Ak ste niekedy pracovali v prostredí, kde sa rozhodnutia robili na pive, komplimenty sa zvrhávali do sexistických vtipov a kariérny rast závisel viac od kamarátstva s „chalanmi“ než od schopností, zrejme ste sa stretli s tým, čo sociológovia nazývajú bro culture – „kultúra bratov“.
Ide o prostredie, v ktorom dominujú mladí muži s podobnými záujmami, postojmi a hodnotami – často šport, alkohol, ego a interné vtipy, ktoré vylučujú ženy a menšiny. Tento fenomén sa spája s IT firmami, startupmi, korporátnym svetom či reklamou, no preniká aj do médií či politiky. Ale preniká už aj do škôl.
Ako vyzerá bro culture v praxi
Na prvý pohľad to môže pôsobiť nevinne: partia „uvolnených“ kolegov, ktorí sa dobre bavia. No za týmto uvoľnením sa často skrýva prostredie, kde sa ženy cítia neviditeľné, podceňované alebo zosmiešňované.
Typické prejavy bro culture:
- neformálne „boys only“ teambuildingy
- sexistické vtipy na poradách
- bagatelizovanie problémov ako „si precitlivená“
- oslavovanie agresivity a súťaživosti namiesto empatie
- ignorovanie rodičovských povinností či work-life balance
Výsledok? Toxické pracovné prostredie, v ktorom ženy odchádzajú, pretože necítia rešpekt, podporu ani rovnaké príležitosti.
Bro culture oslovilo mladých mužov
Netýka sa však len pracovného prostredia. Stále viac zasahuje aj do škôl. Takzvanú bro culture tvoria mladí muži, ktorí na TikToku, YouTube a Instagrame zdieľajú obsah zameraný na hypermaskulinitu, výkonnosť, výzor a dominanciu.
“Mladí muži a chlapci čoraz viac preberajú vzorce správania, ktoré vidia u influencerov na sociálnych sieťach – tie spájajú mužskosť s dominanciou, kontrolou a výkonom. Na stredných a vysokých školách sa tak bro culture prejavuje v skupinových dynamikách, v jazyku aj v správaní – napríklad cez zosmiešňovanie empatie, sexistické poznámky alebo obdiv k mužom, ktorí prezentujú nadradenosť ako znak sily,” hovorí pre Ženy v meste Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa z organizácie IPčko.
Keď humor zraňuje
Zástancovia bro culture sa bránia, že ide len o „srandičky“. Lenže jazyk formuje realitu. Ak sa ženy neustále stávajú terčom vtipov alebo sú vylúčené z rozhodovania, posilňuje to predstavu, že nepatria do centra diania.
Podľa štúdií sa práve v takýchto prostrediach zvyšuje riziko sexuálneho obťažovania, diskriminácie a nerovnosti v odmeňovaní, tiež má blízko k mizogýnii, teda chorobnej nenávisti v dievčatám a ženám.
“Nie každá forma bro culture je otvorene nenávistná, ale mnohé jej prejavy majú mizogýnne črty. V jadre totiž nesie predstavu, že muž má byť silnejší, dominantný a menej emocionálny, zatiaľ čo žena je vnímaná ako slabšia, závislá alebo podradená. Takéto myslenie normalizuje nerovnosť, znevažuje ženské vlastnosti a často vedie k zosmiešňovaniu dievčat či žien, ktoré sa ozvú. Mizogýnia glorifikuje výkon a nadradenosť – čím oslabuje nielen ženy, ale aj samotných mužov, ktorí sú nútení potláčať emócie, pochybnosti či zraniteľnosť,” vysvetľuje Zuzana Juráneková.
Ako bojovať s bro culture
Dobrou správou je, že bro culture nie je nezmeniteľná. Firmy aj jednotlivci s tým môžu niečo urobiť:
- Vzdelávanie a tréningy o rodovej rovnosti a inklúzii.
- Diverzita v tímoch – viac žien, viac pohľadov.
- Nulová tolerancia k sexistickým poznámkam.
- Podpora rodičov a rovnováhy medzi prácou a súkromím.
A čo môžeme robiť my, ženy? Hovoriť o tom. Nahlas. Každé pomenovanie problému je krok k zmene.
“Úlohou žien nie je „naprávať“ mužov, ktorí preberajú takéto vzorce, ale môžu jasne a pokojne nastavovať hranice. Ak sa stretnú s ponižujúcimi poznámkami či sexistickými vtipmi, je dôležité ich nepodporovať smiechom ani mlčaním, čo chce aj veľkú dávku odvahy. Reakcia môže byť jednoduchá a vecná – napríklad: „Tento typ humoru nie je v poriadku.“ alebo „Nie je mi v tom komfortne.“ Pomáha aj pýtať sa: „Čo ti na tom videu alebo postoji dáva zmysel?“ – tak sa otvára priestor pre dialóg, nie konflikt. Rovnako dôležité je, aby ženy hľadali spojenectvo a podporu – medzi ženami a aj medzi mužmi, ktorí vnímajú, že toto nie je v poriadku. Bro culture stráca silu tam, kde vzniká rešpektujúce prostredie a kde sa hovorí o tom, že skutočná sila neznamená nadradenosť, ale empatiu, rešpekt a rovnováhu,” dodáva Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa z organizácie IPčko.
Kultúra pracovísk sa mení – pomaly, ale isto. Tam, kde kedysi vládol „bratíčkovský“ humor, dnes čoraz viac firiem chápe, že skutočná sila nie je v partii kamarátov, ale v rozmanitosti, ktorá firme prináša aj zisk a dobré meno.
Bro culture nemusí byť normou. Ak ju spoznáme, pomenujeme a odmietneme, môžeme vytvoriť prostredie, kde sa každý cíti rešpektovaný – bez ohľadu na pohlavie, vek či štýl humoru.