BRATISLAVA. Keď mala problém s počítačom alebo s vírusom, vždy jej pomohol starší brat. K technológiám nemala Natália Kisková vzťah. Posledné štyri roky však pracuje dcéra slovenského prezidenta v IT sfére.

„Začala som v New Yorku, potom v Londýne a teraz som v Prahe. Ja sama nie som technicky typ, ale vždy som chcela pracovať s ľuďmi. Dnes pracujem v IT a mám všetko, čo som v práci hľadala,“ hovorí pre Ženy v meste. Dnes by sa už nebála ísť študovať informačné technológie, hoci sa stále nepovažuje za technický typ.

„Niekedy si hovorím, že kebyže idem študovať IT a je zo mňa vývojárka, tak je tiež zo mňa milionárka. Vývojárov je veľký nedostatok a tak tí, ktorí sa uchytia si môžu vyberať pozície i lukratívne platy. Pritom je to kreatívna práca, kde pracujete s ľuďmi,“ hovorí Natália, ktorá vyštudovala financie a manažment.

Dcéra slovenského prezidenta chce rozhodovanie iným ženám uľahčiť. „V Spojených štátoch sú úžasné programy, ktoré pomáhajú dievčatám, aby sa zapojili do IT. Problém nie je v tom, že by dievčatá nechceli v IT robiť, skôr nevedia, čo to vlastne obsahuje a koľko rôznych profesií je v IT sfére,“ vysvetľuje. 

 

Natália Kisková.  Foto - TASR

 

Strach a neznalosť

To, čo videla vo svete, podporuje Natália Kisková na Slovensku. Koncom apríla prišla osobne na celosvetový deň žien v informačno-komunikačných technológiách (IKT) Girl’s Day. Projekt sa snaží osloviť dievčatá vo veku od 14 do 18 rokov, ktoré sa rozhodujú, čo budú študovať. Program prebiehal v ten deň v 60 inštitúciách a zúčastňuje sa ho takmer 800 dievčat z celého Slovenska.

„Neznalosť vytvára strach. Preto treba ísť do dedín, do obcí a učiť ľudí, čo je IT a aké môžu mať ich deti možnosti, ak sa vyberú týmto smerom,“ hovorí Natália.

Strach hrá značnú úlohu. Stredoškoláčky sa boja technického odboru, rodičia, ktorí sa v technológiách nevyznajú, zase majú obavy, že ich dcéry chcú pracovať v ťažkej profesii, ktorá je takmer výhradne mužskou záležitosťou.

Natália Kisková sa smeje, že u nich doma by to bolo podobné. Rodičia ju síce vo všetko podporujú, ale „keď som im povedala, že som si našla prácu v New Yorku v IT firme, ktorá robí niečo s CRM v Cloud, tak sa na mňa pozerali, či som sa nezbláznila, veď som o tom nič nevedela. A naozaj som nevedela. Ale všetko sa dá naučiť, ak človek chce.“

Natália Kisková neprišla na Girl´s Day sama. Projekt podporil jej otec a prezident Andrej Kiska. V príhovore povedal, aby si dievčatá nevyberali ľahšie štúdium, ale mysleli na to, či sa po jeho skončení budú vedieť uplatniť.

O prácu by sa báť nemuseli. Na Slovensku chýba asi 10-tisíc informatikov a v Európskej únii budú v IT sektore do roku 2020 potrebovať ďalších asi 900-tisíc pracovníkov. 

 

Prezident Andrej Kiska na Girl´s day so stredoškoláčkami.

 

Mentoring pre stredoškoláčky

„Natália Kisková nám veľmi pomáha s programami, ktoré majú zvýšiť podiel žien v  IT sfére,“ hovorí Petra Kotuliaková z občianskeho združenia Aj Ty v IT, ktoré založila Fakulta informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Girl´s day, ktorý organizujú, netrvá jeden deň. Aj Ty v IT pracuje so stredoškoláčkami dlhodobo. Poskytuje im informácie o tom, čo ich na vysokej škole čaká, dáva ich dokopy s firmami, kde by po skončení vysokoškolského štúdiu mohli pracovať. Ukazuje im, čo by ich v budúcnosti mohlo čakať.

