Mala som možnosť stráviť v jej spoločnosti celý deň. Aká teda je Pavlína Pořízková? Dalo by sa nájsť množstvo prívlastkov ako krásna, vysoká, dokonalá, milá, príjemná..., no azda najvýstižnejším je autentická. Pri nej cítite, že sa na nič nehrá a že vzhľadom na množstvo životných skúšok je jasné, že chápe a pozná svoju hodnotu, ale aj hodnotu ľudí okolo seba.
Bratislavu v čase jej návštevy zasiahli horúčavy, no napriek tomu Pavlína (58) zvládla náročný a vyčerpávajúci deň bez akýchkoľvek hviezdnych manierov. Na každého bola milá a prívetivá, hoci priznávala únavu, znásobená jetlegom (časovým posunom). Aj tak bola absolútnou profesionálkou.
Autentická topmodelka Pavlína Pořízková
Je desať hodín ráno a Pavlína prichádza na niekoľkohodinové fotenie. Je pripravená nafotiť obálku, módne editoriály aj fotografie k rozhovoru. Má na sebe jednoduché plátené šaty mentolovej farby, na nohách šľapky a vlasy má vypnuté do drdolov na každej strane. Je usmiata, so všetkými sa srdečne pozdraví a bez mihnutia oka si sadá na maskérsku stoličku, kde sa za pár desiatok minút vytvorí z Pavlíny Paulina – THE SUPER MODEL!
Čo vás na nej zaujme ako prvé? Tie modré oči. Sú žiarivé a hoci na tvári hrdo priznáva pár vrások, jej oči sú nesmierne mladé. Nehrá sa na mladšiu, vidno, že svoj vek nesie s absolútnou hrdosťou.
Foto - Juraj Štefanovič
Neskôr v ten deň o tom hovorí: „Nebolo to vždy tak. Desila som sa veku. Je to prirodzené, žijeme v prostredí, a myslím tým nielen módnu branžu, ale aj bežný život, v ktorom sa starnutie žien veľmi neodpúšťa. Samozrejme, aj mne napadali myšlienky, že v istom veku už budem neviditeľnou. Všimli ste si to aj vy? Ženy sa po prekročení istého veku stanú neviditeľnými. A možno tomu neveríte, ale stalo sa to aj mne,” hovorí Pavlína.
Sama sa musela rozhodnúť akou cestou sa vydá. “Plastická chirurgia a estetická medicína dnes poskytujú ženám obrovské možnosti. Môžete siahnuť po botoxe, výplniach a môžete ten čas zastaviť. Alebo minimálne spomaliť. Ale ja som si nevybrala túto cestu. Myslím, že je skvelé, že každá žena si môže vybrať. Ja som sa však po úvahách rozhodla, že musím byť autentická. V minulosti sa mi stalo, že som dala veľkú časť kontroly nad svojím životom iným ľuďom. Vo vzťahu som už raz stratila samu seba a povedala som si, že ja musím zostať nezmenená a neustále vedieť, že nech sa deje čokoľvek, som to stále ja,“ vysvetľuje.
Pavlína a Jeff
Pavlína sa počas fotenia módy rozhovorí po česky. Jej nádherný hanácky prízvuk ju robí veľmi ľudskou. Je to už neuveriteľne dlho, čo nehovorila svojím rodným jazykom a je vidieť, že kým ráno sa ešte trošku trápi s hľadaním slov, popoludní sa teší, ako veľa rozumie a rozpráva takmer plynulo. Keď sa postaví pred fotoaparát prestížneho slovenského fotografa Lukáša Kimličku všetci zostanú užasnutí.
Nepotrebuje inštrukcie, v zlomku sekundy je z nej Paulina z tituliek svetových magazínov. Aj na fotkách, ktoré si robím na mobil popri fotení, vyzerá dokonalo. Prezlieka sa z jedného outfitu do druhého, upravia sa vlasy, poopraví make-up a ide sa na ďalšiu fotografiu. Teplota v ateliéry stúpa, vonku je takmer 36 stupňov, no Pavlína pracuje bez prestávky.
Foto - Juraj Štefanovič
Tancuje na pesničky Madonny, ktorá hrá v podmaze, zabáva sa, smeje sa. Pózy, úsmev, všetko je profesionálne. No akonáhle je hotový záber, stáva sa hravou a bezprostrednou, objíme svojho priateľa Jeffa, ktorý ju sprevádza a pobozkajú sa. Je úžasné vidieť ju opäť šťastnou po náročných obdobiach, ktoré prežila. Jeff je veľmi milý a bezprostredný. S fotoaparátom si robí svoje making of zábery a obdivne sleduje Pavlínu pri práci.
Jeff Greenstein bol producentom a scenáristom veľkých amerických TV šou ako Priatelia, Zúfalé manželky, či Will a Grace. Kým Pavlína pracuje, rozprávam sa s Jeffom. Hovorí, že kým si neprečítal Pavlíninu knihu, vôbec nevedel o jej príbehu emigrácie z Československa. Začal ju vnímať až koncom osemdesiatych rokov ako modelku. Rozprávame mu o bývalom režime a on sa živo zaujíma o detaily toho, ako sme žili. Zaujíma ho, z akých pomerov Pavlína vyšla, a ako sa nám žilo v socializme.
