Vek by ste jej neuhádli ani podľa fotografií, a už vôbec nie podľa názorov a vyjadrení. Ruth Zimová má 22 rokov a hoci na instagrame tvorí obsah o náročných hodnotových spoločenských témach, sleduje ju viac ako 68-tisíc ľudí. Zrozumiteľne hovorí o zdravej ženskosti, vzdelávaní a feminizme a búra tak stereotypy aj o mladých influencerkách, ktoré robia povrchný a jednoduchý obsah.
Už počas strednej školy sa začala venovať dopadu sociálnych sietí na psychiku a spoločnosť, na základe čoho ju oslovilo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Na školách potom mladým ľuďom prednášala o prevencii digitálnych závislostí.
Neskôr pôsobila ako obchodná zástupkyňa v banke, projektová manažérka, kreatívna konzultantka a organizátorka módnych prehliadok.
“Súčasťou mojej práce je aj neustále vzdelávanie, absolvujem kurzy a študijné programy zo svetových univerzít zamerané na ženské práva, históriu feminizmu, psychológiu a sociálne vedy. Mojím cieľom je prinášať do online priestoru viac kontextu, faktov a hodnotového obsahu, ktorý posilňuje ženský hlas v spoločenskej diskusii,” hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Ruth Zimová.
Ruth Zimová fungovala 3 roky bez sociálnych sietí
Na školách ste prednášali o dopade sociálnych sietí na spoločnosť, riešili ste aj závislosti detí. Na aké negatívne vplyvy ste upozorňovali?
“Existuje známy výrok, že na svete sú len dva priemysly, ktoré svojich zákazníkov nazývajú „užívatelia“ – drogy a sociálne siete. Nie je to náhoda. Pri používaní sociálnych médií sa v mozgu aktivujú rovnaké centrá odmeny ako pri užívaní návykových látok, čo výrazne zvyšuje riziko závislosti. Upozorňovala som najmä na dopad na psychiku mladých ľudí, manipuláciu informácií a politický vplyv sociálnych platforiem. V posledných rokoch vidíme výrazný nárast úzkostí a depresií, ktorý časovo korešponduje s masívnym používaním sociálnych médií. Zároveň žijeme v prostredí, kde môže ktokoľvek šíriť čokoľvek, bez kontroly, bez zodpovednosti. To vedie k explózii dezinformácií, nenávistného obsahu a extrémnych názorov, ktoré formujú myslenie mladých ľudí v najviac ovplyvniteľnom veku. Ako varovný príklad často spomínam genocídu v Mjanmarsku, ktorá bola umelo vyvolaná skrz Facebook. Tento prípad sa dodnes považuje za jeden z najzávažnejších dôkazov, že sociálne siete majú reálnu moc ovplyvňovať realitu a bol aj na súde. Cieľom mojej prednášky bolo viesť ľudí k vedomému, kritickému a zodpovednému používaniu sociálnych médií.”
V čom najviac ovplyvňujú sociálne siete životy dievčat a žien?
“Nemusím ani dlho premýšľať, pretože najsilnejší vplyv majú na vnímanie vlastnej hodnoty a tela. Štúdia Status of Mind ukazuje, že Instagram podporuje porovnávanie sa s nerealistickými, upravenými a filtrovanými obrazmi, čo zásadne ovplyvňuje sebavedomie mladých dievčat. Vznikol dokonca pojem Snapchat dysmorphia, ktorý mi nedá nespomenúť, je to fenomén, keď pacientky žiadajú plastické operácie, aby vyzerali ako ich filtrované selfie. V niektorých krajinách ide o tínedžerky vo veku 15–20 rokov. Myslím si, že tento trend hovorí sám za seba.”
Sama ste roky fungovali bez sociálnych sietí. Ako ste toto obdobie prežívali?
“Úprimne, začiatok bol náročný. No po približne mesiaci som na sociálne siete prakticky zabudla. Zrazu som mala viac času, iný pohľad na život a na seba samu. Uvedomila som si, že ak človek naozaj chce, dokáže bez nich fungovať. Všetko ostatné sú len výhovorky. Dnes sa už len pousmejem, keď mi niekto napíše, že bez Instagramu by som neprežila. Takmer tri roky som bez neho žila a pokojne by som to zvládla znova. Bol to veľmi zdravý digitálny detox.”
Feminizmu ľudia nerozumejú, hovorí Ruth Zimová
Potom ste sa vrátili na Instagram. Prečo ste zmenili názor?
“Názor som nezmenila, skôr som sa vedome rozhodla. Keďže som sociálne siete dlhodobo skúmala, prednášala o nich a písala odbornú prácu, vedela som, ako s nimi pracovať bez toho, aby som sa do nich „chytila“. Rozhodla som sa, že ak budem na Instagrame, tak len vtedy, ak budem tvoriť hodnotný obsah. Inak nemá zmysel tam byť. Sociálne siete sú v tomto ako nôž, môžu pomáhať, ale aj ubližovať. Záleží na tom, ako ich používame. Preto mám nastavený časový limit a snažím sa byť veľmi vedomá v tom, ako s nimi pracujem.”