Občianskemu združeniu sa osvedčil mentoring. „Stredoškoláčkam, ktoré rozmýšľajú o štúdiu IT, dáme k dispozícii vysokoškolského študenta, teda mentora alebo mentorku, koho si samé vyberú, ktorý sa im venuje jeden deň. Najlepšie je to v mesiacoch október až december alebo potom február až máj, keď prebieha výuka. Mentor im ukáže, ako čo v škole funguje. Keďže sú to dvaja študenti, veľmi otvorene sa rozprávajú o všetkom, čo sa štúdiá týka. Dokonca si cením stredoškoláčky, ktoré po takom dni povedia, že to študovať nejdú. To už viem, že sa tak rozhodli na základe konkrétnych informácií, nie zo strachu z neznáma,“ hovorí Kotuliaková.

Projekty občianskeho združenia Aj Ty v IT fungujú. Počet študentiek na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave stúpol počas troch rokov z 3 na 10 percent.

 
 

Stále je to málo, ale nedostatok žien v IT sektore rieši celá Európska únia. Podľa údajov Európskej komisie z 1000 absolventiek je len 29 žien z počítačových odborov a z nich si prácu v IT sektore nájdu iba štyri.

 

 

Podpora aj vo Vranove nad Topľou

Občianske združenie pracuje so študentami, so školami aj s firmami. A nielen v Bratislave. Dievčatá, ktoré rozmýšľajú o štúdiu IT, podporujú aj na gymnáziu vo Vranove nad Topľou.  

„Snažíme sa dievčatám vysvetľovať, že ani v tomto odvetví to bez dievčat nejde. Dievčatá majú iný pohľad na riešenie problémov, ako ich mužský protipól. A to je fajn. Okrem toho, že sa zúčastňujeme na Girl´s day, organizujeme, samozrejme aj vlastné podujatia, ako sú každoročný deň vedy, návštevy vysokých škôl a podobne,“ hovorí učiteľ informatiky Ján Motešický. Vysvetľuje, že viac ako proti predsudkom, musí na východe Slovenska bojovať so strachom z niečoho nepoznaného.

„Lekárku, právničku alebo učiteľku stretnete v každodennom živote veľmi často. Programátora, technika alebo vedca veľmi málo. A vyskúšajte v našej oblasti stretnúť programátorku, techničku alebo vedkyňu?“

 

 

Nemajú to v génoch

Predsudky vylučujú ženy z technického sveta aj v 21. storočí. Stále je veľa mužov, ale aj žien, ktoré povedia, že ženy technológiám nerozumejú a nemajú to v génoch.

„Absolútne s týmto tvrdením nesúhlasím. V IT pracuje veľa úspešných žien. Naša kolegyňa je držiteľkou najvyššej možnej certifikácie v rámci technológie Oracle (Oracle 10g a 11g OCM) a máme ženy, ktorú sú úspešné programátorky, testerky alebo správkyne systémov, sietí či databáz. Veľa mužov priznáva, že ženy niektoré technické veci pochopia oveľa rýchlejšie ako muži a sú dokonca pre nich inšpiráciou,“ hovorí Andrea Lovacká z  firmy T-Systems so sídlom v Košiciach.

Vo firme, ktorá je poskytovateľ IT služieb pre veľkých zákazníkov a patrí do koncernu Deutsche Telekom, pracuje 27 percent žien a firme sa darí číslo zvyšovať. Ženy u nich pozitívne dopĺňajú mužské tímy, vedia priniesť odlišný pohľad na vec, spríjemňujú pracovné prostredia a sú v IT šikovnejšie a úspešnejšie ako niektorí mužskí kolegovia.

„Nielen rodičia, ale ani niektorí učitelia si neuvedomujú, že s vývojom nových technológií prichádzajú obrovské možnosti a kvantum voľných pracovných miest, ktoré IT priemysel poskytuje. Svet IT nefunguje samostatne. Je významne prepojený s inými oblasťami,“ hovorí Lovacká s tým, že v ich firme je veľa netechnických pozícií.

