BRATISLAVA. Minulý rok sme v priemere minuli pri nákupoch každodenne 10 eur. Z nich 4,50 eura bolo za nákup v niektorom z reťazcov. Takmer dve eurá išli na oblečenie, kozmetiku či lieky. Okolo eura sme nechali na benzínovej pumpe, v predajni s nábytkom, elektronikou či nákupe online. Ukázala to analýza Poštovej banky.
„Situácia na našom trhu práce sa zlepšuje, nezamestnanosť klesá a mzdy naopak rastú, čo zvyšuje našu kúpyschopnosť,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Celkovo sme vlani v obchodoch utratili viac ako 19 miliárd eur – medziročne viac o 1,4 percenta, dodáva. Z nich 8,9 miliárd v rôznych super- a hypermarketoch. Takmer pätina išla ostatným predajcom. Stúpli tiež nákupy online – takmer desatina peňazí skončila v eshopoch.
Vedie Bratislava
Necelú polovicu – viac ako 9 miliárd eur, sme utratili v obchodoch v Bratislavskom kraji. „Takmer každé druhé euro sme utratili v obchodoch v bratislavskom regióne,“ hovorí Glasová.
Bratislava a jej okolie sú podľa nej u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu. Drvivá väčšina obchodných reťazcov a značiek má preto v tomto regióne svoje zastúpenie, vysvetľuje.
„Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za nákupmi aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska a realizujú tu zväčša veľké nákupy,“ hovorí. Do Bratislavy tiež dochádzajú ľudia z okolia za prácou či štúdiom – a tu aj míňajú, vysvetľuje. Útraty v Bratislave ťahajú hore aj zahraniční turisti, dodáva.
Najmenej sme míňali v košickom regióne, dodáva. Podiel ostatných našich regiónov sa podľa nej pohyboval od zhruba sedem percent do 8,6 percenta.
Nákupná turistika stále láka
Hoci tržby obchodníkov na Slovensku rástli, stále obľubujeme cestovanie za nákupmi. „Celková cenová hladina je u nás, spomedzi krajín V4, najvyššia,“ hovorí analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. V prípade Maďarska, Poľska a Českej republiky môže ceny ovplyvňovať aj kurzový vývoj lokálnych mien voči euru, vysvetľuje.
V susednom Česku je podľa posledných dostupných údajov za rok 2014 lacnejšie o sedem percent, v Maďarsku o 17 percent a v Poľsku až o takmer pätinu.
„Ceny potravín a nealko nápojov sú v Poľsku v rámci celej Únie najnižšie,“ hovorí Ondrová. Takmer o polovicu lacnejšie tam môžeme nakúpiť jablká alebo zemiaky. Mliečne výrobky, ako krémový syr či maslo, majú približne o dve pätiny nižšiu cenu. Zhruba o tretinu nižšie ceny možno nájsť napríklad pri bielom cukre, vajciach, čerstvom kurčati, kuracích prsiach, či mlieku.
V Česku sa nám zase oplatí nakúpiť dlhozrnnú ryžu, vajcia, soľ, ale napríklad aj čierny čaj či cigarety. V Maďarsku zase nájdeme najlacnejšiu bielu múku, ovocné jogurty, rastlinný olej, mliečnu čokoládu, ale aj sýtené minerálky, či pivo.
Kvalita sa odráža v cene
Hoci sú rakúske ceny o vyše polovicu vyššie ako u nás, ľudia z Bratislavy a okolia podľa Ondrovej radi nakupujú práve v Rakúsku. „V prípade Rakúska si Slováci zvyknú pochvaľovať kvalitu, kým v prípade poľských produktov, ktoré sú výrazne lacnejšie ako tie naše, je kvalita často diskutovanou a kontroverznou témou,“ hovorí. Nákup v rakúskych obchodoch nás vyjde v priemere asi o tretinu drahšie, dodáva.
Viac ako trojnásobne si v rakúskych obchodoch priplatíme za soľ. O viac ako 100 percent za bielu múku, čerstvé kuracie mäso, zemiaky, rastlinný olej či čierny čaj. Drahší je aj margarín, ovocné jogurty či čerstvé mlieko. Naopak ušetríme za maslo, olivový olej či pomarančový džús.
Prečítajte si aj Potravinami plytváme vo veľkom. Pomôcť by mohlo uvoľnenie pravidiel
