
Rok 2022: Totálna vojna proti ženám a dôležité gestá
Ženy v roku 2022 zažili všetky druhy konfrontácií. Na tvrdé útoky však odpovedali spôsobom, ktorý si zaslúži obdiv a rešpekt. Ukázali tichú silu, odvahu a nádej v tých najdramatickejších situáciách.
Redakcia Žien v meste · 1. januára 2023 · 3 min čítania
Rok 2022 bol rokom totálnej vojny proti ženám. Dievčatá a ženy bojovali za svoje základné práva na všetkých frontoch: za právo na vzdelanie (Taliban), za reprodukčné práva (Spojené štáty i Slovensko), ale aj o holý život, keď sa ocitli vo vojne proti diktátorovi (Ukrajina) či diktátorskému režimu (Irán).
Ženy v roku 2022 zažili všetky druhy konfrontácií. Na tvrdé útoky však odpovedali spôsobom, ktorý si zaslúži obdiv a rešpekt. Ukázali tichú silu, odvahu a nádej v tých najdramatickejších situáciách. Urobili gestá, ktoré prekročili hranice ich krajín a inšpirovali milióny žien i mužov.
Rok 2022: Irán, Taliban a Interrupcie
V Iráne zomrela v septembri 22-ročná Mahsa Amíníová len preto, že mala nesprávne nasadený hidžáb. Ženy po jej smrti vyšli do ulíc, strihali si na protest vlasy a zhadzovali hidžáby – nenásilným, ale účinným spôsobom vyhlásili vojnu islámskemu režimu, ktorý je dnes podľa expertov a expertiek najslabší od revolúcie v roku 1979.
Na Ukrajine si okrem profesionálnych vojačiek obliekli uniformy aj civilistky potom, čo ich krajinu napadlo Rusko. Bojovali vo vojnových zónach, zachraňovali utečencov a utečenkyne na hraniciach, rodili v krytoch, mnohé sa stali obeťou znásilnenia a násilia, ale nevzdali sa, hoci im išlo o život. Ako uviedla ukrajinská aktivistka s Nobelovou cenou za mier Olexandra Matvijčuková, ukrajinské ženy v roku 2022 dokázali, že statočnosť nemá pohlavie.
Na diplomatickom poli zase bojovala prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská – dávala silné posty na sociálnych sieťach a nechala sa nafotiť na obálku časopisu Vogue. Reakciou na to bola kampaň #SitLikeAGirl (Seď ako dievča), do ktorej sa spontánne zapojili tisíce žien. Podporili prvú dámu, ktorú kritizovali za príliš “mužskú” pózu na fotografiách módneho časopisu v čase vojny.
Taliban, ktorý po nástupe k moci sľuboval, že nebude obmedzovať práva žien, ich postupne vykázal z verejného života. Zrušil ministerstvo pre záležitosti žien a namiesto neho obnovil obávané ministerstvo pre šírenie cností a predchádzanie nerestí. Dievčatám v Afganistane zakázal navštevovať stredné školy, neskôr zakázal ženám študovať na univerzitách či pracovať v zahraničných mimovládnych organizáciách. Ženy v Afganistane napriek ohrozeniu života protestujú v uliciach miest a dožadujú sa svojich práv.
V júni vrátilo rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojené štáty do dávnej minulosti, keď zrušilo prelomové rozhodnutie v prípade „Roeová verzus Wade“ z roku 1973. To zakotvovalo právo ženy na interrupciu. Ženám v Spojených štátoch tak bolo odobraté ústavné právo. Zrušenie tohto práva je uvedením extrémnej ideológie do praxe, vyhlásil vtedy americký prezident John Biden. Rozhodnutie ohrozilo tisíce žien čakajúcich na interupciu, vyvolalo chaos a podporilo konzervatívcov po celom svete.
Konzervatívci a prezidentka Čaputová
Tlakovú vlnu bolo cítiť aj na Slovensku, kde pokračovali minulý rok ďalšie pokusy o sprísnenie interrupcií. Po vypuknutí vojny na Ukrajine šiel dokonca do parlamentu návrh zákona, ktorým mal zakázať potraty cudzinkám, rozumej Ukrajinkám. Najkonzervatívnejší parlament v histórii samostatného Slovenska viedol proti ženám ideologickú vojnu a neriešil skutočné problémy, ktoré ženy trápia.
Pomenovala ich prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave republiky, kde hovorila o slabej ekonomickej pozícii žien. Ženy cítia dopady energetickej krízy a inflácie výraznejšie: priemerný plat žien je o 275 eur nižší ako u mužov, priemerná výška starobného dôchodku ženy je takmer o 100 eur nižšia ako u muža dôchodcu. Ženy sú na čele približne 90 percent jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou. Ekonomické problémy navyše zintenzívňujú domáce násilie, uviedla prezidentka v správe pred poslancami a poslankyňami.
Prezidentka Zuzana Čaputová urobila v minulom roku silné gestá po teroristickom útoku na LGBTI skupinu na Zámockej ulici. Jej objatie s majiteľom baru Tepláreň Romanom Samotným či návšteva pápeža vo Vatikáne s obeťou streľby na Zámockej ulici boli veľavravnejšie ako vyhlásenia či prejavy solidarity.
V minulom roku urobili ženy mnohé gestá, ktoré uprostred desivej reality dávali pocítiť nádej, že v totálnej vojne odmietajú byť porazené. A to je odkaz nádeje do roku 2023.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