 

Lucia Brezani.  Foto - archív zvm

 

Žena a cudzinka sa presadila

Lucia Brezani na takom poste pracuje. Ako žena a cudzinka sa presadila vo Francúzsku a dnes je uznávanou odborníčkou na informačné technológie v Paríži. So štipendiom od francúzskej vlády vyštudovala konzulting v informatike, po štúdiu sa uplatnila ako architektka informačných systémov. Medzi jej top klientov patrili francúzske elektrárne, veľké banky či kolumbijská a čílska vláda.

„Presadiť sa v mužskej sfére je pre ženu výzva, pre cudzinku vo Francúzsku dvojnásobná. Každá pracovná misia a nový klient je pre mňa novou výzvou - dokázať, že sa v IT sfére vyznám, a že dokážem poradiť a pomôcť mojím (väčšinou oveľa starším) mužským kolegom,“ povedala nedávno v rozhovore pre Ženy v meste.

Dobrému konzultantovi podľa nej musí záležať na ľuďoch a ich problémoch, musí byť empatický a vedieť počúvať.  „Treba vedieť stráviť veľa času o samote, za notebookom, ale aj rozhovormi s mnohými ľuďmi.  Ak viete skĺbiť tieto dva svety, čaká na vás úspech v IT manažmente, či na Slovensku alebo v zahraničí,” dodáva Brezani.

Takéto profesie môžu ženy študovať aj na Slovensku. IT architekt, ktorý pripravuje návrhy, koncept a design systémov, konzultant IT má na starosti prvý kontakt s klientom, programátor webových aplikácií ako sú e-shopy, diskusné fóra, či e-learningové aplikácie alebo webdesigner, ktorý navrhuje a vytvára webovú stránku.

 

Ilustračné foto - shutterstock

 

IT firma nevie nájsť ženy

Riaditeľ softvérovej firmy, ktorá sa špecializuje na informačné technológie v telekomunikáciách a bankovníctve, má opačný problém. Ženy vo firme potrebuje, ale nevie ich nájsť.

„Momentálne máme asi 70 IS špecialistov, ale z nich len jednu ženu, a aj tá je na materskej dovolenke. V minulosti sme zamestnávali štyri ženy, čo bol náš rekord,“ hovorí Norbert Filip, riaditeľ firmy ISDD plus. Firma o ženy záujem má, ale hlási sa ich málo. „Keď som prebehol štatistiky, tak za posedné obdobie sme mali medzi reálnymi uchádzačmi o zamestnanie len 5 percent žien,“ hovorí.

Práca v IT pritom podľa neho prináša veľa benefitov. Okrem nadštandardného ohodnotenia, mnohé sociálne výhody, dlhodobú perspektívu, ale aj možnosti home office a plávajúceho pracovného času. So ženami, ktoré v jeho firme pracovali, mal najlepšie skúsenosti. „Veľakrát priniesli do kolektívu viac pedantnosti, širší pohľad na problematiku a majú vyššiu dávku empatie. Mať v tíme ženy, posúva kolektív určite vyššie,“ dodáva Filip.

Investovať čas a peniaze do zvýšenia počtu žien sa oplatí firmám i spoločnosti.

Európska komisia spočítala, že ak do digitálneho sektoru vstúpi viac žien, môžu zvýšiť ročné HDP Únie o 9 miliárd eur ročne. Zatiaľ ich je stále málo.  Zo 7 miliónov ľudí, ktorí v Únii pracujú v IT sektore, je len 30 percent žien. IT sektor pritom rýchlo rastie a ročne vytvorí asi 120-tisíc pracovných miest.

Darí sa mu aj na Slovensku. Minulý rok rástli mzdy v tomto sektore o 4 až 7 percent. Podľa personálnych agentúr zarobia napríklad odborníci v oblasti testovania softvéru v Bratislave a v Košiciach v priemere 1500 eur.

 

Prečítajte si aj Cheryl D. Miller: Verím, že digitálne technológie sú budúcnosťou žien