Na Instagrame máte viac ako 68-tisíc fanúšikov a komunikujete hodnotové témy vrátane feminizmu. Prečo ste sa rozhodli tejto stále kontroverznej téme venovať?
“Práve preto, že je stále kontroverzná a často nepochopená. Na Slovensku aj v Česku sa o feminizme často vyjadrujú ľudia, ktorí mu nerozumejú a šíria dezinformácie, čo len prehlbuje polarizáciu. Rozhodla som sa robiť osvetu na základe histórie a faktov. Pretože presne to v našom regióne chýba, informovaná, pokojná a faktická diskusia. Mnohí ľudia počúvajú tzv. „gaučových expertov“, ktorí šíria strach a nenávisť namiesto poznania. A to je dôvod, prečo považujem túto tému za dôležitú.”
Naša generácia 50+ sa musí učiť, čo znamená rovnosť doma i v práci. Rodí sa Vaša generácia s väčším citom pre rovnosť?
“Nemyslím si, že sa rodíme s pocitom nadradenosti alebo podriadenosti. Deti sa prirodzene vnímajú ako rovné. Nerovnosť je niečo, čo sa učíme, cez kultúru, rodinu, spoločnosť. Staršie generácie vyrastali v prostredí, kde bola nerovnosť normalizovaná, preto je pre nich prirodzene náročnejšie tieto vzorce meniť. Verím však, že mladšie generácie už rovnosť vnímajú ako základ zdravých vzťahov, doma aj v práci.”
Nenávisť nemá rod
Ako žijete feminizmus Vy v bežnom živote?
“Úplne jednoducho. Pracujem, vzdelávam sa, rozvíjam svoje záujmy a žijem slobodný život bez toho, aby mi niekto určoval hranice len na základe pohlavia. V istom zmysle feminizmus žije každá žena, ktorá využíva práva a možnosti, ktoré jej predchádzajúce generácie vybojovali, aj keď si to nechce priznať.”
Pomáhajú sociálne siete feminizmu, alebo ho skôr zjednodušujú a polarizujú?
“Skôr ho zjednodušujú a dávajú priestor extrémnym reakciám. Stačí sa pozrieť na slovenský online priestor, časť tvorcov stavia obsah na nenávisti, zosmiešňovaní žien či zjednodušovaní znásilnenia. Mne sa často stáva, že nejaký muž napíše, aký je feminizmus zbytočný, že treba riešiť iné témy – a potom vymenuje presne tie témy, ktorým sa feminizmus venuje. A keď to napíšem, odpoveď je vždy jasná ´Aha, to som nevedel’. A to je podľa mňa celý problém, chýba informovanosť a pokojná diskusia.”
Ako sa vyrovnávate s nenávistnými komentármi alebo zosmiešňovaním? A vnímate ich inak pri ženách ako pri mužoch?
“Nerozlišujem pohlavie, nenávisť nemá rod. Dnes to už beriem s nadhľadom a zasmejem sa. Každý, kto robí niečo naplno, bude kritizovaný. Ak sa chcete zapáčiť všetkým, môžete predávať zmrzlinu, a verte mi aj tam si niekto nájde problém. Platí jednoduché pravidlo: spokojní ľudia šíria spokojnosť, nespokojní šíria frustráciu.”
Máte aj príjemné skúsenosti s reakciami?
“Áno, a výrazne prevažujú. Každý deň dostávam správy od ľudí, ktorým môj obsah pomohol alebo ich inšpiroval. To je pre mňa najväčšia motivácia pokračovať.”
Ženy nejdú proti mužom
Čo podľa Vás ľudia najčastejšie nesprávne chápu na feminizme?
“Ľudia si myslia, že feminizmus je o nenávisti voči mužom, alebo o tom, že sa im chceme „vyrovnať“ v sile, výzore či správaní. To je hlúposť. Feminizmus vznikol ako boj proti nespravodlivým zákonom a systémom, nie proti mužom. A historicky ho podporovali aj muži, len sa o tom málo hovorí. Feminizmus je hnutie, ktoré verí v spoločenskú, politickú a ekonomickú rovnosť oboch pohlaví. Nejde o rovnosť, v zmysle podobať sa jeden na druhého. Ide o rovnosť v zmysle, že obe pohlavia majú rovnakú hodnotu aj napriek tomu, že sú rozdielne. Máme sa dopĺňať a nie ísť proti sebe. Ľudia si myslia, že feminizmus je o tom, že ženy idú proti mužom. To je len dôkaz, že ho vôbec nepochopili a nemajú dostatok informácií. Pretože to je presne to, čo feminizmus nie je.”
