Dominika Stará končí bakalárske štúdium a chystá sa na vysokú školu manažmentu v Bratislave. Niekoľkokrát do roka pendluje medzi Šamorínom, odkiaľ pochádza a Connecticutom - malým americkým štátom, ktorý je dve hodiny od New Yorku, kde teraz žije. Nám sa podarilo stretnúť sa s ňou v Šamoríne, keď prišla navštíviť rodičov. Tu som ju stretávala ešte ako dieťa. Dnes je to 21-ročná slečna.

Študuješ v Bratislave odbor úplne vzdialený od hudby. Je to poistka pre prípad, keby si v hudobnom biznise neprerazila?

„Snažím sa hlasom narábať tak, aby sa mi nič nestalo, mám svoju hlasovú pedagogičku Mirku Marčekovú, ale človek nikdy nevie. Mojej mame operovali hlasivky, keď mala 15. Boh vie, čo sa môže stať mne. Myslím si, že je dôležité mať aj zadné dvierka, tie nikdy nie sú na škodu. Ale, samozrejme, hudba je pre mňa prvoradá.“

 

Pamätám sa, ako mi tvoja mama púšťala nahrávky 10-ročnej Dominiky, ktorá snívala o hudobnej ceste. Potom prišiel rok 2009 a účasť v SuperStar. Zmenila všetko?

„Áno, to bol zvrat v mojej kariére. SuperStar bola odrazovým mostíkom do Ameriky. Pred tým som však absolvovala rôzne regionálne súťaže po celom Slovensku.“

 

 

 

Čo ťa najviac prekvapilo, keď si sa počas SuperStar ocitla medzi ľudmi zo šoubiznisu?

„Na jednej strane ma prekvapila ľudskosť polovice z tých ľudí, na druhej odmeranosť a povýšenosť druhej.“

 

Zničili tvoje ilúzie o šoubiznise?

„Bola to ťažká skúsenosť, ale ja som vedela, čo chcem v živote robiť. A navyše tie regionálne súťaže, ktorými som pred tým prešla, ma na to pripravili. Dosť ma tam odstrkávali, porotcovia mi nedávali umiestnenie, napriek tomu, že som bola spomedzi účinkujúcich najlepšia.“

 

Ako to zdôvodňovali?

„Že som ešte mladá, tak si môžem poplakať do vankúša.“

 

Poplakala si?

„Áno. Kto by neplakal? Mala som 12 – 13. Uvedomovala som si, že nie som špička, ale zaspievala som lepšie ako ten, ktorého ocenili.“

 

 

Je to o známostiach?

„Áno, ale prišla aj spravodlivosť. Pochopila som to v SuperStar. Bolo to pre mňa zadosťučinenie za tie minulé roky. Tam už nerozhodovali zaujatí ľudia, ale diváci.“

 

Sú súťaže ako Super Star spravodlivé?

„Ako sa to zoberie, lebo aj tu sa dá manipulovať pri výbere pesničiek. Veď niektorí boli zvýhodňovaní a mohli si meniť pesničky, keď im nejaká nesadla. Ale po SuperStar sa ukázalo, koho fanúšikovia ostali, koho naozaj majú radi a na koho zabudli.“

 

Na teba nezabudli?

„Myslím, že nie. Mam úžasných fanúšikov. Spolu komunikujeme na sociálnych sieťach a denne od nich dostávam podporu. Píšu mi, ako sa im páčia pokroky, ktoré robím v Spojených štátoch. Veľmi si to vážim.“

 

Všimla som si, že máš veľa stránok na Facebooku.

„Ale len jedna je oficiálna, ktorú ja obsluhujem. Veľa tých stránok vzniklo ešte za čias SuperStar. Ani netuším, kto to obsluhuje.“

 

 

Nebojíš sa, že to niekto zneužije?

„Už toľkokrát sa to stalo, že som si zvykla.“

 

Napríklad?

„Urobili fotomontáž mojej fotky s nahým chlapom. Potom sa to objavilo v novinách, že svetuškárka Stará sa odfotila s nahým chlapom. Potom to dostali moji právnici.“

 

Ako reaguješ v takých situáciach?

„Zo začiatku to bolo ťažké. Rodičia to naďalej veľmi prežívajú, ja som si už zvykla.“

 

Čim sa teraz zaoberá bulvár v súvislosti s tebou?

