Som rozvedená, bezdetná štyridsiatnička a tak trochu workoholik, ale myslím si, že sa vo viacerých momentoch môjho života nájdu aj mamičky, aj ďalšie baby s mojimi parametrami a možno aj tie, ktorých kopa vecí v živote ešte len čaká. Neviem, ako často sa mi podarí podeliť sa s vami o zaujímavé alebo bežné momenty z môjho života, ale verím, že vám dokážem priblížiť pocit, že nie ste jediná, ktorá prežíva to, či ono a tiež verím, že sa pri čítaní mojich výtvorov pobavíte a uvoľníte.

Už som čítala viac blogov a článkov na tému ako sa mamičky obúvali do nás bezdetných, že nevieme čo je život, lebo si robíme čo chceme, nie sme limitované časovo ani priestorovo vyzdvihovaním zo školy, škôlky, krúžkov, nemusíme po príchode domov s vyplazeným jazykom začať variť večeru a na svoje záľuby alebo samu seba nemáme ani pomyslenie. To je síce pravda, ale vy zase milé mamičky nemusíte čeliť pocitu, že raz keď príde ten čas, tak ani neviete či vás bude mať kto strčiť do domova dôchodcov a či vás nenájdu vo vlastnom byte po určitom čase s archívnymi pavučinami. Tiež nemusíte počúvať reči o tom, ako by bezdetní ľudia mali platiť vyššie dane, lebo práve tie vaše deti sa o nich budú starať.

Ďalší okruh otázok a tém je, ako som sa vysporiadala s tikajúcimi hodinkami a či sa vôbec dá žiť s pocitom, že už deti mať nebudem, respektíve či sa s tým dá v určitom momente života vôbec zmieriť. Nuž, nebolo to moje zbožné želanie od začiatku. Ešte v čase, keď som bola vydatá, tak som podstúpila inseminácie, aj umelé oplodnenie a nakoniec pri rozvode s gamblerom som si povedala, že to tak asi bolo lepšie, keď to nevyšlo.

V druhom perspektívnom vzťahu som v najnečakanejšej chvíli spontánne otehotnela, ale bohužiaľ onedlho rovnako spontánne potratila. Aj tento vzťah sa skončil rozchodom a kým som našla po pár rokoch partnera, s ktorým by som si vedela predstaviť mať dieťa, mala som už po štyridsiatke, on o trinásť rokov viac a dve svoje deti z predchádzajúceho vzťahu. Niekedy vtedy prišiel posledný záchvev materstva, no po rozhovore s partnerom som sa zmierila s myšlienkou, že nie všetci na tomto svete musíme mať deti a dokonca som nepovažovala z jeho strany toto nie voči mne za sebecké. Posledným utvrdením sa v tom, že to asi nebude moje životné poslanie bolo stretnutie s dámou, ktorá študuje tak trochu ezoteriku, tak trochu veštenie a podobné disciplíny a tá mi ponúkla ešte trochu iný pohľad na tento môj stav. Ak čo len trochu veríte v to, že niečo medzi nebom a zemou existuje a že sme sa tu už niekedy mohli nachádzať a možno sa ešte niekedy budeme tu je úvaha od nej.

Povedala mi, že tento môj život bez detí možno považujem za trest alebo nespravodlivosť, ale z pohľadu minulých životov je to možno za odmenu, lebo je celkom možné, že som už niekedy deti mala, ale nevedela sa o ne postarať, boli hladné, choré a podobne. Hm, aj tento pohľad stojí za zamyslenie, ak tomu čo len trochu veríte.

Nuž ale, celkom pragmaticky, žijem svoj život bez detí a myslím celkom plnohodnotne. Obdivujem každú jednu mamičku, ktorá zvláda výchovu detí a popri tom sa akýmkoľvek spôsobom realizuje, má čas na seba a nebojím sa to vždy, keď je príležitosť hovoriť nahlas. Neviem si to celkom predstaviť. Ja tiež nemám čas rozmýšľať nad sebou a keďže po mne neostanú deti a mám čas venovať sa sama sebe a svojim aktivitám tak sa naplno realizujem vo svojej firme, behám zatiaľ len polmaratóny, chodím na letné festivaly, bicykle, zaujímam sa o politiku a namiesto detí tu po mne ostane pár napísaných kníh a zbierka bežeckých medailí.

A čo som tým chcela povedať, respektíve napísať? Nie je možné porovnávať naše životy s deťmi, bez detí, kto to má jednoduchšie a kto ťažšie, závidieť si, že jedna môže robiť čo sa jej zachce, druhá má na to limity v podobe rodiny. Nie je to jednoduché ani pre jednu z nás, no dôležité je, aby sme sa s tým vnútorne vyrovnali my sami, nedávali si zbytočné otázky, ktoré môžu zraňovať a nám bezdetným, keď bude smutno, tak nám vy mamičky svoje ratolesti určite radi na pár hodín požičiate. A vy milé bezdetné skoro alebo už štyridsiatničky, nevšímajte si reči o uprednostnenej kariére, aj život bez detí je fajn a nekončí sa tým, že ich nemáte.

(Autorka je v našom vyhľadávači expertiek www.zenyinak.sk)