Pavlína Pořízková: Ako dieťa som nechcela emigrovať
Pavlína o tom neskôr hovorí: „Ja som nechcela emigrovať. Bola som malá a nevedela som si predstaviť iný život ako ten, ktorý sme žili v Prostějove. Rodičia mi hovorili, že vo Švédsku budeme mať oveľa viac možností, že tam nemajú iba dva druhy čokolády a že bábiky Barbie si budem môcť normálne kúpiť v obchode. Že pomaranče budú po celý rok. No ja som aj tak chcela zostať doma pri mojej babičke, tam, kde to poznám. Samozrejme, dnes už viem, aké obrovské možnosti sa mi vďaka odchodu otvorili, ale úprimne, ako dieťa som si ten iný svet vôbec nevedela predstaviť a bála som sa ho.“
Po fotení v ateliéri vedú Pavlinine kroky na stretnutie s novinármi. Vlasy si počas presunov opäť zviaže do malých drdolov, je to jej recept na to, aby boli pekne vlnité. Jediné, čo ju ničí je horúčava a tak sa už teší do klimatizovaných priestorov.
Foto - Juraj Štefanovič
Bratislava sa jej páči. Večer predtým navštívila Bratislavský hrad, staré mesto, všade sa presúva pešo. Večeru absolvovala vo vyhliadkovej reštaurácii na bratislavskom moste. „Vaše mesto je krásne. Nikdy som tu nebola, hoci sme žili v rovnakej krajine. Páčia sa mi uličky starého mesta, hrad, všetko je úžasné. Len tu máte veľké teplo,“ dodáva so smiechom.
Absolvuje desiatky rozhovorov s novinármi. Samozrejme, každý sa s ňou chce odfotografovať, každému napíše do knihy osobné venovanie. Čas beží a prichádza verejnosť na autogramiádu a besedu v bratislavskom kníhkupectve. Médiá, ktoré sa nedostali na rad, musia počkať. Na besede je Pavlína veľmi uvoľnená. Odpovedá na otázky plynulou češtinou.
Pořízková: Každá žena je krásna
Herečka Henrieta Mičkovicová číta úryvok z jej knihy Bez filtra. Vyberie si úryvok o ženskej kráse. Je naozaj podľa Pavlíny každá žena krásna? „Naozaj si myslím, že každá žena je krásna. Len musí v sebe objaviť svoje sebavedomie, musí tú svoju krásu uvidieť. Ak ju vidí ona, ak sa tak cíti, ak vyzdvihne svoje prednosti a prijme svoje nedostatky, tak ju rovnako vníma aj jej okolie," hovorí.
Pavlína je presvedčená, že v každom človeku sa dá nájsť krása. "Vždy si môžeme vybrať filtre alebo autenticitu. Ja si napríklad nefarbím vlasy, hoci mi mnohí hovorili, aby som to robila, ale ja som sa tak rozhodla. Mám ich upravené, mám v nich zosvetlené pramienky, ale som s tým stotožnená. Rovnako používam make up, čo je určitý druh „filtra“ ale rozhodla som sa nemať estetické zákroky. No neodsudzujem nikoho, kto si vyberie inú cestu,“ dodáva.
Pavlína Pořízková ako influencerka
Pavlína nie je len modelka. Je aj influencerkou, na jej instagramovom účte je viac ako milión sledujúcich. Pri slove influencerka sa smeje. „Keď hovoríte, že ňou som, tak to tak asi je. Ale nebol to vôbec môj zámer. Mne sa to jednoducho stalo. Viete, začala som dávať na instagram to, ako sa naozaj cítim,” vysvetľuje.
Ako modelka bola iba vizuál. “Bola som tvár, bola som telo. No nemala som hlas. A sociálne siete mi umožnili získať hlas. Viete, ľudia mi vyčítali, že na instagrame plačem, že tam dávam svoje emócie. Ale ja som to tak vnímala. Sedeli sme doma, bola pandémia, všetci sme boli v prdeli. Tak na čo sa tváriť, že to tak nie je. Teraz vnímam, že mať hlas a hovoriť svoje názory je dôležité. Či mám vplyv, neviem, ale ak mojimi slovami niekomu pomôžem, tak to určite má zmysel,“ vraví.
Foto - Juraj Štefanovič
Pri podpisovaní kníh sa s každým porozpráva. Objíme chlapca na vozíku, ktorý sa s ňou chce odfotiť, mnohým ženám dáva komplimenty a objíma ich. Nemusela by to robiť, ale to by nebola ona. Po dlhých hodinách na nej vidno únavu. Stále má časový posun a v tele adrenalín z mnohých stretnutí. O ôsmej večer ešte poskytuje posledné rozhovory pre médiá, ktoré trpezlivo počkali.
Na konci dňa si prezuje baleríny, opäť objíme svojho priateľa, ktorý ju dlhé hodiny čakal a s láskou sledoval jej úspech. Rozdala stovky podpisov a venovaní, objala mnohých ľudí a po tom všetkom odkráča do horúcej bratislavskej noci so šarmom Parížanky, či Američanky a s kúskom Československa v srdci.
Ďakujeme Pavlína, že nám pripomínaš, aby sme hľadali svoju krásu, svoj hlas, aby sme našli svoje JA.
Foto - Juraj Štefanovič