Keď sa mi narodil Kubo – moje tretie dieťa – bola som podpredsedníčkou parlamentu. Možno si spomínate. A Andrej Danko, alfa maskot úpadku slovenskej politiky, bol vtedy predseda NR SR. Mal obsedantnú predstavu, že je môj šéf a tak mi prikázal, aby som sa bezprostredne po pôrode vrátila do práce. Inak ma nechá odvolať.
A tak som päť dní po sekcii sedela v parlamente a viedla som schôdzu. Celému Slovensku na očiach.
Materská je svätá. Prečo?
A vtedy sa to začalo. Cunami hejtu.
Nie od mužov. Od žien po päťdesiatke. S kvetinkami a šteniatkami v profilových fotkách, so studenou onduláciou a ružovými prelivmi na hlavách.
Písali mi, že som krkavčia mater.
Že by mi mali zobrať dieťa.
Že ma zaujíma len kariéra a peniaze a nie materská.
Slovensko totiž vie presne, ako má vyzerať „správna matka“. A tou je iba tá, ktorá je tri roky doma s deckom.
Akurát, že je to blbosť. Je to tradičný slovenský stereotyp, za ktorý platíme všetci – ženy, muži, aj ekonomika.
Slovensko má najdlhšiu materskú a rodičovskú dovolenku v Európe. Spolu tri roky.
Je to národná pýcha. Ale aj národná pasca.
Materská odpája ženy od reality
Materská a rodičovská dovolenka, čo majú byť oporou pre rodiny, sa stali mechanizmom, ktorý ženy odpája od reality. Mnohé sa po rokoch nevedia vrátiť do práce. Stratili kontakt s technológiami, tempom, sebavedomím. Zamestnávatelia ich považujú za riziko. Štát prichádza o pracovnú silu, o talent aj o dane.
Dve deti. Anka zostala doma viac ako desať rokov, lebo Fero trval na tom, že „tak je to správne“. On budoval kariéru, ona varila obedy. Keď sa po 10-tich rokoch chcela vrátiť do práce, ani nevedela, kde začať. Z pohovoru mala taký panický strach, že jej preskakoval hlas. Podceňovala sa, bála sa zlyhania. Fero si s ňou zrazu nemal čo povedať. Bavili sa nie o svojich profesiách a zážitkoch z práce, ale výlučne o školských výsledkoch a rozvrhu tréningov.
Ich vzťah sa nedávno rozpadol. Anka zarába smiešne peniaze v korporáte, lebo po viac ako 10-tich rokoch doma je nepoužiteľná a začína odznova. Fero si vypláca z vlastnej firmy minimálnu mzdu, aby nemusel platiť vysoké alimenty, má 20-ročnú frajerku, ktorá nevie variť, ale má pevné štvorky.
Z kedysi rovnocenných partnerov sa stali jednorodičovské bunky, ktoré sa navzájom nenávidia.
Skutočný ZÁŽITOK v ajurvedskom centre prri Bratislave kúpite tu:
Anka mi minule volala a nahlas sa zamyslela nad tým, čo by bolo, keby nezostala doma pri deťoch tých desať rokov. “Boli by sme s Ferom spolu? Boli by sme rovnocenní partneri?”
Povedala som jej, že neviem. Nikto nevie, čo by bolo keby.
Ale často sa zamýšľam nad mnohými stratenými ženách, ktoré doma „zostali pre dobro rodiny“ a nakoniec stratili samy seba.
Žena má mať možnosť slobodného výberu.
Ale sloboda má zmysel len vtedy, keď má človek aj informácie. Keď vie, čo jeho/jej rozhodnutie prináša. Žena by mala vedieť, že dlhá rodičovská nie je len oddych a čas s dieťaťom. Je to aj riziko, že jej ujde vlak. Že po rokoch doma ju pracovný trh neprijme späť. Že sa bude báť vlastného pohovoru.
A naša pospolitá slovenská a žiadna iná spoločnosť by konečne mala prestať strkať nos do vecí, do ktorých jej nič nie je.
Ani svokry, ani tety, ani ženy na internete nemajú právo posudzovať inú matku. Každá žena vie najlepšie, čo potrebuje jej dieťa. Čo potrebuje ona sama.
Radšej pridajú dávku, než by riešili jasle
Problém je, že naši politici – aj tí „moderní“, aj tí „na správnej strane barikády“ – sa boja o týchto veciach hovoriť.
Radšej pridajú dávku, ako by priznali, že tri roky doma sú pre ženy priveľa a že to prináša riziká, na ktoré doplácajú rodiny aj štát. Radšej budú opakovať frázy o „tradičných hodnotách“, než aby riešili skrátené úväzky, firemné škôlky, alebo jasle. Lebo by to nebolo populárne. A populizmus je na Slovensku nad všetkým – aj nad zdravým rozumom.
Krajina, v ktorej ženy vypadávajú z pracovného trhu na desaťročia, nemôže napredovať.
Ekonomicky, spoločensky ani ľudsky.
Kurz Nordic Walking pre 1 osobu – kúpte DARČEKOVÝ VOUCHER na našom eshope
Kým budeme oslavovať tradíciu, že dobrá matka je len tá, ktorá je doma na materskej, riskujeme, že budeme mať dediny a mestečká plné unavených, osamelých a frustrovaných žien, ktoré stratili samy seba.A štát, ktorý prišiel o signifikantnú pracovnú silu.
Možno by bolo načase prestať sa tváriť, že obetovanie sa je cnosť.
Lebo niekedy je to len tlak spoločnosti a stereotypy, ktoré nás oberajú o slobodu a sebavedomie.
Nájde sa niekto, kto odštartuje o nedotknuteľnej materskej celospoločenskú diskusiu?