BRATISLAVA. Pre dobrovoľníka- vychovávateľa je najdôležitejšia motivácia. „Rozhodnutie zobrať si domov psa je veľmi zaväzujúce, takže ak ste vnútorne motivovaný, tak je splnené jedno veľké kritérium,“ hovorí Katarína Kubišová z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP), ktorá sídli v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves.

Predchádzajúce skúsenosti so psami nie sú podľa nej potrebné.

 

 

 

Interiérový pes

Podmienkou je aj umiestnenie šteňaťa vnútri v byte či dome, vysvetľuje. „Počas prvého roka sa psík musí naučiť okrem správnych hygienických návykov aj slušne správať v interiéri,“ hovorí. Musí sa naučiť nevyskakovať na gauč, neničiť nábytok, nekradnúť veci či potravu a vokálne sa neprejavovať – teda neštekať.

Vychovávatelia dostávajú od školy kynologické pomôcky, krmivo a majú zabezpečenú veterinárnu starostlivosť. Výcviková škola im pomáha aj pri výchove psíkov – čo je so šteniatkom potrebné robiť v ktorom veku a ako. „Prídeme k nim domov, oni prídu sem alebo sa stretneme v meste,“ hovorí. Stretnutia sú zo začiatku individuálne, neskôr skupinové, dodáva.

Dôležitou súčasťou výchovy je aj socializácia šteniatka – teda jeho postupné začleňovanie do spoločnosti. Tomu sú prispôsobené aj miesta stretnutia. U malých šteniat je to okolie domu, lúka alebo pokojné sídlisko. „Neskôr sa stretávame v rušnom meste a so psími dorastencami chodievame do tak náročných prostredí akými sú nákupné centrá či stanica,“ hovorí.

 

 

Základné predpoklady pre prácu vychovávateľa:

  1. Vek zabezpečujúci samostatnosť v rozhodovaní a konaní,
  2. ubytovanie psíka v byte alebo vnútri v dome,
  3. bydlisko v Bratislave, prípadne v okolí s možnosťou a ochotou dochádzať,
  4. je dôležité, aby všetci členovia domácnosti súhlasili s rozhodnutím vychovávať šteniatko,
  5. vychovávateľ by mal byť disciplinovaný človek, aby bol schopný k disciplíne viesť aj svoje šteniatko,
  6. dostatok času a trpezlivosti venovať sa šteniatku tak, aby spoznalo čo najviac vecí a situácií z ľudského sveta, pomocou hry a pravidelných prechádzok,
  7. empatia a pozitívny vzťah k ľuďom a psom,
  8. dodržiavanie inštrukcií koordinátora výchovy.

Zdroj: Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy

 

 

Uspeje len každý druhý

Len polovica psov vo výcviku sa podľa štatistiky nakoniec stane vodiacimi. Kritériá sú veľmi prísne – výborné zdravie, zvládnuteľný temperament a bezproblémové povahové vlastnosti.  „Zohľadňuje sa to, že nevidiaci človek, pre ktorého je pes pripravovaný nemá kynologické skúsenosti a ani zrakovú kontrolu,“ hovorí Kubišová.

Najčastejším dôvodom na vyradenie psa z programu kvôli nevhodnej povahe býva ťažká ovládateľnosť a vysoký temperament.  Za vyradením zo zdravotných dôvodov je často dysplázia lakťových a bedrových kĺbov.

Niečo sa podľa nej ukáže už počas prvého roka vo výchove. Väčšinu odhalia až preventívne veterinárne vyšetrenia a oficiálne hodnotenie temperamentu v jednom roku života.

Ak je pes po zdravotnej aj povahovej stránke vhodný do výcviku, putuje do rodiny trénera, vysvetľuje Kubišová. Výcvik trvá 6 až 8 mesiacov. Pes sa počas neho naučí zvládnuť zhruba 38 povelov, dopĺňa. Z nich je podľa nej časť určená na cviky poslušnosti, časť na prácu vodiaceho psa a časť na podporu, motiváciu, korekciu, manipuláciu so psom.

„Kým je pes zaradený do služby absolvuje výcvik naslepo,“ hovorí. Tréner vtedy pracuje so psom v nepriehľadných okuliaroch za takých istých podmienok aké bude mať so svojim nevidiacim pánom, dodáva.

 

 

Dvojice šité na mieru

Na Slovensku žije podľa odhadu približne 4000 ľudí starších ako 18 rokov s vážnym poškodením alebo stratou zraku. V aktívnej službe je u nás približne 75 vodiacich psov. Mnohí ľudia totiž o možnosti mať vodiaceho psa nevedia alebo nemajú záujem.

„Na vytvorenie správnej dvojice vodiaci pes – klient musíme poznať temperament a osobnosť nielen psa, ale aj človeka,“ hovorí Kubišová. Dvojice sa totiž podľa nej vyberajú presne na mieru, aby si povahovo sadli.

Záujemcovia musia preto absolvovať hĺbkový rozhovor. V ňom sa okrem osobnostných predpokladov a životného štýlu zisťuje aj vzťah ku psom. „Zisťujeme motiváciu so psom pracovať, akceptáciu psa jeho najbližším okolím, ale aj ochotu a schopnosť poskytnúť psovi to, čo pes pre svoj život potrebuje,“ hovorí. Súčasťou je aj praktické preverenie orientačných zručností a rýchlosti chôdze, dodáva.

 

Prečítajte si aj Šteňa domov na jeden rok? Pri vodiacich psoch sa to dá