Mám dohodnutú nočnú zmenu na ministerstve vnútra, ale nie som si celkom istá, čo ma čaká. Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko (CMRS), ktoré patrí pod sekciu krízového riadenia ministerstva vnútra, funguje od roku 2012, ale o tom, čo presne robí, som predstavu nemala. Dozvedám sa pritom, že predchodca strediska fungoval viac ako 30 rokov.

Nuž, opäť sa presvedčím, že aby niekto mohol pokojne spať, musí niekto iný bdieť. V tom prípade je to operátorka Zuzana Kořeneková, ktorá pracuje v stredisku rok a pol.

Je nedeľa večer, do budovy ministerstva mieri pred 19. hodinou niekoľko osôb, ktoré nastupujú na nočnú zmenu. Sídlia tu pracovníci linky 112 a hasiči. S pani Zuzanou nastupujeme do výťahu, ktorý nás odvezie na 10. poschodie.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Nepretržitá služba

Kolega pani Zuzany jej odovzdáva službu a informuje ju, že nedeľa bola pokojná, až na požiar, ktorý hlásili o 6.38 hod. z obce Nový Tekov. Horela skládka komunálneho odpadu. „Mrak začal stúpať o 7.30 hod., ale nič sme nenamerali,“ opisuje. Neskôr mi pani Zuzana vysvetlí, že keď horí a z terénu si vypýtajú chemické laboratórium, jej povinnosťou je to laboratórium zabezpečiť. Zisťuje sa tak, či sa v ovzduší nenachádzajú zložky, ktoré by mohli ohroziť zdravie obyvateľstva. Túto nedeľu si občania obce Nový Tekov mohli vydýchnuť.

Zuzana Kořeneková vyštudovala psychológiu v Nitre a svoju profesionálnu cestu začínala na ministerstve vnútra ako psychologička pre zamestnancov, ktorí obsluhujú linku 112. Po dvoch rokoch nastúpila na Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko, kde je zabezpečená nepretržitá 24-hodinová služba. Cez deň tu pracuje päť osôb, v noci a cez víkendy len jedna. „Cítim hlavne zodpovednosť,“ odpovie Zuzana, keď sa jej pýtam, či je to prestíž pracovať na takom mieste. O zodpovednosti sa počas celej nočnej budeme ešte rozprávať, lebo záchranný systém je najmä o zodpovednosti a správnych rozhodnutiach. Zuzana k svojej práci pristupuje veľmi seriózne. Pochváli ju aj kolega, ktorý práve končí svoju zmenu a lúči sa s nami. Ešte nám zaželá pokojnú službu.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Sledovanie informácii

Zuzana začína nočnú s „čistým štítom“, na Slovensku sa nedeje nič, čo by obyvateľov ohrozovalo. Zapne si spravodajskú televíziu, lebo musí sledovať, čo sa u nás a vo svete deje. Má prístup aj k informáciám z tlačovej agentúry. „Tu nemôžu byť blokované žiadne internetové stránky, lebo musíme čerpať informácie zo všetkých možných zdrojov,“ vysvetľuje.

Zuzana zažila službu, keď z rôznych obcí hlásili povodne a vtedy sa deje všetko veľmi rýchlo. Jej úlohou je zozbierať informácie, keď sa niečo stane, reagovať na potreby z terénu a informácie spracovať. Tieto sa potom dostavajú k štátnemu tajomníkovi alebo ministrovi vnútra. Posiela ich aj na tlačové oddelenie, ktoré poskytuje informácie médiám.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Výstrahy

Zuzana pozerá emailovú schránku a vydýchne si, že Slovenský hydrometeorologický ústav na tento večer nehlási žiadne výstrahy. „Ak by boli, tak my túto informáciu distribuujeme koordinačným strediskám,“ vysvetlí. V prípade horúčav hrozia búrky a potom povodne. A keď povodne, tak straty na majetku a znečistenie životného prostredia a vtedy majú o prácu postarané viacerí. Zuzana Kořeneková si spomenie na službu, keď bola sama na pracovisku a už „len“ odhlasovala povodne. Vtedy sa nezastavila tri hodiny. 

„A ešte, keď do toho zazvoní telefón!“ povzdychne si a uprie moju pozornosť na telefóny. Tých je na pracovisku niekoľko. Zuzana mi vysvetlí, že sú to aj priame spojenia na rôzne ministerstvá. Keď zvoní niekoľko telefónov naraz, nemá inú možnosť ako každý zdvihnúť a poprosiť, aby počkali na linke. Aj na záchod chodí so služobným telefónom.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Teroristické ohrozenie

Naša nočná je pokojná. Cez okno vidím, ako pomaly zapadá slnko. Pani Zuzana mi ponúkne kávu a sladké keksy. „Naučila som sa s takými fintami zvyšovať pozornosť počas nočnej,“ povie s úsmevom. Potvrdí, že nočné zmeny sa jej na začiatku zdali náročné, aj kvôli fyzickej námahe, ale aj preto, že je tu sama a na pracovisku sa musí spoľahnúť len na vlastné vedomosti a intuíciu. „Raz mi kolega hovoril, keď som preberala nočnú, že sa celý deň nič nedialo, že určite budem mať pokojnú službu a ja som o hodinu zvyšovala stupeň teroristického ohrozenia!“ spomenie si na začiatky na pracovisku, ktoré zažila mesiac po nastúpení.

