|
Som veriaca. Verím v ľudí, aj v Boha. Od detstva je moje kresťanstvo spojené najviac s emóciou: Boh je láska.
V tejto krajine sa láska stráca. Stráca sa aj solidarita. Stráca sa teda aj Boh.
Ľudia si ubližujú namiesto toho, aby si pomáhali.
Napriek výnimočnosti mnohých kňazov, by sa o slovenskej cirkvi dalo veľa polemizovať. Po Sokolovi, Bezákovi a iných boľačkách Konferencia biskupov Slovenska prináša sklamanie aj s každým pastierskym listom. Najprv vystraší malé deti slovami
o kultúre smrti a potom, túto nedeľu, odignoruje obrovský problém.
V čase, keď nenávisť graduje, boli moje posledné týždne a omše o nádeji, že aspoň teraz sa stane to, čo od našej cirkvi očakávam.
Prvú omšu, 4 dni po smrti 71 ľudí, začal kňaz veľmi pekne. O láske k blížnemu. O ľuďoch v problémoch. Zrazu som po tomto náročnom roku mala pocit, že sa to stane. Že sa chytí témy, ktorá spoločnosť polarizuje a bolí. Čakala som, že to povie. Že povie slovo utečenec. Posielala som mu energiu, nech to dá. Že, aj keď tety z dediny budú vrčať, moju podporu má.
Čakala som márne. A hoci som rada, že sme sa bavili aspoň o pokore a dobre, utrpela som x-tú porážku. Opäť nič.
Prišla ďalšia nedeľa. Táto posledná. Keď už vášne aj medzi ľuďmi tu doma vrcholia. A s tou nedeľou prišiel pastiersky list.
O živote, o rodine. Ani slovo o živote a rodine tých, ktorí utekajú pred vojnou. Ani o našom, doráňanom spormi a urážkami.
To, čo očakávam, neprišlo. Neprišlo ani to, čo od našej cirkvi očakáva už aj ich hlava z Vatikánu, skvelý pápež František.
Že KBS predvedie jednoliaty kresťanský postoj k najvážnejšej téme doby. Upokoja vášne, ukážu problémy, príjmu riešenia. Nestalo sa.
Existuje spojenie štát v štáte. Je načase zaviesť aj spojenie cirkev v cirkvi.
Je mi smutno. A ak je Ježiš taký, ako v neho verím, tak je smutno iste aj jemu.
Prečítajte si aj Viac rodičov na rodičovskom
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
