Nedávno som písala článok o mladej žene, ktorá ako dospelá našla silu opustiť komunitu Svedkov Jehovových. V článku sme neuviedli jej pravé meno a niekoľkokrát sme znenie príbehu zmenili tak, aby sme ochránili identitu ženy, ktorá si ako dieťa a mladé dievča prešla náboženskou traumou.
Články, filmy a obete
Vyhodili sme z článku časti a citácie, ktoré by som si tam ako autorka určite želala ponechať, lebo by bol celý príbeh údernejší a presvedčil by viac ľudí o sile manipulácie a dvojtvárnosti poslušnosti. Ale na prvom mieste bola preživšia.
I tak si článok všimli Svedkovia jehovovi a viackrát mi napísali, aby som niektoré časti článku zmenila. Žene, ktorá nám dala dôveru, sme však zverejnením neublížili, to bolo pre mňa hlavné. Už to, že nám porozprávala, čím si prešla a otvorila staré rany, bolo akurát.
V inom prípade som riešila dilemu, či napísať o sexuálnom obťažovaní mne veľmi blízkej osoby, ktorá si tým peklom tiež prešla ako neplnoletá. Našla som si inú známu novinárku, ktorá bola ochotná ísť do toho ako autorka, aby som nebola v konflikte záujmov. Ten článok nikdy nevznikol. Hoci preživšia bola ochotná a silná do citlivej témy ísť, rozhodla som sa ju nevystaviť ďalšej viktimizácii.
Reakcie na rozhodnutie súdu predbežne zakázať v Česku vysielať film Zbormajster ma len utvrdili v tom, že vieme viac precítiť ujmu filmových tvorcov, než obetí.
Nikto nespochybňuje, že film o snáď najväčšej kauze sexuálneho obťažovania v Česku mal vzniknúť. Nikto nehovorí, že netreba rozkrývať, ako systém chráni mocných mužov ako bol Bohumil Kulínsky ešte aj v prípade, že ide o neplnoleté dievčatá. Nikto nerozporuje, že treba vždy a všade pripomínať, že sexuálne obťažovanie je o zneužívaní moci, bez ohľadu na, či ste politik, bohatý podnikateľ alebo dirigent. A nebavíme sa tu ani o obvinení, že tvorcovia Zbormajstra mali úmysel niekomu ubližovať.
Film má na rozdiel od článku nekonečne viac možností, ako príbeh spracovať. Článok využíva fakty, citácie, štatistiky a analytický jazyk, čo zužuje priestor na opis príbehu či udalosti. Film pracuje s obrazom, hudbou, hereckými výkonmi a príbehom a najviac si ho ľudia zapamätajú cez silné scény a emócie.
Nie je nutné používať pravé meno preživšej, ani dať postave podobný výzor. Netreba sa striktne držať pôvodného príbehu. Film má ďaleko viac spôsobov spracovania a to jeho autori nevyužili.
Juraj Loj sa mýli
Ani uznávaný herec Juraj Loj problém nevystihol, keď rozhodnutie súdu predbežne zastaviť vysielanie filmu označil za „šokujúce a smutné“.
„Nie vždy je umenie krásne, ani Schindlerov zoznam nie je pekný a určite je traumatizujúci…,“ napísal a pripomenul, že umenie má nastavovať zrkadlo spoločnosti.
Umenie ma nastavovať zrkadlo spoločnosti, nie nanovo traumatizovať preživších. A kým obete z filmu Schindlerov zoznam už nie sú medzi nami, ani ani hlavný vinník kauzy nežije, dievčatá, ktoré to zažili sú dnes ešte mladými ženami.
Žena, ktorá sa obrátila na súd, prežíva peklo tretíkrát. Keď si ním prešla ako dieťa, keď o tom neskôr svedčila pred súdom a keď si jej príbeh teraz pozerajú státisíce divákov.
Ľudskosť a rešpekt by sa mali merať tým, že máme väčšie pochopenie pre bolesť preživších, ako pre pohnútky tvorcov filmu Zbormajster.