To bolo po teroristických útokoch vo Francúzsku a Bezpečnostná rada rozhodla o zvýšení stupňa večer. Úlohou pani Zuzany bolo vtedy spracovať túto informáciu a vyrozumieť rôzne subjekty, ako koordinačné strediská, policajný zbor, hasičský záchranný zbor, zdravotnú záchrannú službu, ministerstvo obrany. Bola to práca na tri hodiny.

Riadila sa vtedy metodikou, ktorú musí ovládať. Tých vedomostí, zákonov, vyhlášok, ktoré musí mať v malíčku, je viac ako dosť. A k tomu stres, keď sa musí rýchlo rozhodnúť.  

To obdivujem. „Nemám jasný recept na to, ako zvládať stres. Pokiaľ je to možné, určím si priority a snažím sa zvládať situáciu krok za krokom,“ hovorí.

Ako psychologička však dobre vie, že stres potom musí ventilovať a preto rada chodí do prírody, trocha maľuje a venuje sa aj ručnej tvorbe.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Sirény

Zrazu zazvoní telefón. Spozorniem. Ale pani Zuzana ho pokojne zdvihne. „To bola skúška, či linka funguje,“ vysvetlí a spomenie si, že robila už aj skúšku sirén. „Bola to tichá skúška, ktorej výsledok vidieť na našich prístrojoch,“ popíše a dodá, že vždy dvíha telefonáty s veľkým rešpektom.

Opýtam sa na jej prvý, ktorý tu zazvonil. Volali jej z Maďarska, aby sa dozvedeli, či informácia, ktorú zachytili, že na Slovensku bol úhyn rýb, neohrozuje životné prostredie a teda aj ich. „Musela som vtedy zistiť všetky informácie a odfaxovala som im správu o tom, že u nás je všetko v poriadku,“ hovorí.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Komunikácia so zahraničím

A tak sa dostávame k tomu, že úlohou operátora v centre je aj komunikácia v anglickom jazyku, kdeže Slovensko má bilaterálne zmluvy so susedmi, a ako člen Európskej únie je v medzinárodnom systéme, a preto sa sem môžu hlásiť aj priamo z Bruselu.

„Napríklad, keď boli požiare v Španielsku, či Portugalsku, vlády z týchto krajín mohli požiadať Brusel o vytvorenie medzinárodnej udalosti a požiadať o pomoc, v prípade že im dôjdu sily a prostriedky na vykrytie tej udalosti,“ vysvetlí Zuzana, ktorá už v rámci medzinárodnej spolupráce posielala výpomoc do Grécka v rámci utečeneckej krízy.

Keď počas nočnej navštívim toaletu, stretnem tam inú ženu – hasičku, ktorá si umýva zuby. Najprv ma to prekvapí, ale potom si uvedomím, že pracovisko počas nočnej, keď sa nič nedeje, je zrejme zamestnancami vnímané ako náhrada za domáce prostredie. Neuveriteľné, koľkí musia opustiť vlastnú obývačku, aby sme my ostatní mohli žiť pokojne.  Keď toto preberáme s pani Zuzanou, dozviem sa, že počas nočných zásahov vždy váha, či niekomu volať, či je to až tak vážny problém, aby niekoho zobudila.

„Keď musím poslať do terénu chemické laboratórium viem, že volám niekomu, kto má práve službu, ale viem tiež, že ho vyťahujem z obývačky, od rodiny,“ hovorí s pochopením, aj keď ona svoju vlastnú rodinu ešte nemá.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Na zásahu

Keďže je Zuzana psychologička, pýtam sa, či jej nechýba práca priamo v teréne. Dozviem sa, že je súčasťou ministerského tímu, ktorý poskytuje aj psychologickú pomoc. Na jednom takom zásahu už bola, keď v Srbsku havaroval autobus so slovenskými turistami. Musela sa rýchlo pripraviť na odchod lietadlom. Od tej doby zvažuje, že si pobalí malú príručnú tašku pre urgentné prípady. Keď sa pýtam ako zvládla situáciu, kde boli nielen zranení, ale aj obete, dozviem sa, že o postupe sa s ďalšími psychológmi dohodli na palube lietadla a Zuzana si na starosť zobrala psychologickú pomoc menej poškodených turistov. „Pre nich už to, že zbadali Slovákov bol moment, keď si vydýchli,“ hovorí.

Foto - Malgorzata Wojcieszyńska

Pokojný spánok

Pred polnocou pani Zuzana napíše správu z celého dňa, do rána zase pre tých, ktorí prídu po nej pripraví podklady o tom, že sme mali pokojnú nočnú. Služba sa končí o 7. hodine  ráno. Zuzana hneď ide spať, ale aby neprespala celý deň, nastaví si budenie na obed. „Spočiatku som spávala až do piatej popoludní, ale potom som mala otočený rytmus a v noci som nevedela spať,“ vysvetlí, prečo si musela režim zmeniť.

Pani Zuzana je len na začiatku svojej profesionálnej cesty, ale zažila toho už dosť. Skromne hovorí, že sa stále učí, a že k výzvam pristupuje s rešpektom. Každodenne sa stretáva s komplikovanými situáciami, ale vie, že robí niečo zmysluplné. Keď odchádzam z ministerstva hovorím si, že pokiaľ je naša bezpečnosť zverená takým ľuďom, ako je Zuzana Kořeneková, môžeme v noci pokojne spať.

Prečítajte si aj Zažili sme nočnú s vychovávateľkou v špeciálnom výchovnom zariadení