Až 91 % filantropov a filantropiek na Slovensku financuje zmysluplné projekty zo svojich súkromných peňazí, štvrtina z nich daruje viac ako 50 000 eur ročne. Pritom až 9 z 10 filantropov podporuje oblasť vzdelávania.
Vyplýva to z prvého prieskumu o veľkej individuálnej filantropii, ktorý realizovala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou Focus.
Filantropia: tretina žien
„Filantropiu si verejnosť tradične spája s pomocou pri ťažkých životných situáciách, ale väčší filantropi dávajú na prvé miesto vzdelávanie. Podporuje ho až 85 percent z nich a my sme presvedčení, že práve toto je cesta k zmysluplnej zmene,“ uviedla výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.
Medzi filantropmi je tretina žien, najviac vo vekovej skupine 40 až 49 rokov, uviedol pre Ženy v meste riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik k prieskumu, ktorý bol anonymný.
“Filantropia je rodinná vec, ale zo skúseností vieme, že ženy sú často tie, ktoré poháňajú zmeny a sú dôležité pri rozhodovaní,” dodala pre Ženy v meste Martina Kolesárová.
Prieskum ukázal, že až 82 percent filantropov sa o svojich daroch najčastejšie rozpráva so svojimi životnými partnermi, 21 percent potom využíva profesionálne poradenské služby, aké na Slovensku poskytuje Nadácia Pontis.
Výsledky prieskumu prezentovala nadácia v Dome Albrechtovcov, v jednom z najstarších domov v meste, ktorý manželia Vlasta a Igor aj z vlastných peňazí a darov prerábajú na krásne kultúrne centrum, kaviareň a priestor na coworking.

Filantropia na Slovensku: 3 motivácie
Zbierať dáta do prvého prieskumu o filantropii nebolo jednoduché, zapojilo sa napokon 33 respondentov.
„Oslovili sme ľudí z biznisu vrátane tých, ktorí sa objavujú v rebríčkoch najbohatších ľudí a máme o nich referenciu, že sú filantropicky aktívni. Prvýkrát tak vidíme obraz veľkej individuálnej filantropie na Slovensku, ktorý bude cenným základom pre ďalšie prieskumy v budúcnosti,“ vysvetlila Martina Kolesárová.
ČO JE TO FILANTROPIA
darovanie financií, času a know-how s ambíciou prinášať systémové riešenia na na odstraňovanie príčin problémov
Menšia individuálna filantropia sú finančné príspevky do verejných zbierok či výziev na darcovských portáloch. Veľká individuálna filantropia sú väčšie dary zo súkromných zdrojov spravidla na projekty a výzvy s dlhodobejším dopadom.
Na otázke, prečo pomáhajú, filantropi najčastejšie uvádzali tri motivácie: chcem riešiť konkrétny problém, mám k téme osobne blízko, chcem niečo vrátiť spoločnosti.
„Výsledky prieskumu naznačujú, že filantropia nie je pre bohatých povinnosť, skôr spôsob, ako niečo zmysluplné zmeniť a cítiť sa v súlade so sebou. Zdá sa, že tlak okolia a dobré PR nehrajú rolu. Filantropi skôr odmietajú predstavu, že by darovanie bolo nejakou spoločenskou pózou. Ide o silný signál autenticity ich motivácie,“ povedal riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Filantrop a bývalý prezdient Andrej Kiska, ktorý pred 20 rokmi spoluzaložil úspešnú neziskovú organizáciu Dobrý anjel a venoval jej na úvod milión eur, vysvetlil, aká dôležitá je filantropia pre spoločnosť. „Ak filantrop vymyslí proejkt, ktorý funguje v malom, môže sa aplikovať vo veľkom a môže z toho vzniknúť reálna zmena,“ povedal.
Česko zažíva raketový nástup filantropie
Organizácia Dobrý Anjel pravidelne finančne pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa v dôsledku vážneho ochorenia dostali do finančnej tiesne. Dnes funguje nielen na Slovensku, ale aj v Česku, kde získala trojnásobne viac peňazí.
Česko padlo viackrát ako príklad krajiny, kde od roku 2020, aj vďaka covidu, filantropia raketovo rastie a kde nadácie dávajú miliardy českých korún do rozvoja sociálnych inovácií.
Filantropický rebríček českého Forbesu vedú manželia Ondřej a Katarína Vlčkovci, ktorí založili Nadáciu rodiny Vlčkových a venujú sa detskej paliatívnej starostlivosti. Vybudovali detský hospic a podporujú systémové zmeny v Česku. Katarína Vlčková je detská lekárka, ktorá sa narodila v Bratislave a pracovala predtým v hospici.
Prvý prieskum o filantropii – 9 zaujímavých zistení
1. Koľko
Viac ako polovica respondentov uviedla, že ročne dáva na pomáhanie zo svojich peňazí minimálne 10-tisíc eur. Viac ako štvrtina (26 %) filantropov daruje nad 50-tisíc eur ročne, nájdu sa však aj ľudia, ktorí dávajú viac než 200-tisíc.
2. Na čo
Až deväť z desiatich filantropov (85 %) v súčasnosti podporuje vzdelávanie. V rebríčku podporovaných oblastí sú na druhom mieste sociálne služby (61 %) a za nimi kultúra a umenie (52 %).

3. Prečo
Názory na to, čo by malo byť hlavnou úlohou filantropov, sú takmer vyrovnané:
- Polovica (51,5 %) si myslí, že by mali podporovať najmä spoločenské inovácie s vysokou hodnotou.
- Druhá polovica (48,5 %) verí, že by mali prioritne podporovať oblasti, kde štát nezvláda plniť svoje základné úlohy.
4. Aká je motivácia
Nikto z respondentov neuviedol, že sa filantropii venuje kvôli budovaniu svojej osobnej značky. 67 % sa stotožňuje s výrokom, že „pomáhaním sa nechváli“.

5. Ako dlho
Polovica (51 %) filantropov uviedla, že sa pomáhaniu venuje viac ako 10 rokov, pričom pätina (21 %) špecifikovala, že pomáha viac ako dve desaťročia.
6. Nie je to o Vianociach
Len štvrtina (24 %) respondentov uviedla, že v predvianočnom čase premýšľa o filantropii intenzívnejšie. Väčšina z nich sa jej venuje systematicky počas celého roka.
7. Komu
Pri rozhodovaní o tom, koho filantrop podporí, hrá kľúčovú úlohu osobná dôvera v ľudí, ktorí za konkrétnou organizáciou stoja (81 %), a to, že organizácia usiluje o systémovú zmenu (49 %).
8. Čo by pomohlo
Až šesť z desiatich (61 %) respondentov avizuje významné navýšenie svojho pomáhania v prípade, ak by štát zaviedol možnosť odpočtu darov zo základu dane.
9. Čo bude
Až dve pätiny (39 %) filantropov predpokladajú, že o tri roky budú pomáhať viac ako dnes, 15 % dokonca hovorí, že si založí vlastný fond alebo nadáciu.