Koho treba viac presviedčať – mužov alebo ženy? Lebo aj ženy majú značne skreslené Predstavy…
“Úprimne, oboch. Aj ženy majú často skreslené predstavy, pretože vyrastali v rovnakom systéme. Zmena sa v tomto týka celej spoločnosti, nie len jedného pohlavia.”
Búrate stereotypy o feministkách aj výzorom. Pomáha Vám ženskosť šíriť feminizmus?
“Som rada, že sa na to pýtate, lebo samotná otázka je dôkazom, aké silné stereotypy máme o feminizme zakorenené. Keď sa povie feministka, veľa ľudí si automaticky predstaví „neženskú“, nahnevanú ženu, ktorá odmieta feminitu a nevie pomaly ani variť. A to je presne mýtus, ktorý nemá s realitou nič spoločné. Feminizmus nie je o tom, že sa ženy majú prestať cítiť ako ženy. Práve naopak, je o tom, že si môžu vybrať, kým chcú byť. Môžu byť jemné, silné, kariérne orientované, matky, umelecky založené, alebo všetko naraz. Mnoho žien si aj myslí, že feminizmus je proti ženám v domácnosti, čo je tiež mýtus. Práve feminizmus hovorí o tom, že si môžeš vybrať akú rolu ako žena chceš v spoločnosti zohrávať. Nie akú musíš – ale akú chceš. Lebo kedysi to nebol výber. Ak moja ženskosť pomáha ľuďom prehodnotiť ich predstavy o feministkách, tak je to skvelé. Pretože feminizmus nepotrebuje uniformu ani jednu estetiku. Potrebuje normálnu, ľudskú tvár, s ktorou sa ľudia vedia stotožniť. A ak tým môžem prispieť, beriem to ako výhodu, nie ako nálepku.”
Cítite niekedy tlak, aby ste vyzerala „určitým spôsobom“, keďže hovoríte o vážnych témach? Rozmýšľate o vzhľade?
“To, ako vyzerám, nikomu nepomôže ani neublíži. Dôležitejšie je, čo hovorím a akú hodnotu prinášam, takže nie nepremýšľam nad tým. Verím tomu a držím sa toho, že moje telo a vzhľad nie je verejný projekt a ja nie som povinná vyhovieť cudzím požiadavkám. To ako sa cítim ja vo svojom tele a ako to telo vyzerá ovplyvňuje len mňa, nikoho iného. A kto má potrebu kritizovať niekoho vzhľad a škatuľkovať ho, by sa mal najprv pozrieť do samého seba.”
Feminizmus je sloboda, hovorí Ruth Zimová
Ako by ste jednou vetou vysvetlili, čo feminizmus znamená pre Vás?
“Predovšetkým slobodu. Dnes môžem robiť to, o čom kedysi ženy snívali. A vlastne nie len kedysi, ešte dnes v 176 krajinách snívajú. To je štatistika zo správy Women, Business and the Law 2023, ktorú vydala World Bank (Svetová banka). Len malá vsuvka, ak niekto povie, že feminizmus už nepotrebujeme. Pre mňa je feminizmus o rovnosti. Uvedomení si toho, že aj keď sme ako pohlavia rozdielni, máme rovnakú hodnotu. A spolu sa vieme dopĺňať a tvoriť vzájomne krásny svet, čo by malo byť základom zdravej spoločnosti, ktorú, žiaľ, stále nemáme. Nebolo to jednou vetou (smiech), ale musela som to vysvetliť.”
A ak by ste mohli zmeniť jednu vec v tom, ako spoločnosť vníma ženy, čo by to bolo?
“Chcela by som, aby spoločnosť prestala hodnotiť ženy primárne podľa vzhľadu a začala ich vnímať ako komplexné osobnosti s mysľou, talentom, ambíciami a vnútorným svetom. Ženy sú často posudzované podľa toho, ako vyzerajú, nie podľa toho, čo tvoria, myslia a prinášajú. Keby sme toto zmenili, zmenilo by to nielen životy žien, ale aj kvalitu celej spoločnosti.”
A fun fact na záver: Stále ešte rada tvoríte alebo aspoň trávite čas na cintoríne?
“Áno, chodím sa tam prechádzať. Pre mňa je to jedno z najpokojnejších miest. Najradšej mám starú časť cintorína, kde cítiť históriu. Keď tam som, uvedomím si, aké krehké je všetko, čo berieme ako samozrejmosť. Je to zvláštny druh pokoja – taký, ktorý ti pripomenie, že čas je obmedzený a že by sme ho nemali míňať na nepodstatné veci. Vždy ma to vracia k pokore a k otázke, ako chcem svoj život skutočne žiť.”