„Teraz riešia moju postavu: že som chudá a zrejme som anorektička. Myslím si, že je to môj osobný problém.“

 

A je to problém?

„Nie, ja sa proste zdravo stravujem a následkom toho je to, že človek schudne. Aj bulvár sa potrebuje niečim živiť. Veď im za to platia, že napíšu zlý článok o Starej, nafúknu bublinu, napíšu, že mám anorexiu.“

 

A máš?

„Nemám!“

 

 

Pamätáš sa na prvý článok, ktorý si o sebe prečítala v bulvári?

„Nepamätám sa, čoho sa týkal, ale pamätám sa, že hneď som s plačom volala rodičom. Bola som z toho vykoľajená.“

 

Veď si bola ešte len dievčatko...

„Áno, mala som 16. Bol to šok. Potom už som to ľahšie znášala.“

 

Čo ti v tom pomáha?

„Snažím sa byť nad vecou.“

 

Ako sa to robí?

„Nepripúšťam si to k telu. Myšlienka, že ľudia, ktorí ma poznajú vedia pravdu a vedia posúdiť, že to čo napísali v bulvári je lož, mi vždy pomáha. Čo už, treba mať hrošiu kožu.“

 

V šestnástich si ju začala zhadzovať?

„Áno, ako had. Potom som si začala všímať, že negatívne články nie sú len o mne, ale aj o iných. Začala som rozmýšľať, že či to čo práve čítam o iných je naozaj pravda? Predtým som všetko nekriticky hltala.“

 

Ako reagovali tvoji spolužiaci, keď si sa dostala do SuperStar? Bola to skúška priateľstiev?

„To bolo najväčšie overovacie sito. Veľmi sa mi vyselektoval okruh ľudí okolo mňa. Zmenšil sa, čo teraz vnímam ako pozitívum, lebo viem, komu môžem dôverovať. Viem, že moji priatelia nebudú utekať za novinármi, aby im predali nejakú informáciu o mne.“

 

superstaristimiroadominika.estranky.sk

 

A boli takí, čo to robili?

„Neviem o tom, ale boli ľudia, ktorí za mojim chrbtom o mne na škole rozprávali nepravdivé veci a mala som z toho problémy. Po SuperStar nastali na škole najhoršie časy.“

 

Čím to je?

„Je to závisť. Každý mal rovnakú možnosť prihlásiť sa do súťaže ako ja, veď je to verejná súťaž.“

 

V spomínanej hudobnej šou si skončila na treťom mieste. Potom prišli ponuky?

„Veľmi veľa som vystupovala a mala som podpísať zmluvu na nahrávanie prvého albumu na Slovensku. Ale prišla ponuka z Ameriky nahrať niekoľko pesničiek s producentom, ktorý robil s takými ľuďmi ako Whitney Houston, či Bobby Brown. Ray si ma našiel, vidiel totiž na YouTube nahrávku s mojim vystúpením počas SuperStar. Dlho sme s rodičmi rozmýšľali, či ponuku prijať. Vtedy som mala 17, potrebovala som ich súhlas.“

 

Rozhodla si sa pre americkú ponuku, lebo tie slovenské neboli dosť dobré?

„Myslím si, že boli dosť dobré, ale tú príležitosť, ktorú som ja dostala, sa nedostáva každý deň. Rozhodla som sa pre ťažšiu cestu.“

 

Prečo si myslíš, že je to ťažšia cesta?

„Na Slovensku ma už ľudia poznajú. Keby som nahrala dobrý album, moja kariéra by mohla ísť celkom sľubným smerom. V Amerike ma ešte nepoznajú, aj keď som tam od septembra 2011.“

 

Čo tam robíš?

„Nahrávam hudbu, vystupujem, mám veľmi veľa stretnutí, nahrávam videá, robím promo. Snažím sa získať zelenú kartu. Mám 21 a už som dospelá v každej krajine. Už si môžem dať aj pivo v Amerike (smiech).“

 

 

A dávaš si?

„Nedávam. Alkohol nepijem, mám neznášanlivosť histamínu a ten je najmä v alkohole. Ja a alkohol nie sme dobrí kamaráti.“

 

Počas Super Star si neskrývala to, že si veriaca. Nosí sa to medzi tvojimi rovesníkmi?

