V minulom článku o platových rozdieloch sme písali o tom, že ženy zarábajú v porovnaní s mužmi menej naprieč povolaniami a naprieč krajinami. Poďme sa pozrieť na príčiny, prečo je to tak. Nezostaneme iba pri vymenovaní príčin, ktoré sú zjavné. Pozrieme sa, čo sa za nimi skrýva naozaj.

Prečo ženy zarábajú menej

Odborníci, ktorých sme oslovili, menujú zvyčajné dôvody. Sú to dlhá materská a rodičovská dovolenka, ktorú čerpajú väčšinou ženy. Po ich skončení si ženy vo vyššej miere čerpajú dávku ošetrovanie člena rodiny a práceneschopnosť.

Robia aj viac takzvanej neplatenej práce, kam môžeme zaradiť starostlivosť o deti a domácnosť. Analytik Andrej Kuruc z Inštitútu pre výskum práce a rodiny vysvetľuje, ako neplatená práca ponechaná na pleciach ženy, ovplyvňuje jej pracovné rozhodnutia.

“Žena sa snaží nájsť prácu, ktorá je v jej okolí a ktorá jej umožňuje istú flexibilitu. Čiže často ide do práce, ktorá je mimo jej kvalifikáciu a nie je až tak dobre ohodnotená.”

Príčinou nižších platov je aj koncentrácia žien v horšie platených oblastiach, ako sú zdravotníctvo, školstvo a sociálne služby. Hovorkyňa Profesie Nikola Richterová však hovorí, že skutočnosť, že na Slovensku máme v zdravotníctve či v školstve nízke platy nie je všade na svete.

“Toto je záležitosť, ktorá sa viaže na našu krajinu,” upresňuje. Platy sa podľa nej odvíjajú od ekonomickej orientácie krajiny, historických nastavení, reforiem a dopytu po pracovníkoch na trhu.

Ženy a sklenený strop

Ďalšou príčinou, prečo ženy zarábajú menej, je aj málo žien vo vedúcich pozíciách. Analytik Kuruc vysvetľuje, že je to kvôli takzvanému sklenenému stropu.

“Ženy už síce dovidia na tú pozíciu, ale obyčajne o tom rozhodujú nejaké neformálne pravidlá, ktoré sú vždy zamerané viac na mužov,” hovorí Andrej Kuruc. “Zároveň to vyžaduje oveľa vyšší pracovný čas. Ženy, ktoré sa starajú o deti, nemajú čas vysedávať na nejakých večeriach, kde sa to dohaduje. Jednoducho, tie pracovné pozície sú menej prispôsobené potrebám žien.”

Analytička Eva Sadovská z Wood&Company upozorňuje, že nižšie platy sa netýkajú iba zamestnaných žien, ale aj žien-podnikateliek, ktorých je v porovnaní s mužmi-podnikateľmi menej.

Podľa štatistiky Eurostatu bolo v roku 2021 na Slovensku 102,8 tisíca samostatne zárobkovo činných žien v porovnaní s 277,3 tisícmi mužov. Analytička Sadovská hovorí, že kým počet žien podnikateliek klesol, počet mužov bol najvyšší za posledných desať rokov.

Štatisticky je aj viac nezamestnaných žien ako mužov. Na konci roka 2022 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo 7 percent nezamestnaných žien a necelých 5 percent mužov.

Analytička Sadovská vysvetľuje, že ide o dlhodobý jav, ktorý sa ešte zhoršil počas pandémie. Odborníci spomínajú aj nižšie sebavedomie žien na pracovných pohovoroch pri vyjednávaní o výške mzdy.

Hovorkyňa Richterová z Profesie spomína výskumy zo zahraničia, podľa ktorých si ženy menej veria. “Vidíme to aj na tom, že ženy v priemere reagujú na ponuky práce, kde spĺňajú viac požiadaviek ako muži. Toto všetko sú súvislosti, ktoré nás dovedú k tomu, že ženy majú naozaj obavy pýtať si vyšší plat,” hovorí Nikola Richterová.

Stereotypy pri voľbe povolania

Otázkou je, prečo je to takto? Prečo sú to práve ženy a nie muži, ktoré ostávajú doma s deťmi? Prečo nepodnikajú viac, prečo pracujú v nižšie ohodnotených sektoroch, prečo si neveria na pohovoroch?

Analytik Andrej Kuruc hovorí, že to začína pri stereotypoch. “Najzávažnejší problém tohto celého a vôbec týchto rodových nerovností je to, akým spôsobom sú vychovávaní a socializovaní chlapci a akým spôsobom sú vychovávané a socializované dievčatá. Určité stereotypy, aké by mali byť dievčatá a akí by mali byť chlapci, sú reprodukované zo strany rodiny, širšej rodiny, alebo sa s tým stretávajú aj v škole.”

Analytik Kuruc vysvetľuje, že to môže obmedzovať ich voľby a ašpirácie. “Keď povedia, že dievča by malo byť za sporákom a starať sa o deti, tak ho to obmedzí vo voľbe. Alebo by malo byť zamerané na starostlivosť a nevybrať si technický odbor, lebo ten je mužský,” hovorí.

Zároveň upozorňuje na to, že materstvo nie je ohodnotené.  “Nedá sa merať sila, výkonnosť a zameranie na kariéru, čo je platená práca, ktorá je ohodnotená. Nijaký zákon neprikazuje mužovi, aby dával polovicu mzdy manželke, ktorá sa viac stará o deti a domácnosť.”

Stereotypy za rozhodnutiami vidí aj Nikola Richterová z Profesie: “Na Slovensku môžeme vidieť, že muži reagujú častejšie na technické smery, pričom ženy sa viac zaujímajú o zdravotníctvo, školstvo či sociálnu pomoc.

