Beáta Janočková chce kandidovať v prezidentských voľbách 2024

Kandidovať na prezidentku chce v budúcoročných voľbách Beáta Janočková, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov. O funkciu sa chce uchádzať ako občianska kandidátka, začala preto zbierať podpisy. Potrebuje ich získať 15-tisíc.

Beáta Janočková chce kandidovať

„Slovensko nepotrebuje vyslúžilých diplomatov ani súčasných politikov, Slovensko potrebuje odvážlivca, ktorý sa postaví za Slovákov, bude dohliadať na ústavný chod orgánov, ktoré zlyhávajú na celej čiare,“ vyhlásila podľa TASR Janočková.

Potrebná je podľa nej hlava štátu, ktorá bude zodpovedne hájiť základné ľudské práva všetkých občanov, nielen vyvolenej skupiny a dohliadať na legislatívu, ktorá je v záujme Slovenskej republiky, nie bratislavskej kaviarne.

Kto je Beáta Janočková

Beáta Janočková založila v júni 2019 Iniciatívu za vymazaných rodičov. Sú to rodičia, ktorí sa nemôžu stretávať so svojím dieťaťom potom, ako sa rozišli alebo rozviedli s partnerom či partnerkou, ktorým súd zveril dieťa.

“Združujem rodičov na celom Slovensku, každý deň mi píšu noví. Môj odhad je, že máme okolo 5000 vymazaných rodičov a zhruba 20-tisíc párov, ktoré bojujú s porušovaním základných ľudských a rodičovských práv,” povedala pre Ženy v meste v máji 2020.

Ona sama už štyri roky bojuje o to, aby mohla vidieť syna Dávida.

“Situácia na Slovensku v tzv. poručenskej agende, je v žalostnom stave, ale nie z dôvodu, že by neboli zákony, ale preto, že tieto zákony sa nedodržiavajú. Na celej čiare zlyháva štátny systém, začínajúc Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a končiac sudcami. Na Slovensku  dlhodobo funguje skupina zložená z vysokopostavených sudcov, prokurátorov, advokátov, kolíznych opatrovníkov, psychologičiek, súdnych znalcov, ktorí nemajú žiaden morálny, ani etický kredit. Za ich rozhodnutiami sú tisíce zničených detských životov a vymazaných rodičov a ich rodín. Charakterizujem to troma slovami – korupcia, konexie a nevymožiteľnosť práva,” povedala vtedy Beáta Janočková.

Ženy, ktoré kandidovai na prezidentku  

V roku 1998, keď prezidenta volili poslanci a poslankyne NR SR, kandidovala exministerka financií Brigita Schmögnerová. Od roku 1999, kedy si prezidenta Slovenskej republiky volíme priamo, sa o najvyššiu ústavnú funkciu uchádzalo 8 žien.

Úspešná bola až Zuzana Čaputová, ktorá vyhrala v roku 2019 a stala sa prvou ženou – hlavou štátu.

Z neúspešných kandidátok sa najďalej dostala expremiérka Iveta Radičová, ktorá vo voľbách v roku 2009 postúpila do druhého kola. Nakoniec ju porazil Ivan Gašparovič.

Okrem Radičovej kandidovali – bývalá diplomatka Magdaléna Vášáryová, ktorá v roku 1999 získala 194-tisíc hlasov. V roku 2009 kandidovali aj bývalá šéfka strany Slobodné fórum a novinárka Zuzana Martináková (5,12 percent hlasov) a exposlankyňa parlamentu za KSS Dagmar Bollová (1,14 percenta zúčastnených voličov).

V roku 2014 kandidovala herečka a bývalá komunálna politička Ľubica Blaškovičová, ktorá svoju kandidatúru ešte pred voľbami, 9. januára 2014 stiahla.

Ďalšia kandidátka Helena Mezenská, exposlankyňa hnutia občana Igora Matoviča, získala 2,37 percenta voličov. V roku 2019 okrem Zuzany Ćaputovej kandidovala aj podnikateľka Bohumila Tauchmannová. Ako občianskej kandidátke sa jej síce podarilo vyzbierať vyše 16-tisíc podpisov, vo voľbách ju však podporilo iba niečo vyše 3500 občanov.