„Nenosí, ale ja som vždy bola rebel.“

 

To je rebelské?

„Áno, lebo ľudia sa dosť často boja prezentovať svoje názory. Vychádzam z toho, že keď chcem, aby ma ľudia mali radi, musím byť k nim úprimná.“

 

Ako ťa vnímajú v Amerike?

„Ray vždy vraví, že veľmi pozitívne.“

 

Ty to tak nevidíš?

„Vidím to tak isto, ale asi si to neviem priznať. Ja som strašne sebakritický človek. Pre mňa nikdy nie je nič dosť dobré, lebo by som mohla niečo urobiť o mnoho lepšie. Niekedy mi to aj zatieni pozitívne veci. Samozrejme, odozvu od publika vidím aj ja, a je to najväčšie zadosťučinenie, keď ľudia zatlieskajú, spievajú so mnou, prídu za mnou po koncerte, chcú sa so mnou odfotiť.“

 

Koľko času tráviš v Amerike?

„Niekedy tam idem na tri, niekedy na šesť mesiacov. Dokopy som tam deväť mesiacov v roku. Teraz píšem bakalársku prácu a budem sa musieť čoskoro vrátiť na Slovensko kvôli štátniciam a promóciám.“

 

 

 

Ako znášaš odluku od rodiny?

„Nechcem povedať, že som si zvykla, lebo úplne zvyknúť sa nedá, ale znášam to už omnoho lepšie. Už neplačem na letisku. Raz za dva mesiace mávam absťáky a posmoklím si. Keď som zamestnaná, viem to vydržať.“

 

Vieš si predstaviť bývať tam navždy?

„Veľa ľudí sa ma to pýta. Keď sa tak pozerám do budúcna viem, že sa chcem vydať, mať deti, ale teraz sa radšej sústreďujem na blízku budúcnosť. Teraz viem, že tam idem na tri mesiace a uvidíme, čo bude ďalej?“

 

Hovoríš, že sa chceš vydať. Už si zamilovaná?

„Nie. Sústredila som sa na vzdelávanie a vývoj. Študujem, veľakrát po večeroch a nociach vystupujem. Robím kariéru. Tam je úplne iný život, ľudia žijú aj v noci.“

 

Ako si zvládala angličtinu, keď si vycestovala do Ameriky? Dobre učia na slovenských školách?

„Nie, nevedela som si ani hot–dog vypýtať. A preto som sa ocitla v prísnom režime, ktorý mi nastolil môj manažér. S rodičmi a súrodencami som mohla komunikovať len v nedeľu. Po slovensky som sa vôbec nemala s kým rozprávať. Bývam v rodine Raya a tam sa rozprávame iba po anglicky, pozeráme len anglické filmy, počúvame len anglické pesničky. Naučila som sa aj slang. Už sa cítim istejšie, keď poskytujem rozhovory, účinkujem v rozhlase, keď spievam po anglicky. Už po pol roku sa moja angličtina veľmi zlepšila. Samozrejme, že ma taký režim na začiatku hneval, no potom som sa Rayovi veľmi poďakovala. Je ešte čo zlepšovať na mojej angličtine, nikdy asi nebudem ako rodený Američan.“

 

Ako sa vyrovnáva tak mladá osoba, ako si ty, so životom v cudzine?

„Rodinu si tam nepresťahujem, určite budem cestovať medzi dvomi krajinami. Už teraz je môj život ako keby postavený na dvoch nohách. Jedna v Európe, druhá v Amerike.“

 

Cítiš sa byť celebritou?

„Nie. Možno som známejšia ako iní, ale ako celebrita sa necítim. Veď aby si človek ten titul zaslúžil mal by asi v živote dosiahnuť viac. Prihlásiť sa do Super Star a spievať prebraté pesničky to je hádam málo!“

 

A v Amerike spievaš prebraté pesničky?

„Viac svoje. Tie mi píše môj manažér Ray. On je mojim skladateľom, producentom. Ja ho volám „holka pro všechno“. Aj ma cepuje. Je to môj kamarát.“

 

 

Rodičia nežiarlia?

„Na začiatku žiarlili, ale teraz už to pochopili.“

 

Ray ti otvorí dvierka do veľkej kariéry, tak ako Whitney Houston?

