BRATISLAVA. Náhodne sme vybrali dva jedálničky – jeden z materskej školy a jeden zo základnej. Tie potom zhodnotili tri odborníčky na zdravú stravu.

Výsledok rodičov, ktorým na tom, čo ich deti jedia záleží, však veľmi nepoteší. Deti jedia stereotypne, na tanieroch im chýba zelenina a ovocie. Prevládajú múčne a klasické jedlá. Najväčším problémom sú sladené nápoje, malinovky a ochutené mlieko.

 

Jedálniček materská škola

 


Mačingová: Len mŕtva energia a cukor

Vybrané jedálničky sa nepozdávajú Antónii Mačingovej, autorke stravovacieho programu a kníh Najedzte sa do štíhlosti a Harmónia zdravia, krásy a vitality. „Mám pocit, že naši zodpovední odborníci sa sústredia skôr na výpis alergénov, ako na zostavenie kvalitných jedálnych lístkov,“ hovorí. Väčšinou iba kopírujú niekoľko rokov staré normy, dodáva.

Dospelí sa často snažia naprávať škody spôsobené nezdravým stravovaním zmenou stravovacích návykov, začať však podľa nej treba zmenou stravy už v predškolskom veku. „Naše deti vedieme presne v duchu tých praktík, ktoré poškodili naše zdravie,“ hovorí.

Je pravda, že deti potrebujú energiu zo sacharidov, keďže rastú, vysvetľuje. To však podľa nej neznamená, že ich strava má byť plná chleba.

Odporúča viac ovocia a zeleniny. Radí uprednostniť domáce jablká, zberané dozreté, pred dovážanými, čo chytajú farbu až počas prepravy.

„Jedálničky by som obohatila o rôzne druhy vločiek, ktoré by mohli byť ochutené ovocím a medom,“ hovorí. Ako napríklad pohánkové, sójové, pšenové. Lievance by mohli byť podľa nej pripravené z menej škodlivých druhov múky. Podávané s orechmi a bobuľovým ovocím.

Radí tiež zaradiť zeleninové placky, placky z cukety a syra. „Chutia ako pizza, ale nemajú ten škodlivý efekt na zdravie a energiu detí,“ hovorí.

Bebová: chleba, chleba a zase chleba

Vybraný jedálniček materskej školy jasne ukazuje prevládajúce stereotypy a zastaralý prístup stravovania, hodnotí poradkyňa na zdravú výživu Michaela Bebová .

Ako veľké mínus vidí obmedzený počet potravín. Najčastejší je chlieb a to aj dvakrát denne – na desiatu aj olovrant. Rovnako denne obsahuje jedálniček nátierku a mlieko. „Mne osobne, keby mi niekto dal na desiatu avokádovú nátierku a kakaové mlieko, asi by to dobre nedopadlo,“ hovorí.

Doobeda by na desiatu volila skôr ovocie v kombinácii s mliečnym výrobkom – napríklad banán či jablko k tomu zakysaný nápoj.

Nevhodné sú podľa nej aj sladké obedy, hoci ich deti obľubujú. Žemlovka by sa podľa nej hodila skôr na desiatu. Ako príloha sa opakujú len zemiaky a ryža. „Ide o lacné a praktické potraviny, no širšie spektrum príloh by bolo rozhodne vhodnejšie,“ hovorí.

Chýbajú jej aj jedlá zo zeleniny ako zeleninové placky z karfiolu, brokolice, zeleru, petržlenu či kapusty. „Dajú sa veľmi dobre ochutiť a do istej miery zeleninu skryjú,“ hovorí.

Kladne hodnotí avokádovú nátierku, mrkvový šalát. Prešla u nej aj tuniaková nátierka – záleží však na obsahu tuniaka.

„Nevidím dôvod, prečo by deťom nemohli byť robené domáce ovsené kaše,“ hovorí. Dajú sa podľa nej ochutiť na sto spôsobov a nejde ani o nákladné jedlo. Vhodné sú tiež výživné koláče na báze strukovín alebo s makom, či ľahké ovocné bublaniny z celozrnnej múky, dodáva.

Okrem klasických príloh by zaradila aj obilniny ako bulgur, kamut, špalda. Ak sa uvaria do mäkka a dobre ochutia, sú pre deti veľmi dobre stráviteľné a aj chutné. A tiež podľa nej nejde o nákladné položky.

