Keď som robila rozhovor s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou, hovorili sme o dôvodoch, prečo ženy nechcú vstúpiť do politiky. Za ten hlavný označila nekultúrnosť v politike.

“Také podpásovky a zlomyseľnosť, ako som v politike zažila, už nechcem nikdy zažiť. My sme sa dostali z éry súbojov mužov na meče do súboja na slová, ale tie rany sú ťažšie zahojiteľné ako fyzická rana po zásahu mečom. To vytvára atmosféru v spoločnosti. Podpisuje sa pod mieru agresivity a netolerancie. U nás sa pestuje politika nepriateľa. Vtedy bičujete, rozdeľujete spoločnosť. A keď nemáte reálneho nepriateľa, tak si ho vymyslíte a vytvoríte,” povedala Iveta Radičová, ktorá bola prvou a zatiaľ poslednou ženou v úrade premiéra. To bolo v roku 2015 a v rôznych obmenách takto odpovedala na opakujúce sa otázky, či sa ešte niekedy vráti do politiky.

Prezidentka Zuzana Čaputová nebude kandidovať 

Prvá žena v úrade hlavy štátu dnes oznámila, že v ďalších prezidentských voľbách nebude kandidovať. “Politika na Slovensku sa zmenila na osobný boj. Snažím sa ho zvládať, pretože to je, žiaľ, údel politikov. Ak však tie útoky smerujú na rodinných príslušníkov, je to veľmi nefér, lebo oni nekandidovali. Považujem to za úplne neprípustné a devastujúce celú našu spoločnosť. Hoci moje rozhodovanie bolo oveľa komplexnejšie a v oveľa hlbších vodách,” povedala prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre denník SME po tom, čo oznámila, že sa už nebude uchádzať o post hlavy štátu. Zuzana Čaputová bola prvou a obávam sa, či nadlho nie aj poslednou slovenskou prezidentkou.

Podobne sa vyjadrovali političky naprieč politickými stranami, ktoré sa nedávno stretli s expertkami a expertmi a hovorili o tom, prečo je stále tak málo žien v politike. Opisovali urážky a útoky, ktoré zažili od mužských kolegov a ktoré im berú energiu na riešenie skutočných problémov, pre ktoré do politiky vstúpili.

Slušnosť nie je výsadou pohlavia, volajú po nej aj mnohí muži v politike. Ale hodnoty ako úcta, ľudskosť, empatia a služba verejnosti častejšie zaznievajú od žien, ktoré napriek mnohých spoločenských a rodinným bariéram vstúpia do politiky práve preto, aby ich presadzovali. Sklamanie, že tieto hodnoty v politike nenašli, stoja za ich odchodom oveľa častejšie ako u mužov. “Práve za ľudskosť platíte vysokú cenu svojou zraniteľnosťou,” povedala k svojmu rozhodnutiu nekandidovať Zuzana Čaputová.

Odkaz nielen pre ženy

Prvá prezidentka, ktorej niektorí pripomínajú, že zrejme nebola na tlak v politike pripravená, zvládla za štyri roky pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú i finančnú krízu a štyri slovenské vlády a ťažký rok má ešte pred sebou. Ťažko si vymyslíte väčšie zaťažkávajúce skúšky, v ktorých obstála so stabilne vysokou dôverou a mierou popularity.

Stala sa z nej štátnička, hoci nemala skúsenosť s politikou. Presadila sa ako žena v drsnom mužskom prostredí, čím oslabila argumenty, či ženy do politiky patria. Mnohé zo žien (i mužov), ktoré inšpirovala, si však zapamätajú hlavne to, že so slušnosťou zvíťazila i vládla, ale stálo ju to priveľa síl a energie, než aby pokračovala.

Iveta Radičová i Zuzana Čaputová prišli do politiky z iného prostredia a po nejakom čase zrejme stáli pred otázkou, či sa prispôsobia alebo odídu, aby nestratili samé seba. To nie je slabosť, ako budeme počuť od mnohých alfasamcov, ktorých z politiky budú musieť vyniesť, inak sa svojej moci nevzdajú. Je to prejav sily, ktorú naša spoločnosť nedokáže vždy oceniť a už vôbec nie, keď ide o ženu.

Prezidentka Zuzana Čaputová zmenila tón slovenskej politiky. Ukázala nám, aký je rozdiel medzi političkou a štátničkou. “Politik je človek, ktorý myslí na nasledujúce voľby; zatiaľ čo štátnik myslí na nasledujúcu generáciu. Politik rozmýšľa nad úspechom jeho strany, štátnik nad dobrom krajiny. Politik si želá ustanoviť to či tamto opatrenie, štátnik chce zaviesť tento či tamten princíp,” napísal americký teológ a spisovateľ James Freeman Clarke v eseji Wanted, A Statesman! publikovanej v časopise Old and New z decembra 1870!

Nie je fér rozoberať, či to Zuzana Čaputová vzdala, ak to pri ďalších voľbách vzdáme my.