Bol milý, pozorný, dobre zarábal a staral sa o ňu. Často jej opakoval ako veľmi ju miluje. Bola pre neho všetkým. Jeho rodičia už nežili a partnerka, ktorá s ním čakala dieťa, zahynula pri autonehode. Netúžil po ničom inom ako si založiť rodinu s ňou.

 

Stále chcel byť s ňou

Zuzka bola šťastná. Mala už 3-ročného syna z predchádzajúceho vzťahu a teraz našla muža, ktorý prijal jej syna za vlastného a chcel s ňou mať ďalšie deti. Občas sa stávalo, že bol proti, aby šla niekam s kamarátkami či na kávu so sestrou, keď je on doma, ale brala to ako vyznanie. Miluje ju, preto s ňou chce stále byť.

To, čo hovorí Zuzka naživo počas diskusie organizácie ADRA Hovorme o násilí nahlas, potvrdzujú ženy v českom dokumente To všechno z lásky. Všetky príbehy žien začínali veľkou láskou a skončili veľkou tragédiou – psychickým vydieraním, agresivitou, agresiou, fyzickými útokmi.  

 


Foto - Adra Slovensko   

  

Zhoršilo sa to, keď otehotnela 

„Lásku ako argument používajú násilníci veľmi často. Najprv nechcú ženu púšťať vonku, lebo ich ľúbia a nechcú byť bez nich. Hovoria o strachu, žeby mohol žene mohol niekto ublížiť. Potom, keď aj niekam žena ide, stále jej partner volá a kontroluje ju, lebo má o ňu strach a ľúbi ju. Pre ženu je potom ťažké povedať, že toto nie je láska,“ hovorí sociálna pracovníčka Ivana Klimentová, ktorá pracovala na Národnej linke pre ženy zažívajúce násili (NLŽ 0800 212 212 ) a dnes pôsobí ako sociálna v najväčšom bezpečnom ženskom dome na Slovensku. 

To sa stalo aj Zuzke. Láska jej partnera začala mať stále nepríjemnejšie podoby. „Najprv som zistila, že jeho rodičia žijú, jeho partnerka nielenže nezomrela, ale on bol s ňou stále v kontakte a mali spolu syna. Nepriznával žiadnu vinu, snažil sa vinu dávať mne, že sa vôbec čudujem, že syna má. To už som bola tehotná a na rozchod som nedokázala myslieť. Vravela som si, že keď porodím, rozhodnem sa, čo ďalej,“ rozpráva Zuzka. Lenže v momente, keď partner vedel, že už si ju pripútal, že je na ňom závislá, lebo je tehotná a žije v jeho byte, prestal sa ovládať.

„S každým klamstvom, ktoré som odhalila, sa stupňovala jeho agresivita, urážal ma, vyhrážal sa mi, zamykal ma doma. Nezmenilo sa nič, ani keď som porodila. To sa začal agresívne správať aj k deťom,“ hovorí Zuzka. Často sa dlho prechádzala s deťmi, kým nemala istotu, že partner spí. „Keby nezačal ohrozovať aj deti, asi by som to trpela ďalej,“ priznáva Zuzka a vysvetľuje, ako veľmi dokáže taký partner zničiť psychiku a sebadôveru ženy. Keď jedného dňa vzal na ruky jej syna a vyhrážal sa, že ho vyhodí z okna, ušla s 8-mesačným bábätkom a začala volať o pomoc. Nepomohli jej stavební robotníci, ktorí ju videli bosú stáť na chodníku a spoluúčasť neukázali ani privolaní policajti. „Videli v akom som stave a pýtali sa ma, prečo som ich zavolala. Keď som podala trestné oznámenie, hovorili mi, že aj tak z toho nič  nebude,“ hovorí Zuzka.  

 

 

 
Foto - Adra Slovensko
 

Okolie jej neverilo 

Cez internet našla kontakt na právničku Danielu Borzovú, ktorá jej pomohla právnymi radami, dodala odvahu a pomohla jej nájsť pomoc. „Získali sme pomerne rýchlo neodkladné opatrenie v prospech obete, ale jej partner si ho prevzal až po niekoľkých mesiacoch a dovtedy bolo pre Zuzanu reálne ťažké sa čo i len vrátiť domov a zobrať veci, ktoré potrebovala pre deti,“ hovorí právnička, ktorá sedem rokov pracovala ako vyšetrovateľka a riešila prípady násilnej kriminality či domáceho násilia. Zuzka od partnera odišla a čakali ju dlhé mesiace, keď musela všetkých presviedčať, že sa jej naozaj diali hrozné veci.

Reakcie okolia sú častokrát pre týrané ženy horšie, než to, čo prežili. Neveria im známi, príbuzní, ale ani policajti. Dôkazy väčšinou nie sú, násilie sa deje medzi štyrmi stenami. Mnohí povedia, že čo je doma, to sa má riešiť doma a nie s políciou a advokátmi.

„Z toho, čo som zažila v mojej praxi, nebola vinná žiadna žena,“ hovorí psychologička Žofia Szapuová, ktorá pracovala na Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie. Sú to stále obete, ktoré musia dokazovať, že sa im dialo násilie. „V porovnaní so zahraničím sa stále líšime v tom, že tam im prejavia emócie a súcit, veria, že sa im to stalo,“ dodáva Klimentová.

 


Foto - pexel.com
 
  

Hovoriť o násilí nahlas

Mnohé ženy o tom, čo sa im doma deje, tak radšej nehovoria a potichu trpia. Násilie páchané na ženách a dievčatách je pritom jedným z najrozšírenejších a najničivejších prípadov porušovania ľudských práv na celom svete. Ako k dnešnému Svetovému dňu odstránenia násilia voči ženám uviedla Európska komisia so zastúpením na Slovensku, násilie v určitej fáze svojho života zažilo až 35 percent žien. V niektorých krajinách sa tento podiel šplhá až na úroveň 70 percent. Na Slovensku je podľa štatistík týraná každá piata žena.

Pomôcť sa im snaží niekoľko organizácií. Od mája 2017 poskytuje bezplatné poradenstvo ľuďom v núdzi aj organizácia ADRA SLOVENSKO 

Zuzana dnes už býva vo vlastnom byte a učí sa s deťmi žiť bez strachu. Stále jej to nejde, ale na rozdiel od mnohých týraných žien našla odvahu vzoprieť sa. O tom, čo ju ničilo, sa rozhodla hovoriť nahlas.