Našla som oázu človečenstva v našom zdravotníctve!

 

Je množstvo miest, kde by ste prázdniny zaručene tráviť nechceli.  V mojom rebríčku „prázdninovej hrôzy“ na vrchole tróni nemocnica. To už aj brigáda v pekárni pred 30. rokmi, keď sme s kamarátkou Denis pletenky ručne zapletali pri páse a sledovali pri tom vrabce, ktoré sa prieduchmi dostali priamo do výroby a veselo poletovali po hale rovno nad chlebom, bola oveľa lepšia. Ale čo už… Tento rok sa nedalo inak a dcéra si prvé prázdninové dni odležala v detskej nemocnici na bratislavských Kramároch.

V nemocnici bola naposledy ako maličké dieťa. Netušila, čo ju tam čaká. Ja, dôverne poznajúc pomery v našom zdravotníctve, a najmä frustráciu, ktorá tam vládne, snažila som sa ju pripraviť na všetko. Veľmi opatrne, aby som ju príliš nenastrašila, snažila som sa jej vysvetliť, že množstvo ľudí z nemocníc zutekalo a tí, čo tam zostali, sú neraz naštvaní, vyhorení, majú toho vyše hlavy za nízky plat a skrátka, že sa to často odráža v ich správaní. Áno, priznávam, na rovinu som jej povedala, že sestričky sú často odpornejšie ako matikárky, tak nech si to nevšíma…

 

Prečítajte si

Nenávidím mobil svojej matky

 

S maličkou dušou som na ďalší deň prišla na návštevu. A rovnako s maličkou dušou som sa je pýtala, ako to ide. „Mami, oni sú tu na mňa všetci strašne milí. Vieš, aké sú tie sestričky skvelé?“ povedala. A dodala zopár príhodičiek, ako jej tá či oná pomohla, ako nežne ju ošetrovali, ako ju nenútili jesť zemiaky, keď im povedala, že ich neľúbili, ako jej aj v noci opakovane merali teplotu a sledovali, či nevyskočí príliš vysoko, aj keď ju mala veľmi nízku.

Neverila som vlastným ušiam, no ani po štyroch dňoch nemala jedinú zlú skúsenosť. Dokonca mi rozprávala o desaťročnom dievčatku, ktoré večer tíško do vankúša plakalo za mamou, tak si ho sestrička vzala k sebe, ukazovala mu fotky svojej mačky a veselo s ním „vykecávala“, až kým sa upokojilo a sladko zaspalo. A tak sa stalo, že jediné, čo mojej dcére prekážalo v nemocnici, bola chýbajúca wifina.

Poviem vám, niet nič lepšie, ako zistiť, že aj v našom zdravotníctve ešte existuje oáza človečenstva, kde sú milé, usmiate, nápomocné a empatické sestričky a rovnako aj lekárky a lekári. Pre mňa to bolo úžasné poznanie. A v tej chvíli mi vôbec nevadilo, že som dcére musela k pyžamu pribaliť aj toaletný papier. Takže, priatelia, keď už sa inak nedá a musíte stráviť prázdninové dni v nemocnici, nechajte sa zavrieť na detskej kožnej klinike na Kramároch. Pretože tam k liečbe dostanete aj ľudský prístup a úsmev. Ďakujem!