Partnerské násilie sa v najextrémnejších prípadoch končí vraždou ženy - čo nazývame femicída. Mnohým z nich by sme dokázali zabrániť. Čo by sme mohli robiť lepšie? A prečo vlastne muži zabíjajú ženy? Na skúsenosti žien zažívajúcich domáce násilie sme sa pýtali Sylvie Královej z organizácie Fenestra, ktorá 25 rokov pomáha ženám.

Aké sú z Vášho pozorovania skúsenosti žien pri nahlásení partnerského násilia? Stretli ste sa napríklad s tým, že by polícia vyhodnocovala riziko femicídy?

"Vieme, že ženy majú rôzne skúsenosti s políciou pri nahlasovaní partnerského násilia alebo s intervenciou polície. Vyplýva to zo skutočnosti, že prístup, poznatky a postupy polície nie sú jednotné. Polícia dnes má, na rozdiel od iných zodpovedných inštitúcií, metodiku k vyšetrovaniu domáceho násilia a má aj dotazník na vyhodnocovanie rizika, ktoré ženám v dôsledku násilia zo strany súčasného či bývalého partnera alebo manžela hrozí. Na základe tohto dotazníka môže vykonať takzvaný odhad nebezpečenstva.

Avšak, postupy popísané v metodike, nie sú pre policajtov a policajtky záväzné. Rovnako nie je vyplnenie dotazníka na odhad nebezpečenstva so ženou povinné pre všetky zložky polície, ktoré prípady násilia na ženách v partnerských vzťahoch vyšetrujú alebo pri nich zasahujú. Navyše, dotazník na odhad nebezpečenstva nie je povinnou súčasťou spisu a k postupom polície neexistujú záväzné a jednotné protokoly, ktoré by tiež museli byť súčasťou spisu.

Výsledkom je, že aj keď polícia robí odhad nebezpečenstva, aby predišla femicídam, či vážnej ujme na zdraví žien v dôsledku partnerského násilia, nie je možné posudzovať a vyhodnocovať jeho kvalitu. A ani to, nakoľko je vyhodnocovanie nebezpečenstva, ktoré žene hrozí, pomocou tohto dotazníka účinné. Z rovnakého dôvodu je zložité posudzovať a vyhodnocovať aj iné postupy polície v týchto prípadoch, ich kvalitu a účinnosť.

V neposlednom rade je k odbornému odhadu nebezpečenstva potrebná hĺbková znalosť problematiky násilia na ženách, ktorá vo vzdelávaní polície nie je dostatočne zabezpečená.

Tieto skutočnosti nám vyplynuli z analýzy súčasného stavu systému ochrany, pomoci a podpory pre ženy zažívajúce násilie a ich deti, ktorú sme vydali minulý rok."

Aké opatrenia by ste navrhli v rámci prevencie femicíd?

Zo spomínanej analýzy, ako aj z viac ako dvadsaťročnej praxe s prácou so ženami zažívajúcimi násilie v partnerských vzťahoch, nám vyšlo niekoľko opatrení alebo odporúčaní, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu účinnosti a kvality ochrany žien zo strany polície, vrátane predchádzania femicídam.

Je to napríklad zavedenie záväzných a jednotných postupov polície a protokolov k nim, ktoré by boli povinnou súčasťou spisu, vrátane dotazníka na odhad nebezpečenstva. Iba tak budeme vedieť systémovo monitorovať a vyhodnocovať  kvalitu, odbornosť a účinnosť postupov polície a postupne ich zlepšovať. A možno budeme menej často počuť, ak k vraždám žien v dôsledku násilia dôjde kvôli neúčinnej ochrane zo strany polície, že išlo o zlyhanie jednotlivca.

Rovnako sme presvedčené, že potrebujeme špecializované policajné tímy pre vyšetrovanie násilia na ženách, vrátane násilia v partnerských vzťahoch alebo iný, podobný systém špecializácie. Je to kvôli tomu, že násilie na ženách má špecifické vzorce a dynamiku, ktorým polícia musí hĺbkovo rozumieť, ak chce kvalitne a účinne vyhodnocovať riziko vraždy žien zo strany súčasného či bývalého partnera alebo manžela.

