Prvý muž
Je toho toľko, čo by som chcela ešte povedať, dodať, doplniť a vysvetliť. Ale hlavne toto: ďakujem Ti, môj prvý muž. Ďakujem za to, že si ma počúval, poúčal, hneval, tešil, nepotešil, povzbudil, schladil, napálil aj rozpálil. Ďakujem, že si ma tlačil, pretlačil aj vytlačil… Za biele rána, čierne večery a aj tie šedé hodiny medzi tým.
Redakcia Žien v meste · 19. septembra 2016
