„Ja v neho verím, on verí mne. Veríme spolu v náš sen. Môj sen je jeho sen. Ray mi to vždy zdôrazňuje. Nie som ďalšia v poradí.“

 

On má pod sebou viac nádejných hviezd?

„Je viac ľudí, ktorých záujmy zastupuje, ale ja som prioritou.“

 

Prečo si to myslíš?

„On mi to hovorí, ale ja to po ňom nerada opakujem.“

 

Veríš, že všetko je niekde zapísané, súdené človekovi?

„Verím. Verím Bohu, že ma tam po niečo poslal. Môj manažér to doteraz nevzdal. Veľakrát sa mi potvrdilo, že moja cesta do Ameriky nebola náhodná.!

 

Čo máš na mysli?

„Napríklad to, že som istej dievčine zachránila život.“

 

Ako sa to stalo?

„Navštevovala som americké školy a rozprávala deckám, ako si musia stanoviť svoj cieľ a ísť za ním, že si musia zvoliť správnych kamarátov. Nerada to hovorím, že je to prednáška, skôr rozprávanie o živote s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, lebo sú len o 5–6 rokov mladší ako ja. Rozprávame sa o veciach, ktoré im do života pomôžu a odo mňa to zoberú inak ako od svojich rodičov. Toto dievča ma počas takého stretnutia videlo, párkrát mi napísala, že som pre ňu vzor. Keď mala depresívne obdobie chcela spáchať samovraždu, napísala mi list na rozlúčku. Okamžite sme to začali riešiť, volať na políciu. Potom sa mi poďakovala, že som jej zachránila život.“

 

Keďže ťa mladí ľudia počúvajú, cítiš za nich zodpovednosť?

„Veľkú. Aby som nespravila nejakú somarinu, aj keď to tak nemyslím.“

 

 

Myslíš si, že ženy v šoubiznise to majú ťažšie ako muži?

„Nie, veď napríklad muž sa nemôže vyzliecť.“

 

Môže. Veď Richard Miller sa vyzliekal.

„No dobré. Ženy si ale môžu urobiť mejkap a sa skrášliť. Muž nedokonalosti, či únavu až tak zamaskovať nevie. Dôležite je to, aký má človek výzor a aký vie byť extravagantný. Veľakrát práve to v šoubiznise rozhoduje, s čím ja nesúhlasím. Keď je to hudobný šoubiznis tak by to malo byť o hudbe a o šou.“

 

Talent nie je až taký rozhodujúci, ale výzor a extravagancia?

„Tak to je. Nie podľa mňa, ale takto to ja vidím.“

 

Ty dobre vyzeráš a máš talent. Čo s extravaganciou? Snažíš sa byť extravagantná?

„Do istej miery. Čo ja viem? Leopardie legíny si asi neoblečiem na ulicu, ale na pódium áno. Keď to dobre vyzerá tak prečo nie? Nebojím sa skúšať niečo nové, ale musí to byť v rámci mojich morálnych hodnôt.“

 

Kde sú tie hranice?

„Nikdy ma neuvidíte vyzlečenú, či obnaženú s obrovitánskym výstrihom. A tiež si nedám do kože operovať nejaké kravské rohy ako Lady Gaga. A nikdy nebudem robiť oplzlé veci, len kvôli tomu, aby som bola extravagantná.“

 

Myslíš si, že aj muži v šoubiznise musia byť extravagantní a dobre vyzerať, alebo sa to očakáva len od žien?

„Neviem si spomenúť, či som videla extravagantných mužov, ale výzor musia mať dobrý. Nehovorím, že musia byť modeli, ale asi by mali mať príjemný vzhľad.“

 

No ale veď taký Mick Jagger asi nepasuje k tvojmu popisu...

„To je stálica hudby, ktorá vystrelila vtedy, kedy sa na také veci až tak neprihliadalo. Veľakrát je tak, že dievča slabo spieva, ale dobre vyzerá a tak sa niekto rozhodne z nej urobiť hviezdu.“

 

Neprišlo ti na um, že možno aj v tvojom prípade si tak pomyslel tvoj americký manažér?

„Neprišlo, lebo on veľakrát najprv pustí ľudom pesničku, až potom ukáže moju fotku. My ideme ťažšou cestou. Nie je to o podplácaní, o vyzliekaní.“

 

 

Ženy musia dávať väčší pozor, ako vyzerajú, ako sa obliekajú ako muži?