Toto riziko, akým je samotná situácia násilia, nie je statické. Mení sa v čase, a preto je odhad nebezpečenstva potrebné z našej skúsenosti robiť aj opakovane. Na to treba policajtov a policajtky, ktorí a ktoré budú takúto hĺbkovú znalosť problematiky mať. Kvalitné základné zaškolenie k násiliu na ženách v partnerských vzťahoch zároveň musia mať všetky zložky polície.

Je však veľmi dôležité, aby sme nezostali len pri polícii, ktorá sa za ostatných dvadsať rokov posunula asi najviac. Aj prokuratúra a súdy by mali mať záväzné a jednotné postupy a nejakú formu špecializácie v oblasti násilia na ženách. A rovnako by mali dobre rozumieť dynamike násilia na ženách aj orgány zodpovedné za ochranu detí žien zažívajúcich násilie. Skúsenosti a prax na Slovensku, ale aj v zahraničí, jasne ukazujú, že všeobecne uplatňované postupy inštitúcií v prípadoch násilia na ženách nefungujú a neposkytujú im náležitú ochranu."

K rizikovým faktorom femicídy patrí odchod od násilného partnera. Ako ochrániť ženu v tomto období?

"Odchod z násilného vzťahu v sebe nesie potenciálne riziko ujmy na zdraví alebo zabitia ženy. Vo výskumoch k femicídam, ktoré sa robili v zahraničí, sa ukázalo, že k vraždám žien v dôsledku partnerského násilia dochádza najčastejšie v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov od odchodu ženy alebo v čase, keď sa žena rozhodla vzťah ukončiť a jej násilný partner sa to dozvedel. Súvisí to so stratou moci a kontroly na strane násilného bývalého partnera alebo manžela ženy.

Asi neexistuje všeobecný vzorec, akým ženu v tomto období ochrániť a nie každý odchod znamená aj riziko zabitia. Je však potrebné mať na pamäti, že je to rizikové obdobie. Práve preto potrebujú mať všetky zodpovedné inštitúcie dobré znalosti o dynamike moci a kontroly v násilných vzťahoch a o možných rizikách odchodu. Potom budú vedieť lepšie uvažovať o tom, aké intervencie z ich strany budú pre ženu a deti bezpečné.

Musia to však robiť spoločne so ženou, pretože ženy vedia najlepšie posúdiť riziká, keďže najlepšie poznajú svojho partnera alebo manžela. To isté platí aj pre blízkych ľudí žien zažívajúcich násilie, ktorí im pomáhajú v situácii násilia. Kľúčové je neprezrádzať násilnému partnerovi, že žena chce vzťah ukončiť alebo chce odísť a nerobiť žiadne kroky bez vedomia ženy.

Ženy, ktoré zažívajú násilie v partnerskom vzťahu a zvažujú jeho ukončenie alebo odchod od násilného partnera a majú z toho obavu, môžu zavolať do niektorého zo špecializovaných poradenských centier pre ženy zažívajúce násilie a poradiť sa o tom, ako bezpečne odísť."

Ďalšia situácia, kedy žena čelí pokračovaniu násilia aj po opustení vzťahu je, keď sa bývalý partner stretáva s deťmi. Ako ošetriť túto situáciu tak, aby žena ani deti neboli vystavované násiliu?

"Naša skúsenosť z práce so ženami v tejto oblasti ukazuje na niekoľko vážnych nedostatkov, ktoré spôsobujú, že po odchode z násilného vzťahu, nie sú ženy a ich deti chránené pred pokračovaním násilia. Deje sa to práve počas súdnych konaní o zverenie detí a počas kontaktu detí s otcom.

Súčasná prax je taká, že je snaha viesť rodičov k takzvaným zmiernym riešeniam. Inými slovami, je snaha, aby sa rodičia na zverení detí a na styku s deťmi dohodli. To môže fungovať v prípade, že vo vzťahu rodičov nedochádzalo k násilnému správaniu, najčastejšie otca detí voči ich mame. Problém je, že súdy a orgány sociálno-právnej ochrany detí často nezisťujú prítomnosť násilia jedného z rodičov voči druhému v minulosti a ak aj o násilí existujú dôkazy, väčšinou to pri rozhodovaní nezohľadňujú. Deje sa to napriek tomu, že zákon o rodine hovorí, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je potrebné vziať do úvahy to, ak dochádzalo k násiliu zo strany jedného rodiča k druhému.