Na tieto rozdiely vplývajú často aj stereotypy a zvyky.” Ak by sme dali bokom príčiny spojené so stereotypmi, problémom je aj nedostatok pracovných ponúk na skrátený úväzok. Nikola Richterová z Profesie hovorí o malej flexibilite slovenského trhu práce. Možnosť skráteného pracovného času podľa nej ponúka iba zhruba 10 percent inzerátov.

Ilustračné foto - archív ZVM

“Jasne vidíme, že keď ponuka umožňuje takýto flexibilnejší pracovný pomer, reaguje na ňu v priemere takmer dvojnásobný počet uchádzačov. Nedostatok takýchto pracovných ponúk je problémom najmä pre matky s malými deťmi. Mnoho ľudí, ktorí nevedia pracovať full time, majú často na Slovensku problém s hľadaním zamestnania,” vysvetľuje hovorkyňa Profesie.

Na príklade matky s vysokoškolským vzdelaním ukazuje Nikola Richterová na ďalší problém: “Môže byť aj špecialistkou vo svojom odbore, no vzhľadom na to, že počet možností na skrátený úväzok je obmedzený, reaguje na to, čo je dostupné. Najčastejšie sú to ponuky práce v obchode, cestovnom ruchu či v administratíve. Z pohľadu využitia potenciálu na trhu práce je to určite nepriaznivá situácia. Treba povedať, že postupne vidíme, že situácia sa zlepšuje, oproti zahraničiu tu však máme naozaj veľké medzery,” uzatvára Richterová.

Skrátené úväzky a dĺžka materskej 

Analytik Kuruc z Inštitútu pre výskum práce a rodiny upozorňuje aj na to, že skrátené úväzky sú často nastavené nevýhodne. Napríklad ženy pracujú tak, ako keby robili na plný úväzok za menšie peniaze alebo dorábajú prácu po večeroch, kedy to nemajú zaplatené. Taktiež im neprislúcha stravné či zamestnanecké benefity.

Samostatnou kapitolou je aj dĺžka materskej a rodičovskej dovolenky. Podrobne sa na ňu pozreli české autorky Dana Hamplová a Petra Šalamounová v štúdii s názvom Preferovaná dĺžka rodičovskej dovolenky: porovnanie s ôsmimi európskymi krajinami, publikovanej v časopise Fórum sociální politiky. To, aká dlhá je materská a rodičovská dovolenka na Slovensku neznamená, že je to štandard aj v iných krajinách.

Nastavenie závisí od krajiny a jej zvyklostí. Výskum zistil vysokú mieru podpory dlhej rodičovskej dovolenky u ľudí v Česku a na Slovensku. Môže za tým byť naša rakúsko-uhorská tradícia predškolskej starostlivosti o deti.

Autorky píšu, že “vznikla predstava o tom, že existuje prirodzená trojročná hranica pre rozdielne formy starostlivosti o deti a že inštitucionálna starostlivosť je vhodná až od troch rokov veku dieťaťa.” Úlohu tiež mohlo zohrať, že jasle sa považovali za zdravotnícke zariadenia a že z obdobia socializmu k ním pretrváva negatívny postoj.

Ďalším dôvodom, prečo ženám vyhovuje dlhá rodičovská dovolenka je podľa štúdie to, že “tieto ženy majú relatívne vyššiu istotu zamestnania, vďaka čomu nevidia dlhé prerušenie svojej pracovnej dráhy ako problém. Niektoré staršie výskumy naozaj naznačujú, že tri štvrtiny vysokoškoláčok považovali svoj návrat do zamestnania po rodičovskej dovolenke za bezproblémový oproti polovici žien s najnižším vzdelaním”.

Autorky štúdie tiež zistili, že “naozaj výnimoční sú Česi a Slováci oboch pohlaví obzvlášť v presvedčení, že rodičovskú dovolenku by mali čerpať matky. Otázkou je, či české (a slovenské) ženy nepovažujú dlhú rodičovskú dovolenku za isté privilégium. Navyše je treba pripomenúť, že pracovná aktivita žien bola v minulých generáciách často vynútená nastavením socialistického pracovného trhu. Dnešné ženy teda možno vítajú niekoľkoročné prerušenie svojej pracovnej dráhy s vedomím, že to je jediné obdobie, kedy nemusia ťažko balansovať medzi požiadavkami rodiny a zamestnania,” píšu autorky v štúdii.

To, ako je systém materskej a rodičovskej dovolenky nastavený, sa v rámci krajín odlišuje. Napríklad Španielsko reprezentuje krajiny so silnou tradíciou rodín, ktorých členovia sa majú o seba navzájom postarať. Paradoxne tam podporujú skorý návrat žien do práce a neočakávajú pomoc od štátu. Švédsko je zase príkladom krajiny, kde je na trhu práce vysoký podiel žien a funguje tu štedrá sociálna politika, píše sa v štúdii.

Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Iness hovorí, že “matky nemusia ostať tak dlho na rodičovskej. Popri rodičovskom príspevku je možné pracovať a mať dieťa v jasliach. V súčasnosti je systém z pohľadu matky, ktorá chce pracovať, nastavený ideálne. Nízky záujem o prácu v mladšom veku dieťaťa je tak hlavne prejavom preferencií matiek.”

Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré ženy zarábajú menej. Čo by sme s tým mohli spraviť? O tom, aké dlhodobé aj krátkodobé opatrenia by sme mohli prijať na úrovni štátu, Európskej únie, firiem, ale aj jednotlivých žien a mužov, budeme písať nabudúce.