Téma rezonuje aj v Európe. Európsky parlament (EP) schválil koncom novembra 2025 odporúčanie, podľa ktorého by sociálne siete a platformy (vrátane zdieľania videí či AI-služieb) mali byť dostupné len pre ľudí od 16 rokov. Pre mladších — od 13 do 16 rokov — by bol prístup možný len pri výslovnom súhlase rodičov.
Návrh neostáva len pri veku — parlament zároveň odporúča, aby platformy zrušili alebo zakázali najškodlivejšie aspekty sociálnych sietí pre deti: algoritmy odporúčania, nekonečné rolovanie, notifikácie, gamifikačné či manipulatívne praktiky, ktoré zvyšujú riziko závislosti a psychických problémov.
Na rozdiel od Austrálie, zákazy v európskom priestore nie sú záväzné, ide o odporúčania pre členské krajiny.
Ako je na tom Slovensko
Na Slovensku pripravuje zákon o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Minimálny vek pre prístup na sociálne siete na Slovensku by mohol byť nastavený na 16 rokov. Minister Samuel Migaľ (nezávislý) a príslušný štátny tajomník Radoslav Štefánek informovali, že zákon bude pokrývať niekoľko oblastí. Témami sú aj minimálny vek pre prístup detí k sociálnym sieťam či ochrana identity maloletých v onliane priestore i v súvislosti s deepfake videami. Otvárajú tiež otázku existencie detských influencerov.
