Mahsa Amíníová bola aj so svojou rodinou v iránskom hlavnom meste Teherán na návšteve, keď ju zatkla mravnostná polícia. Tieto policajné jednotky dohliadajú na dodržiavanie prísnych pravidiel ženského oblečenia, ktoré platia v Iránskej islamskej republike. Patrí medzi ne napríklad aj povinné nosenie moslimskej tvárovej šatky na verejnosti.

Smrť Amíníovej je nejasná

Amíniová, ktorá mala iba 22 rokov, po troch dňoch vo väzbe upadla do kómy a zomrela. Jej smrť vyvolala kritiku medzinárodných predstaviteľov aj protesty verejnosti v Teheráne a iránskom regióne Kurdistan, odkiaľ pochádzala.

Iránska polícia v pondelok označila minulotýždňovú smrť mladej Iránky Mahsá Amíníovej v cele predbežného zadržania za "nešťastný incident" a poprela, že išlo o dôsledok zlého zaobchádzania. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Iránska štátna televízia v piatok odvysielala zábery, na ktorých údajne Amíníová vchádza do miestnosti a sadá si k ostatným.

Po prestrihu už Amíníová stojí a háda sa s jednou z policajtiek o svojom oblečení. Osoba na záberoch, ktorá je podľa polície Amíníová, potom zdvíha ruky a náhle padá na zem. Teheránska polícia v piatkovom vyhlásení trvala na tom, že "nedošlo k žiadnemu fyzickému stretu". Zdravotníci boli pri nej údajne v priebehu minúty.

Amíníovej otec je však presvedčený, že ak by polícii netrvalo dve hodiny dopraviť ju do nemocnice, mohla ešte žiť.

Protesty v Iráne a práva žien

Amíníovej smrť vyvolala v Iráne nespokojnosť so zásahmi proti ženám podozrivým z porušovania pravidiel obliekania, ktoré platia od islamskej revolúcie v roku 1979. Postup mravnostnej polície odsúdili viacerí iránski i svetoví politickí a náboženskí predstavitelia, umelci, filmári či športovci.

Iránsky prezident Ebráhim Raísí nariadil okolnosti Amíniovej smrti prešetriť. V samotnom Iráne sa tiež objavila kritika morálnej polície v parlamente, dokonca aj od popredných duchovných, ako je bývalý prezident Mohammed Khatami. Incident podľa nej vážne poškodil nielen povesť krajiny, ale aj islamu.

V populácii sa mnohí ventilovali na internete. Množstvo žien vrátane prominentných Iránčanov si na protest ostrihalo vlasy. Videá a fotografie z toho boli zdieľané na internete a dostali veľa povzbudenia. „Máme dosť tohto režimu rodového apartheidu,“ napísala jedna z užívateliek.

Vláda a úrady sú teraz pod tlakom. Kritizované nie sú len predpisy o obliekaní, ktoré platia od islamskej revolúcie v roku 1979, ale aj diskriminácia žien vo všeobecnosti. Mnohí sú pobúrení, že kvôli „pár prameňom vlasov“ musela zomrieť mladá žena.