„Prirodzene ľudia si viac všímajú oblečenie žien ako mužov. Už aj na základnej sa rieši, kto mal koľkokrát niečo oblečené, šoubiznis to iba viac nafúkne. Veď existuje módna polícia!“

 

Bojíš sa módnej polície?

„Mňa tam nemajú radi.“

 

Prečo?

„Proti mne večne niečo majú, ale ja to už neriešim. Párkrát som zažila veľké komentáre módnych návrhárov, ktorí našli moju fotku na Facebooku a okomentovali, ako vyzerám, ako som oblečená. Jedna vec ma ale mrzela. Bola som nadšená, že som mohla spievať v New Yorku na módnej prehliadke, ale o tom nebola reč. Dizajnéri okomentovali moje oblečene, nevediac, prečo som v ňom vystúpila a bola to súčasť vtedy prezentovanej módnej kolekcie na móle. To ma strašne zamrzelo, ale neriešila som to.“

 

Máš poradcov, ako sa obliekať?

„Môj manažér mi ešte aj to napovie. Keď si skúšam oblečenie, on je ten, ktorý mi do kabínky nosí veci.“

 

Nelezie ti to na nervy, že ti tri roky jeden chlap hovorí, čo máš jesť, piť, spievať, ako sa obliekať?

„A v manželstve je to ako?“ (smiech)

 

 

No počkaj, on nie je tvoj manžel, on má manželku, však?

„Áno, jasné. Ale mňa táto situácia pripravuje na manželstvo.“

 

A si dobre naladená na to manželstvo?

„Zatiaľ, hej. Nehovorím, že sme sa s Rayom nikdy nepochytili, ale on je môj veľmi dobrý kamarát.“

 

Jeho rodina ťa živí? Si ako ich ďalšie dieťa?

„Áno, štvrté.“

 

Je to investícia, ktorá sa mu niekedy vráti?

„Myslím, že by bol hlúpy, keby neveril, že sa mu to v budúcnosti vráti. On mi stále hovorí, že to nikdy neoľutuje. Nie je to len o investícii, ale aj o čase. On mi opakuje, že tomu tak verí, že nie je podstatné, čo všetko do toho musí dať.“

 

Si vo výnimočnej situácii, lebo iných, o ktorých sa stará, si nezobral domov?

„Ešte Bobby Brown u neho kedysi býval. Možno preto som v takej situácii, že som zo Slovenska? Veď by som nemala kam ísť.“

 

Cítiš, že si niečím výnimočná v porovnaní s Američanmi? Vnášaš tam niečo slovanské?

„Ray mi vždy hovorí, že ja si to neuvedomujem, ale môj prízvuk je ako hudobný nástroj. Ja sa od ostatných tým výnimočným prízvukom odlišujem.“

 

 

Si iná ako tvoji rovesníci v Amerike?

„Pre nich je impozantné, keď je niečo alebo niekto z Európy. Ja sa hlavne snažím odlíšiť hudbou, ktorú spievam. Veľa ľudí sa pýta, čo spievam: pop, rock, tanečnú, pomalú? Zo všetkého niečo, lebo spievam to čo viem precítiť. Také pesničky sú na mojom albume, ktorý vyšiel pred rokom a pol. Je tam z každého rožku trošku.“

 

Aký bol na ten album ohlas?

„Dobrý. Na Slovensku sa dala kúpiť jeho elektronická verzia.“

 

Kupovali si to ľudia?

Kupovali. Boli sme prekvapení, lebo to vyšlo hlavne ako promo v USA, nebolo to reklamované v telke. Fanúšikovia na Slovensku nesklamali.

 

Keby si sa vrátila na Slovensko, neobávala by si sa, že už na teba zabudli a musela by si znova budovať kariéru?

„Určite sa zabúda na ľudí, ktorí nie sú na očiach ostatných, ale rada dávam príklad Dominiky Mirgovej, ktorá sa po nejakom čase vrátila a žnie úspechy. Ak človek chce, a obklopí sa dobrými ľuďmi, všetko sa dá!“

 

Prečítajte si aj Najhorší je asi bulvár v česku, ale nevšímam si ho, hovorí speváčka Ewa Farna