Kardinál Dominik Duka, emeritný pražský arcibiskup a politický väzeň, zomrel v noci na utorok vo veku 82 rokov. Duka si v živote zažil mnoho – odňatie štátneho súhlasu, pôsobenie v ilegalite i väzenie. Stúpať v cirkevnej hierarchii mohol až po novembri 1989.
Zomrel Dominik Duka
„Dnes, v utorok 4. novembra tri hodiny po polnoci, povolal Pán života na večnosť emeritného pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku. Kiež mu nekonečne milosrdný Boh otvorí svoju náruč a naplní ho svojou láskou a blaženosťou.“ R.I.P. arcibiskupstvo, napísalo na svojej webovej stránke Pražské arcibiskupstvo podľa aktuálne.cz.
Kardinál Duka tento rok v októbri podstúpil akútnu operáciu, po prepustení do domácej starostlivosti bol ale onedlho vo vážnom stave opätovne hospitalizovaný.
Väznený bol aj jeho otec
Dominik Duka sa narodil v apríli 1943 v Hradci Králové ako Jaroslav. Jeho otec slúžil pri protektorátnom vládnom vojsku, neskôr prebehol v Taliansku k spojencom a koniec vojny strávil v pozemných jednotkách Kráľovského letectva (RAF), po februári 1948 bol niekoľko rokov väznený.
Duka po maturite pracoval v továrni, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Následne strávil dva roky vo vojenskej službe v Trnave na Slovensku. „Mal som veľké šťastie, že som ako politicky nespoľahlivá osoba chodil napríklad do továrne Kovosmalt, čiže som mal kontakt so všedným robotníckym životom,“ spomínal na toto obdobie v rozhovore pre iDnes.cz v roku 2018. Počas svojho pobytu na Slovensku sa tiež stretol s množstvom tamojších významných osobností vrátane napríklad spisovateľa Dominika Tatarku, dodal.
Po vojne začal Duka študovať teológiu v Litoměřiciach. V januári 1968 ho prijali do tajného noviciátu rádu dominikánov a prijal rehoľné meno Dominik. V júni 1970 bol vysvätený za kňaza.
Dominik Duka prišiel o štátny súhlas
Ako kňaz mohol pôsobiť len päť rokov, potom prišiel o vtedy potrebný štátny súhlas. Aj naďalej sa venoval duchovnej činnosti rokoch 1981 až 1982 bol kvôli tomu väznený v Plzni na Boroch. Stretol sa tam s ďalšími politickými väzňami, napríklad s neskorším prezidentom Václavom Havlom, s Jiřím Dienstbierom a ďalšími chartistami. Po prepustení pracoval až do roku 1989 v plzenskej Škodovke.
V roku 2001 si prevzal od Václava Havla medailu Za zásluhy, v roku 2016 mu prezident Miloš Zeman odovzdal Rád bieleho leva.
Úradu arcibiskupa sa oficiálne ujal 10. apríla 2010 a o dva roky neskôr ho vtedajší pápež Benedikt XVI. menoval kardinálom. V roku 2018, keď dosiahol vek 75 rokov, ponúkol Duka v súlade s cirkevnými predpismi svoju rezignáciu, pápež František ho ale ešte viac ako štyri roky ponechal vo funkcii.
V roku 2022 ho na svätovojtešskom stolci vystriedal Ján Graubner.
Rokovania o vyrovnaní štátu s cirkvami
Keď Duka stál na čele rímskokatolíckej cirkvi v Česku, podarilo sa mu doviesť do konca dlhoročné rokovania o majetkovom vyrovnaní štátu s cirkvami.
Ako najvyšší predstaviteľ českej rímskokatolíckej cirkvi čelil podľa ČTK kritike, že sa snaží až príliš vychádzať v ústrety predstaviteľom svetskej moci. Na jeseň 2017 potom vzbudili pozornosť Dukovho slova o potrebe demokracie bez prívlastkov.
„Nádej vidím v tom, že nám voľby pomôžu presadiť umlčovanú väčšinu“, povedal v septembri na svätováclavskej púti. V apríli 2021 Duka v súvislosti so správou o zapojení ruských tajných služieb do výbuchu muničných skladov vo Vrbeticiach v roku 2014 napísal prezidentovi Milošovi Zemanovi, že ak chce byť Česká republika slobodným a suverénnym štátom, musí byť hrdá, aby dokázala chrániť svoju integritu a suverenitu.
V júli 2025 ešte kázal na cyrilo-metodskej púti v Nitre na západnom Slovensku, ktorú organizovala vláda premiéra Roberta Fica. Duka počas svojho kázania prosil Slovákov o odpustenie za Čechov, ktorí ich poučujú o demokracii a slobode, pripomína iDnes.cz.
V septembri 2025 zase v pražskom Týnskom chráme odslúžil zádušnú omšu za zavraždeného amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. V minulosti slúžil zádušnú omšu aj za ďalšie známe osobnosti, napríklad za Karla Gotta, Václava Havla či jedného zo svojich predchodcov, kardinála Jozefa Barana.
