Túto sobotu sa vydáva moja najlepšia kamarátka. Smeje sa, že jej na staré kolená preskočilo. Lebo nemáme úplne typický svadobný vek, všakže.
Určite sa rozplačem. Ach, ten pocit, keď z vás špirála urobí do minúty strašidlo. Ale darmo, preskákali sme spolu kadečo. Pamätám, ako jej opuchli pery po uštipnutí hmyzom a ja som s ňou letela na pohotovosť.
Diazepam na rozveselenie
Pichli jej diazepam na upokojenie, nejakú vyššiu dávku a vraj bude spať ako zabitá. O tretej ráno
sa ešte smiala a tancovala. Doteraz neviem, čo jej pichli, ale viem, že som sa vôbec nevyspala. Opuch z jej pier prešiel na moje viečka.
A keď sa raz rozpadala moja duša na márne kúsky, prišla ona s pyžamom, koláčmi, fľašou vína a DVD-čkom. Zliepala tie črepiny pomaly a starostlivo, až ma dala dokopy.
Ach a ako som jej išla reklamovať topánky, lebo sa bála predavačky a ako mi ona urobila nákup, keď ma sklátila horúčka….
Krízová stránka priateľstva
Nedávno som si uvedomila, že sa s najlepšími priateľkami stretávam často v krízových situáciách. Posledné stretnutia sa odohrali na cintoríne, v nemocnici, na pohotovosti, u detskej lekárky. Pomáhame si vybaviť pre deti vyšetrenie, sedíme v čakárňach. Zachraňujeme si životy aj duše.
Alebo sa lúčime s tými, ktorí nám spoločne boli blízki. A potom si dáme opäť spicha pri ich hroboch, zatiaľ čo naše deti zbierajú vosk na voskové figúrky a behajú okolo pamätníkov. Táto krízová stránka priateľstva má niečo do seba. Lebo život nie je jednoduchý a priateľstvo zvyšuje šance na prežitie.
Spomínam si na vetu Haliny Pawlovskej: “ Viete ako spoznáte najlepšiu priateľku? Keď jej zatelefonujete, že vás naštval manžel, do hodiny sa objaví pri vašich dverách so zrolovaným starým kobercom a opýta sa: „Tak, kde je?“
Túto sobotu sa moja najlepšia priateľka vydáva. A ja jej veľmi prajem, aby to manželstvo bolo šťastné. A nielen preto, že my doma nemáme žiadne koberce.