V porovnaní s rokom 2020 došlo k výraznému nárastu autocenzúry medzi ženami pracujúcimi v médiách. Viedli ich k tomu silnejúce online útoky na ženy.
Novinárky, aktivistky, spisovateľky a ďalšie ženy vo verejnej sfére čelia rastúcemu násiliu na internete. Prispieva k tomu rozvoj umelej inteligencie, anonymita aj nedostatočná legislatíva, uvádza najnovšia správa OSN.
Online útoky na ženy vedú k autocenzúre
Online násilie je zámerné, má za cieľ umlčať ich a zároveň podkopať ich profesijnú dôveryhodnosť i osobnú povesť. Online útoky vedú k zhoršeniu ich duševného zdravia, k väčšej autocenzúre, ale aj častejšiemu nahlasovaniu na políciu.
Kľúčovú úlohu v tom hrá umelá inteligencia. Analýza odpovedí 641 respondentiek zo 119 krajín ukázala, že 6 percent sa stalo obeťami takzvaných deepfakes, teda realistických podvrhov v podobe videí, fotografií alebo zvukových nahrávok vytvorených pomocou AI, ktorých cieľom je presvedčiť, že niekto povedal alebo urobil niečo, čo sa v skutočnosti nikdy nestalo. „Virtuálne znásilnenie s pomocou umelej inteligencie majú teraz páchatelia na dosah ruky,“ uvádza OSN.
Umelá inteligencia hrá kľúčovú úlohu
„Umelá inteligencia uľahčuje zneužívanie,“ hovorí Kalliopi Mingeirouová z OSN pre denník The Guardian. „Anonymita a rýchlosť, s akou tieto informácie kolujú v médiách, robí tento obsah ešte nebezpečnejším.“
Takéto formy útokov, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi pomerne vzácne, dnes tvoria významnú časť všetkého online násilia. Podľa analýzy Centra pre boj proti digitálnej nenávisti len v priebehu 11 dní vytvorila jediná aplikácia AI (Grok) viac ako tri milióny „vyzlečených“ snímok, pričom v jednom okamihu ich produkovala až 190 za minútu.
Analýza odpovedí 641 respondentiek zo 119 krajín priniesla aj niekoľko ďalších kľúčových zistení o skúsenostiach žien s online násilím a jeho dôsledkami.
Online útoky na ženy a ich dopad
Keďže výskum z roku 2025 nadväzuje na globálny prieskum publikovaný v roku 2020, ktorý zahŕňal prekrývajúcu sa skupinu respondentiek z radov novinárok a mediálnych pracovníčok, umožňuje aj sledovanie vývoja v čase – najmä v oblasti autocenzúry a využívania právnych prostriedkov ochrany.
V porovnaní s rokom 2020 došlo k výraznému nárastu autocenzúry medzi ženami pracujúcimi v médiách. V roku 2025 uviedlo až 45 % novinárok a mediálnych pracovníčok, že sa autocenzurujú, čo predstavuje značný nárast oproti roku 2020 (30 %).
Zároveň sa zvýšila ochota nahlasovať incidenty online násilia. Podiel žien, ktoré tieto prípady oznámili polícii, sa zdvojnásobil – z 11 % v roku 2020 na 22 % v roku 2025. Podobný trend je viditeľný aj pri využívaní právnych nástrojov: 14 % respondentiek uviedlo, že podnikli právne kroky voči páchateľom alebo sprostredkovateľom online násilia, čo je nárast oproti 8 % v roku 2020.
Výskum zároveň poukazuje na rozsah a závažnosť skúseností s online násilím:
- 12 % respondentiek zažilo neautorizované zdieľanie osobných (vrátane intímnych alebo sexuálnych) materiálov, pričom 6 % sa stalo obeťou tzv. „deepfake“ manipulácií,
- 24 % uviedlo, že im bola diagnostikovaná alebo liečená úzkosť či depresia v dôsledku online násilia, a ďalších 13 % zažilo posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD),
- 45 % priznalo, že sa na sociálnych sieťach autocenzuruje, aby sa vyhlo útokom,
- 22 % incidenty online násilia nahlásilo polícii,
- 14 % podniklo právne kroky.
Treba zdôrazniť, že porovnateľné údaje medzi rokmi 2020 a 2025 sú dostupné výlučne pre kategóriu novinárok a mediálnych pracovníčok, keďže pôvodný výskum z roku 2020 bol zameraný práve na túto skupinu.
Nárast mizogýnie a nenávistných prejavov
„Vieme, že novinárky sú zásadné pre to, ako je oznamovaná pravda a koho príbehy sú rozprávané. A keď sú ženy vo verejnom živote vytláčané z digitálneho priestoru, je to narušovanie ich ťažko vydobytých práv,“ dopĺňa Mingeirouová.
Štúdia pripomína aj aj nárast mizogýnie v online priestore a nenávistné prejavy voči ženám, napríklad v takzvanej manosfére. „Technológie za účelom zisku zosilňujú misogynné nenávistné prejavy,“ stojí v správe OSN.
„Výsledkom je viac hrozieb voči ženám vo verejnom živote, s cieľom vytlačiť ich z viditeľných verejných postov,“ hovorí Julie Posettiová, výskumníčka a autorka správy. „Byť ženou z vás robí terč,“ upozorňuje.