Vysokopostavený tibetský duchovný Rinpoche Tulku Láma Lobsang navštívil Slovensko a učil nás, Európanov, ako žiť naplnený život. Na dvojdňovom seminári venovanom téme Mindfulness - čiže bdelosti mysle povedal množstvo užitočných rád, množstvo podnetov na zamyslenie, ale vždy nezabudol podotknúť, že šťastie a naplnený život si môžeme dať iba my sami. Nedokážu to zabezpečiť peniaze, postavenie, vzťah s iným človekom, ani nič iné. Nájsť vnútornú rovnováhu, spokojnosť a radosť zo života je podľa neho tá najprirodzenejšia vec na svete, ale cesta k nej je pomerne náročná. Za najväčší problém ľudí považuje lenivosť a zároveň prílišné snaženie - akýsi "tlak na pílu" vo veciach, ktoré by sme mali nechať voľne plynúť. Budhistický majster je vysoko rešpektovaný doktor tibetskej medicíny a vo svojej krajine sa teší hlbokej úcte. Okrem toho, že má veľký zmysel pre humor a ovláda mnohé bojové zručnosti, má vraj aj schopnosť zo sedu vyskočiť do výšky dvoch metrov a dosadnúť späť do lotosového sedu.

 

Foto - Daja Turner

 

1. Nesnažte sa príliš

Láma Lobsang tvrdí, že v živote získavame tri vedomosti. Vedomosť učenia sa, vedomosť neučenia sa a vedomosť relaxácie alebo meditácie. Až tá tretia vedomosť - schopnosť meditácie nám môže pomôcť nájsť našu pravú podstatu, otvoriť srdce a získať skutočné šťastie. Čo nám teda bráni meditovať? Naše prílišné snaženie sa. Často o sebe hovoríme, že nutne potrebujeme oddych, relax a "venujeme" sa meditácii. Nie je to však skutočné meditovanie, pretože sa  veľmi "snažíme". Pracujeme na tom, aby bola naša meditácia dobrá. Sadneme si a snažíme sa uvoľniť, relaxovať, meditovať správne. A čím viac sa snažíme, tým viac sa naša myseľ zatvára. Čiže napriek meditácii nie sme uvoľnení a spokojní. Ako to zmeniť? Jedine tým, že budete meditovať pravidelne každý deň. Stačí aj desať minút. Ideálne ráno, hneď po prebudení. Vtedy podľa Lámu Lobsanga už nie sme zaťažení včerajškom a ešte nás neovládajú starosti dneška. Ak budeme denne praktizovať túto krátku meditáciu, postupom času sa budeme vedieť uvoľniť bez snaženia. Je potrebné to robiť naozaj každý deň. Neskôr nájdeme a objavíme v sebe tú pravú relaxáciu, ktoré prináša radosť.

 

2. Zbavte sa lenivosti

Mnohí z nás si zamieňajú relaxáciu s lenivosťou. Lenivosť je podľa lámu Lobsanga náš najväčší problém. Pomenoval tri druhy lenivosti. Takzvanú hrubú alebo "indickú lenivosť" a síce takú, kedy nerobíme nič. Kedy sa úplne vypneme a sme natoľko leniví, že sme naozaj pasívni. Túto lenivosť máme občas všetci, ale keď si ju všimneme a vieme ju krotiť, nie je až taká nebezpečná. Druhý typ lenivosti je jemnohmotná alebo "španielska lenivosť" - to je lenivosť typu: "Urobím to zajtra". Mnohé veci odkladáme celé mesiace a roky a veľmi si tým sabotujeme naše šťastie a spokojnosť. Musíme si uvedomiť, že sa môže stať, že už žiadne zajtra nebude. Tretia lenivosť, nazvaná aj veľmi jemnohmotná alebo "západná" je najnebezpečnejšia. Je to doslova zabijak nášho zdravia. Táto skrytá lenivosť, pôsobí navonok tak, že sme veľmi zaneprázdnení. Stále potrebujeme robiť niečo iné, než práve robíme. Nič nedokončíme. Sedíme pri počítači a zrazu uprostred práce ideme jesť, potom uprostred jedenia začneme upratovať, ešte nedokončíme upratovanie a začneme telefonovať. Takáto lenivosť nám spôsobí veľký stres a množstvo nedokončených vecí v hlave nám spôsobuje fyzické problémy - zdravotné ťažkosti. Spúšťa to aj psychické problémy, pretože tým, že vlastne nič neurobíme poriadne, veci sa nám nedaria a tým sa nám znižuje sebavedomie a prestaneme si veriť, že čokoľvek dotiahneme do úspešného konca. Lenivosť je problém všetkých problémov - konštatoval Tulku Lobsang. Zbaviť sa jej môžeme iba tým, že budeme bdelí v tom, čo robíme. Začneme veci dokončovať. Začneme žiť v prítomnosti a budeme naozaj veľmi disciplinovaní. Ako pomôcku nám radí. "Po každodennom tréningu meditácie - po vašich 10 ranných minútach si 21-krát nahlas povedzte: Robím len to, čo mám a nerobím to, čo nemám. Dostane sa vám to hlboko do vašej mysle."