Navyše, žiadajú rodičov, aby sa zúčastňovali spoločných stretnutí zameraných na zlepšenie komunikácie. Ak žena z obavy a zo strachu z partnera alebo manžela takéto stretnutia odmieta, je nezriedka označená za nespolupracujúceho rodiča, čo má vplyv na posudzovanie jej rodičovských schopností a má to vplyv aj na rozhodovanie súdu.

Snahou mužov, ktorí sa k svojim partnerkám správajú násilne, je mať nad životom ženy moc a kontrolu. Súčasná prax inštitúcií v tejto oblasti však skôr vytvára priestor na to, aby ju násilný partner nad ženou mal aj vtedy, keď sa žena snaží ochrániť seba a svoje deti a násilný vzťah ukončiť. Z toho je viditeľné zjavné nepochopenie dynamiky moci a kontroly v násilných vzťahoch na strane týchto inštitúcií.

Túto prax inštitúcií kritizoval minulý rok aj Výbor OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý vo svojich záverečných zisteniach odporúča Slovenskej republike, aby zabezpečila, že bude domáce násilie primerane zohľadňované v súdnych konaniach o zverenie detí a úpravu práv a povinností rodičov k deťom a predchádzala tak vystavovaniu žien a ich detí ďalšiemu násiliu."

Čím si vysvetľujete, že k femicídam vôbec môže dochádzať a že sú zabíjané práve ženy mužmi a nie naopak?

Vyplýva to z povahy príčin násilia na ženách. Násilie na ženách je násilie, ktoré ženy zažívajú preto, že sú ženy alebo ktoré ženy postihuje nepomerne viac. To potvrdzujú napríklad aj policajné štatistiky alebo najnovší celoeurópsky reprezentatívny prieskum o násilí na ženách, ktorého výsledky za Slovensko boli nedávno publikované. Za násilím na ženách je historicky nerovné rozloženie moci v spoločnosti medzi mužmi a ženami. Aj keď sme sa v mnohých oblastiach ako spoločnosť posunuli, táto nerovnosť pretrváva a prenáša sa do vzťahov medzi mužmi a ženami.

Muži, ktorí sa k svojim partnerkám alebo manželkám správajú násilne, nad nimi uplatňujú moc a kontrolu. Rozhodujú o životoch žien a sú presvedčení, že majú od partnerky právo vyžadovať absolútnu poslušnosť a lojalitu. A ak má partnerka na niečo iný názor alebo inú predstavu o partnerskom či rodinnom živote, myslia si, že majú právo ju potrestať. Mnohí sú tiež presvedčení, že majú na partnerku absolútne právo a keď ho nebudú mať oni, nebude ho mať nikto.

Násilné správanie je naučené správanie. Muži, ktorí sa správajú k svojim partnerkám násilne, vnímajú to, aký rešpekt a úctu majú ženy v spoločnosti. A žiaľ, často, či už vo verejnom priestore, v médiách alebo vo svojej rodine, vidia a počujú, že je v poriadku ženy znevažovať, urážať, spochybňovať, nerešpektovať alebo sa im dokonca vyhrážať násilím a často beztrestne. Preto, ak sa pýtame, prečo sa niektorí muži správajú k svojim partnerkám alebo manželkám násilne, je to preto, že môžu. Pretože ako spoločnosť stále takéto správanie do veľkej miery tolerujeme a nevyvodzujeme náležitú spoločenskú ani trestno-právnu zodpovednosť k tým, ktorí sa násilia na ženách dopúšťajú."

 

 

Organizácia Fenestra sa zasadzuje za právo žien na život bez násilia. Od roku 1999 prevádzkuje poradenské centrum v Košiciach a linku pomoci pre ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch. Zároveň je od roku 2021 aj intervenčným centrom pre obete domáceho násilia.  Organizuje osvetové kampane ako „Piata žena“, "16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách" a výstavu „Umlčané svedkyne“. Je členskou organizáciou európskej siete "WAVE - Women Against Violence Europe". V roku 2017 získala od veľvyslanectva USA na Slovensku ocenenie "Women of Courage" za viac ako 20 rokov práce za ukončenie násilia na ženách.

 

Poradenské a intervenčné centrum FENESTRA - Košice a okolie, Rožňava: 

0911 440 808 

PONDELOK – PIATOK: 09:00 – 16:00