Minister vnútra Robert Kaliňák otcovsky poradil Bratislavčanom, aby si urobili predĺžený víkend, najlepšie mimo Bratislavy. Nebratislavčanom naše úrady navrhli, aby radšej do hlavného mesta ani nevstúpili. Šoférom a šoférkam radia, aby nešli autom, lebo uzavretých ciest bude viac ako tých neuzatvorených, vrátane diaľničného obchvatu, diaľnice pri Zlatých pieskoch, cesty na letisko a centra mesta. Školám odporúčali, aby neučili a peším tiež dali pár rád, po ktorých mostoch by v istom čase nemuseli chodiť, pretože po Dunaji pôjde loď plná európskych lídrov. Aspoň, že MHD bude zadarmo, hoci aj tá bude mať obmedzenia.

Predstaviť si niečo také v Bruseli, kde boli v časoch krachujúceho Grécka krízové summity a protesty proti nim snáď každý druhý mesiac sa ani nepokúšam, a je pravda, že belgickí policajti majú príchody a odchody delegácií natrénované rokmi. Ale nezdá sa mi toto nasadenie, ani keď porovnávam neformálny summit Únie s oficiálnym summitom Bush – Putin v roku 2005. Aj vtedy malo Slovensko v uliciach najviac policajtov a bezpečnostných zložiek v histórii, ale americký prezident vystúpil s prejavom na Hviezdoslavovom námestí, kde ho čakali tisícky ľudí.

A hoci sa nám zdá, že teroristi nikdy neboli naštvaní viac ako dnes, Bush vystúpil pred davom v Bratislave štyri roky po dvojičkách a po vojne v Iraku, keď ho už málokto na ulici vôbec pozdravil, taký bol nepopulárny. Putin zase položil vence na Slavíne a to Rusko potichu rátalo mŕtvych v Čečensku.

Európski lídri sa ľuďom neprihovoria, zato si urobia výlet loďou, hoci takýto otvorený priestor musí byť náročné ustrážiť aj machrom z tajných služieb.

Určite nie som bezpečnostná expertka a chápem, že by nikto nechcel, aby sa summit, kde sa budú hlavy štátov a vlád dohovárať o vnútornej bezpečnosti, skončil teroristickým útokom.

Zato viem, že Únia a jej lídri milujú symboly a posolstvá. Rozmýšľam teda, aké posolstvo vyšlú európske špičky z Bratislavy. Napríklad, že vy nechoďte do práce a do školy, lebo my ideme na loď? Alebo, že chceme byť bližšie k ľuďom, tak im pripomenieme časy, keď k nám chodili komunistickí papaláši a okázalo dávali najavo, že nikto nie je viac ako oni? Alebo, že chceme robiť politiku, ktorá ľuďom zjednoduší život, ale až po summite?  

To je len pár populistických fráz, ktoré si povedia tí Slováci a Slovenky, čo si ešte nestihli všimnúť, že Slovensko prvý raz predsedá Európskej únii. Pre nich bude neformálny historický summit len spomienkou na nekonečné obmedzenia, s ktorými si stále častejšie spájajú aj členstvo v Únii.  

 

Prečítajte si aj Nicholsonová? Nudaaaaaa