 

Foto - Daja Turner

 

3. Bdelosť mysle a pozornosť bez námahy

Láma hovorí, že esenciou alebo podstatou bdelosti je šťastie, to po ktorom všetci túžime. Aj pri relaxácii a meditácii by sme nemali strácať pozornosť. Ale udržať si pozornosť bez námahy je ozajstné umenie. Čím viac sa snažíme, tým menšiu pozornosť máme. Čiže jediná cesta je trénovať bdelosť mysle každý deň a po čase to pôjde aj bez námahy. Dobrou správou podľa Tulku Lobsanga je, že každý z nás má v sebe Budhovu podstatu. Čiže oslobodenie a prebudenie. Oslobodenie od toho, čo v živote nepotrebujeme a prebudenie sa k tomu, čo chceme. Cestou k bdelému životu a k osvieteniu je pracovať na prázdnej mysli - čiže oslobodenej od zlozvykov, žiarlivosti, zákernosti, pripútania sa a nezdravého ega. Zároveň pracovať na jasnej mysli - čiže implementovať veci, ktoré v živote chcem mať - dobré návyky, robenie vecí na 100 percent, poriadok v živote.

 

4. Skrotiť slona

Naša myseľ je ako neskrotený slon. Rada robí to, čo my nechceme a nerada robí to, čo chceme a čo nám robí dobre. Musíme ju skrotiť. Ale najskôr jej musíme dať najavo, že ju máme radi. Keď ju nevieme akceptovať, nevieme sa zbaviť negativity, lebo nám naša myseľ stále negatívne vstupuje do života. Musíme sa spolu naučiť vychádzať, lebo myseľ je natoľko silná, že ju nevieme poraziť. Veď kto by už dokázal poraziť slona! Ako sa však dohovoriť s mysľou? Ako ju skrotiť? Praktizovaním meditácie - aby sme myseľ udržali bdelú. Trénovaním bdelosti mysle jej relaxáciou. Najhoršie je, keď svoju myseľ stratíme. Niekedy na 10 - 20 rokov, niekedy na celý život. Strácame ju vtedy, keď máme príliš silné nezdravé ego. Keď sme príliš pripútaní a naviazaní. Tulku Lobsang však hovorí že tak, ako my strácame našu individuálnu myseľ, strácajú kolektívnu myseľ celé národy a to je veľmi nebezpečné. "Vojny nikdy nemajú víťazov. Mali by sme sa poučiť. Mám obavy z extrémnych politikov viac ako z terorizmu. Ľudia sa nezamýšľajú nad vecami do hĺbky. Aj keď sme vzdelaní, správame sa ako ovce. Nechávame príliš neskrotené svoje emócie, potom nie sme inteligentní a robíme zlé rozhodnutia, ktoré majú svoje dôsledky. Potrebujeme kolektívnu bdelosť mysle - uvedomenie na celosvetovej úrovni." hovorí láma Lobsang.

 

Foto - Daja Turner

 

5. Prestať sa báť toho, čo vieme aj toho, čo nevieme

Láma Lobsang hovorí, že je pre nás prirodzené vedieť. Ale zároveň cítime, že veľa nevieme a bojíme sa toho, čo nevieme. Chceme mať o všetkom prehľad, všetko pod kontrolou. Zároveň chceme, aby nám všetci potvrdzovali našu pravdu. Aby to, čo vieme, bolo takto a nijako inak. Musíme sa vzdať týchto ilúzií a klamlivého sveta a prijať naozajstnú pravdu o sebe aj o svete a nebáť sa neznámeho. Láma Lobsang hovorí, že ľudia sa boja otázok, keď nemajú pravdu. Otázky nás robia viac otvorenými. Keď nemáme otázky, nikdy neobjavíme podstatu. Odpovede bez otázok sú jedna z najnebezpečnejších vecí na tejto planéte. Tieto odpovede prichádzajú preto, že tak niekto rozhodol. A to je zlé. Vďaka otázkam rastieme. Báť sa vedenia, znamená mať strach z pravdy.

 

Na záver Tulku Lobsang pomenoval základné problémy, ktoré v súčasnosti máme:

 

1. lenivosť

2. zabúdanie na veci, na ktoré nemáme zabúdať

3. neschopnosť uvidieť svoj problém

4. neschopnosť meniť veci, ktoré nám škodia

5. neustále menenie vecí, ktoré by sme meniť nemali

 

Odpoveďou na všetky tieto problémy je každodenný tréning bdelosti mysle a udržanie si pozornosti. Potom vraj môžeme mať k dispozícii všetko šťastie vesmíru. 

.

Prečítajte si aj  Psychoterapeutka Maťová prišla v detstve o mamu, teraz pomáha v Plamienku zvládnuť smrť v rodine