Nougat, turecký med, je francúzskou pýchou

Sladký, biely lepkavý, s kúskami mandlí, pistácií, príchuťou gaštanov, černíc, či čokolády. S prevládajúcou chuťou medu. Stačí kúsok a túžba po čomsi sladkom, chutnom je naplnená.

Nougat – po slovensky turecký med, je francúzskou pýchou a jeho domovom je oblasť Ardèche.

 

 

Počas dovolenky sme sa zastavili v obchode s výrobňou, kde všetko od hľadania miestnych farmárov na orechy, med, sušené listy železníka, černice, či gaštany, cez varenie tureckého medu vo veľkom kotli až po predaj v pekných darčekových baleniach, je v rukách troch ľudí. Majiteľ so svojou manželkou a jedna mladá pomocníčka.

 

 

Šesť hodín

Cenia si každého návštevníka, ktorý otvorí dvere ich predajne. Pozývajú na ochutnávku, ochotne vysvetľujú a ukazujú celý proces výroby tureckého medu.

„Poďte sa pozrieť“, nabáda nás pani v papierovom čepci na hlave. „Manžel práve vyťahuje turecký med z kotla.“ V kotli sa varí 150 kg tureckého medu. Veľkou varechou ho majiteľ zoškrabáva zo stien medeného kotla a lepkavú sladkú hmotu vystiera na pracovnom stole. Vysvetľuje, že aby sa „nougat“ nelepil, treba pridať zemiakový škrob.

 

 

V kotli sa varí štyri hodiny, dve hodiny treba na jeho vybratie. Vyberá ho sám, o čom svedčia aj jeho svalnaté vypracované ruky. Až 24 hodín treba nechať turecký med schnúť, predtým ako sa môže krájať.

 

 

Cit pre ingrediencie

Po vyschnutí ho stroj krája na dlhé pásiky, tie sa potom krájajú buď na 15 centimetrové tablety, alebo na malé kocky. Iný prístroj kocky obaľuje do celofánu a tie sa potom ručne dávajú do zdobených vrecúšok. Pred našimi zvedavými pohľadmi sa stroj na balenie kociek medu pokazí, odrazu skáču do vedra holé, neobalené. Pani v čepci ticho zahromží a pustí sa do opravy prístroja. Za pár minút opäť obalené kocky poslušne padajú do nachystaného vedra. Tie neobalené skončia ako koštovka pre nás turistov.

 

 

Mladej pomocníčky sa pýtame na recept. V jej podaní znie tak jednoducho : med, mandle, cukor, vajíčka a listy sušeného železníka. K dobrému tureckému medu však nestačí. Treba kvalitné ingrediencie, starostlivý výber miestnych výrobcov, pracovitosť, vytrvalosť, silné ruky a trpezlivosť, dobrú organizáciu, veľký kotol a poznať tú správnu dávku každej ingrediencie, mať cit pre krásu balenia a ľudí, ktorí vedia, že v chuti tureckého medu sú francúzske tradície.

 

Prečítajte si aj Perpignan: Mesto, kde sú názvy ulíc príbehmi

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.