Miesto nátierok by občas zaradila klasický tvrdý syr alebo lučinu. Prípadne domáce ochutené nátierky z tvarohu, ktoré deťom dodajú bielkoviny, doplňuje.

Lepšie u nej nepochodil ani jedálniček zo základnej školy – rovnako podľa nej ukazuje dlhoročné stravovacie stereotypy. Kladne hodnotí hlavne kus ovocia k obedu.

Sladký obed – pečené buchty s džemom, sú úplne nevhodné, upozorňuje. Rovnako negatívne hodnotí rybie filé v cestíčku. Z hľadiska výživy nemá podľa nej  filé veľkú hodnotu, cestíčko je len smažená strúhanka. „Z vlastnej skúsenosti viem, že ryby v školských jedálňach bývajú presušené a chuťovo nezaujímavé a len pestujú v deťoch odpor k rybám,“ hovorí.

Jedálniček základná škola

 

 

Blaho: ovocie len raz za týždeň je málo

„Tento jedálniček je určite zostavený podľa vyhlášky ministerstva školstva a najlepšieho vedomia a svedomia,“ hovorí nutričná poradkyňa zo školy varenia Jem iné Eva Blaho na príklad stravovania škôlkarov. Má však zopár slabších miest, ktoré by sa dali zlepšiť, dodáva.

Okrem klasických príloh – zemiaky, ryža, v ňom podľa nej chýbajú iné obilniny a prílohy ako špaldové krúpy, bulgur, kus-kus, pšeno či pohánka. „Deti majú každý deň chlieb aj na desiatu, aj na olovrant s nátierkou, a to je príliš často,“ hovorí. Samotné nátierky však podľa nej vyzerajú výborne – je tam avokádo, ryba, hrášok, tvaroh.

Ako plus hodnotí aj to, že polievky sú skoro vždy zeleninové. Hoci je zrejmé, že sa v 4 prípadoch z 5 zahusťujú múkou a to už je mínus, dodáva.

V jedálničku jej chýba aj ovocie – za celý týždeň je čerstvé ovocie zaradené iba raz. Desiata a olovrant je úplne bez ovocia.

Myslí si, že deti v predškolskom veku by nemali piť malinovky ani iné sladené vody.

Pri zmenách by sa zamerala hlavne na desiatu a olovrant. „Miesto chlebov by som zaradila domácu detskú výživu, jogurt s ovocím, sladký a aj slaný koláč alebo quiche,“ hovorí. Obed síce podľa nej obsahuje aj nejakú formu zeleniny či ovocnej prílohy, no stále tam vidí priestor na navýšenie.

Rybie filé by nahradila čerstvou rybou ako je heik, pražma alebo losos. Rezeň by v ideálnom prípade vyradila. Pri ostatných jedlách by sa sústredila na kvalitu surovín a technológiu prípravy. „Uprednostňujem pečenie pred vyprážaním, dusenie alebo krátke restovanie a samozrejme čerstvé potraviny v podobe sezónnych šalátov,“ hovorí.

Nenadchol ju ani jedálníček školákov. Chýba jej aj popis spôsobu prípravy jedál, čím sa zahusťuje a aké polotovary sa použili. Rozhodujúca je totiž kvalita a pôvod surovín. „V prvých troch dňoch sa vôbec nenachádza zelenina v žiadnej forme, surová ani tepelne upravená,“ hovorí.

Pečené buchty považuje za dezert a nie hlavné jedlo. Uznáva však, že vymyslieť sladké jedlo je občas náročné.

V ideálnom prípade by opäť nahradila vyprážané rybie filé pečenou alebo dusenou rybou. Ako prílohu by použila zemiakovo-zelerové alebo paštrnákové pyré. Jedlá, ktoré sú na jedálnom lístku v piatok by ponechala, no zamerala by sa na čerstvosť a kvalitu. „Knedľu by som spravila celozrnnú,“ hovorí. Pri ostatných jedlách by uprednostnila na zahusťovanie zeleninu. Pozor by si dala hlavne na čerstvosť a kvalitu surovín.

 

Prečítajte si aj Revolúcia v stravovaní menila Slovensko tretíkrát