Nedávne celonočné rokovanie pléna Národnej Rady v plnej nahote odhalilo, aké pracovné podmienky vytvára naša najvyššia zákonodarná inštitúcia pre ženy političky s malými deťmi. V nadväznosti na tento – nie prvý, a iste ani posledný – „trucpodnik“ koaličnej väčšiny, sa viaceré poslankyne podelili o svoje skúsenosti, čo to znamená byť mamou a zároveň poslankyňou. Iste, parlament je netypické pracovisko. Ale nemalo by byť v tejto otázke skôr dobrým než zlým príkladom?
Ako zladiť prácu a rodinu
Zosúlaďovanie súkromného, rodinného a pracovného života sa stalo mantrou verejných politík. Často sa ako súbor opatrení heslovito objavuje v rôznych stratégiách, koncepciách, akčných plánoch a trochu konkrétnejšie aj v dokumentoch verejných inštitúcií či firiem.
Super. Je to podstatné. Lebo väčšina žien dnes už nechce riešiť dilemu práca alebo rodina, kariéra alebo dieťa. Skrátka, nie sú to vzájomne sa vylučujúce životné trajektórie. Ani v prípade žien v politike či na vysokých manažérskych pozíciách. A spoločnosť, vládnuca exekutíva má urobiť všetko pre to, aby ženám a – samozrejme – aj mužom vytvorila podmienky na zosúladenie oboch.
Medzi ideálnym svetom na papieri a reálnym každodenným životom však býva neraz priepastný rozdiel. Aj preto je dôležité, že v parlamente dnes sedia ženy-poslankyne (i keď celkovo ich je stále žalostne málo – iba 22%), ktoré otvárajú témy týkajúce sa života veľkého počtu žien.
Odborná literatúra hovorí, že z hľadiska politickej reprezentácie je strategické, keď sa tzv. popisná, číselná reprezentácia (čiže koľko žien, alebo aj zástupcov iných menšín, je zvolených) posunie k obsahovej reprezentácii. Čiže zvolení zástupcovia/zástupkyne aj meritórne, obsahovo konajú v prospech danej skupiny, presadzujú jej témy a riešia jej problémy. Tento zásadný posun je často podmienený tým, aby daná skupina vytvárala minimálnu, tzv. kritickú masu. Lebo až po prekročení istého kritického podielu v rámci celku sa stáva dostatočne silnou na to, aby začala ovplyvňovať jej kultúru a dokázala tlačiť na zmeny.
Pracovné podmienky kritizujú len ženy v opozícii
Nejde však len o počty. Problém skupiny žien-mamičiek v parlamente je, že pracovné podmienky kritizujú tie, ktoré sú v opozícii. A koaličné kolegyne a kolegovia ich nielenže nepodporili, ale ich kritiku odbili poukazom na tradičné rozdelenie rodových rol a očakávaní: matky majú byť na materskej dovolenke a vychovávať deti (a nie sedieť v parlamente, dodávam). Na väčšiu ústretovosť v tomto smere sa koalícia nezmohla ani v novele rokovacieho poriadku. Nuž, ako povedala poslankyňa za Hlas-SD Ľubica Laššáková: „práca sa nebude prispôsobovať ženám, matkám, mali by sa ony prispôsobiť práci“.
Je dobre, že v parlamente je zastúpený aj hlas žien, ktoré to vidia inak. Bez toho by sa mohlo stať, že všetky tie krásne reči o zosúlaďovaní ostatnú aj na mnohých iných pracoviskách len na papieri.
(Autorka je sociologičká a politologička)