Ženy na Slovensku zarábajú o pätinu menej ako muži, pandémia to ešte zhorší

Slovensky zarábajú o pätinu menej ako ich mužské náprotivky. Ženám nepomáha ani vyššie vzdelanie. Zhodli sa na tom viacerí analytici pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien.

Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská sa domnieva, že pandémia nového koronavírusu môže platové rozdiely ešte viac prehĺbiť. Pätinový rozdiel medzi platmi mužov a žien sa za posledné desaťročie podľa Sadovskej zmenil len minimálne. Slovensko tak naďalej patrí v Európskej únii (EÚ) medzi krajiny s najvýraznejším rozdielom v tejto oblasti.

Žena zarába o 20 percent menej ako muž

Z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2019 vyplynulo, že na Slovensku je priemerná mzda ženy o 20,2 % alebo 283 eur nižšia ako u muža.

Podobné sú aj aktuálne odhady Poštovej banky, Slovenka dostáva na svoj účet oproti svojmu mužskému náprotivku o vyše 200 eur menej. Najväčšie rozdiely sú medzi príjmami Bratislavčaniek a Bratislavčanov.

„Muži žijúci v Bratislave dostanú totiž v priemere o takmer 500 eur viac,“ konštatuje v aktuálnej analýze. Veľký rozdiel vidí banka aj v Žiline. Ženy tam majú príjmy nižšie o 240 eur. Prešovčanky sú k svojim mužským kolegom finančne najbližšie, stále však dostávajú o vyše 100 eur menej.

Sadovská vidí pôvod príjmových rozdielov napríklad v tom, že ženy vo väčšej miere pracujú na skrátený úväzok. „Pokiaľ sa nepozeráme na mzdu cez jej celkovú výšku, ale prostredníctvom priemerného zárobku za hodinu, tak rozdiel medzi platmi mužov a žien je o niečo miernejší, ale stále pomerne vysoký,“ podotkla analytička.

Hodinový zárobok – o 18 percent nižší u žien

Podľa údajov Eurostatu predstavoval v roku 2019 rozdiel medzi hodinovými zárobkami mužov a žien vyše 18 %. Platové rozdiely súvisia podľa Sadovskej aj s materskou či rodičovskou dovolenkou. Najmenší rozdiel medzi platmi pohlaví je na Slovensku evidovaný vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov. Mzdy Sloveniek v tomto veku sú o 12 % nižšie v porovnaní s mužmi. Naopak, najvýraznejší rozdiel (24 %) je v kategórii od 35 do 49 rokov.

Prečítajte si

Ako dosiahnuť vyšší plat – Návod pre ženy

„Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov,“ upozornila analytička. K prehlbovaniu mzdových rozdielov dochádza práve pri návrate žien do pracovného života, pričom rozdiely pretrvávajú niekoľko ďalších rokov. Ďalším dôvodom môže byť podľa Sadovskej aj to, že ženy často pracujú v slabšie platených odvetviach a povolaniach ako muži. Napríklad medzi riadiacimi pracovníkmi sa nájdu častejšie muži než ženy.

„Tento stav veľmi dobre ilustruje situácia v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci. Počet žien pracujúcich v tomto odvetví je 164.000, mužov je o 130.000 menej, teda 34.000,“ vyčíslila. V prípade žien dominujú povolania ako zdravotné sestry či sociálne pracovníčky, kým u mužov dominujú lekári. Mesačný plat muža v tejto brandži predstavuje v priemere 1534 eur, u ženy o štvrtinu menej, teda 1149 eur.

Veľké rozdiely vo finančníctve a poisťovníctve

Najvýraznejšie rozdiely sú evidované vo finančných a poisťovacích činnostiach. Priemerná mzda ženy v tejto sfére je o 36 % nižšia ako plat muža. Naopak, najmenšie rozdiely sú v administratívnych a podporných službách, a to necelé tri percentá. Nižšie príjmy idú ruka v ruke aj s nižšími úsporami. Napríklad Bratislavčanky, Trnavčanky a Žilinčanky si podľa údajov Poštovej banky dokážu ušetriť o 400 eur menej ako muži z týchto regiónov. Rozdiel v Prešove je nižší, na úrovni 100 eur.

Prečítajte si

Ženy na Slovensku pracujú od dnes zadarmo

Z dokumentu Život mužov a žien v Európe 2020 z dielne Eurostatu vyplýva, že Slovensko patrí medzi prvých päť krajín s najvyšším príjmovým rozdielom medzi mužmi a ženami. Najvyšší rozdiel majú v Estónsku (22,7 %), potom v Nemecku (20,9 %), Česku (20,1 %) a v Rakúsku (19,6 %). Na Slovensku je na úrovni 19,4 %.

Európankám nepomáha ani to, že až 34 % z nich dokončí univerzitu, na rozdiel od Európanov, z ktorých vysokú školu dotiahne 29 %. Poštová banka v analýze zdôraznila, že len tretina manažérskych pozícií v EÚ bola v roku 2019 obsadená ženami. Na Slovensku to bolo 34 %.

Lepšie sú na tom Lotyšky (46 %) či Poľky (43 %), horšie napríklad Češky (27 %). Sadovská dodáva, že ani dosahy kríz nebývajú rodovo neutrálne, tak je to aj v prípade koronakrízy. Dáta Medzinárodnej organizácie práce ukazujú, že bez mzdových dotácií by ženy na globálnej úrovni stratili v 2. kvartáli minulého roka až 8,1 % zo svojich miezd. V prípade mužov išlo o stratu na úrovni 5,4 %.