Predtým, než som sa presťahovala do Holandska, som si myslela, že najťažšie bude štúdium. Nebolo.
Už tri roky žijem ako študentka v Amsterdame a za ten čas som si prešla takmer všetkým, od hľadania bývania, cez prvé práce, až po zvládanie bežného života v krajine, ktorá je síce krásna, ale vie byť náročná.
Tento článok nie je dokonalý sprievodca. Je to súbor tipov, skúseností a reality checkov, ktoré by som si sama priala poznať skôr, než som nastúpila do lietadla.
Prežitie holandského upgrade
1. Má to štyri steny? Ber to.
Ak sa ti v Holandsku podarí nájsť bývanie, nespochybňuj ho. Podpíš zmluvu, zober kľúče a buď vďačná.
Počet izieb v Amsterdame ani zďaleka nestačí na počet študentov. Ak si zahraničná študentka, tvoje šance sú ešte nižšie, mnohí prenajímatelia ťa jednoducho nechcú, bez ohľadu na to, aká si zodpovedná. K tomu musíš riešiť, či nejde o podvod.
Aj keď niečo nájdeš, býva to dočasné. Skôr než sa stihneš usadiť, už rozmýšľaš, kam ďalej.
Škola ti síce „pomôže“, ale väčšinou to znamená link na stránku a veľa čakania. Oficiálne odporúčanie je začať hľadať štyri mesiace dopredu. V praxi platí: čím skôr, tým lepšie. A často rozhodujú kontakty – niekto, kto pozná niekoho, kto možno vie o voľnej izbe.
Moja prvá izba bola niečo ako škatuľka, čo ma prinútila výrazne zredukovať množstvo vecí. V budove sa občas objavili potkany, čo miestni nepovažovali za nič zvláštne, a istý čas na chodbách prespávali bezdomovci. Správca nám odporučil obrátiť sa na políciu.
Niektorí spolužiaci mali šťastie a po prvom roku si zabezpečili bývanie na ďalšie tri roky. Ja som sa sťahovala každý rok. No bola som rada, že som neskončila ako kamaráti, ktorí spali v hosteloch aj dva mesiace, kým si niečo našli.
2. Mám ťa rada, ale neľúbim ťa (holandská priamočiarosť)
Holanďania komunikujú veľmi priamo. Na to sa treba pripraviť.
Spočiatku to pôsobí osviežujúco, žiadne pretvárky, všetko je jasné. Lenže potom príde skupinový projekt. A niekto ti pokojne povie, že tvoja práca nie je dobrá, že by si mala byť efektívnejšia a že nerozumie, ako si sa dostala na toto štúdium. Bez „prepáč“. Bez „možno“. Len informácia.
Moja rada? Neber si to osobne. Doma by takáto spätná väzba prišla zabalená v komplimentoch. Tu je to priamočiare, niekedy až nepríjemne, ale je to súčasť kultúry.
Netýka sa to len školy. Ľudia sú priami aj v bežných rozhovoroch, aj v témach, ktoré by si na Slovensku možno vôbec neotvárala. Čo by si doma zvažovala, či povedať, tu padne úplne normálne , pokojne aj v práci.
3. Systém, ktorý treba pochopiť
Aby si v Holandsku mohla legálne fungovať, prvým krokom je registrácia na mestskom úrade. Dostaneš BSN číslo ( základný identifikátor) na všetko od práce cez banky po administratívu. Potrebuješ pas alebo občiansky preukaz a nájomnú zmluvu, takže bez bývania sa nikam nepohneš.
Keď si nájdeš prácu, prichádza ďalší krok holandského života, zdravotné poistenie. Je povinné pre každého, kto tu pracuje, a bez neho ti hrozí pokuta. Na prvý pohľad to vyzerá ako veľký výdavok, ale ak pracuješ popri štúdiu (aspoň 32 hodín mesačne), môžeš požiadať o „zorgtoeslag“, štátny príspevok. V praxi ti štát väčšinu poistenia preplatí a ty doplácaš okolo 30, 50 eur mesačne.
Veľa študentov využíva aj finančnú podporu cez DUO. Na to potrebuješ DigiD, digitálnu identitu na prihlasovanie do štátnych systémov. Ak splníš podmienky, napríklad minimálny počet odpracovaných hodín, môžeš získať mesačný príspevok. Výška podpory sa môže odvíjať aj od príjmu tvojich rodičov, ak zarábajú menej, nárok na pomoc býva vyšší.
4. Samota, o ktorej sa veľa nehovorí
Jedným z najťažších aspektov života v zahraničí nie je škola ani práca, ale samota. Ten pocit, keď zrazu nemáš okolo seba rodinu, kamarátov ani jazyk, v ktorom si bola zvyknutá fungovať.
V Holandsku sa to môže ešte zosilniť. Komunikácia je iná, humor sa nie vždy prenesie a niekedy máš pocit, že rozumieš slovám, ale nie kontextu. Časom sa oslabí aj kontakt s ľuďmi zo Slovenska. A aj keď si medzi ľuďmi, v škole, v práci, na podujatí, môžeš sa cítiť osamelo.
Dôležité je nezatvárať sa do seba. Ostať doma dlhodobo síce pôsobí ako najjednoduchšie riešenie, ale nepomáha. Najlepšie funguje ísť krok po kroku: nájsť si ľudí, s ktorými si rozumieš, vytvoriť si rutinu a dať si čas. Nie je to rýchly proces a prídu momenty, keď si položíš otázku, či to celé malo zmysel. Väčšina ľudí sa však nakoniec naučí vytvoriť si pocit domova aj mimo vlastnej krajiny.
5. Škola ako zodpovednosť
Štúdium v Holandsku stojí na samostatnosti. Študent nie je vedený tak, ako je to zvykom na Slovensku. Neexistuje pravidelná kontrola povinností, zodpovednosť leží na tebe.
Dôležitou súčasťou sú skupinové projekty, ktoré si vyžadujú spoluprácu s ľuďmi z rôznych kultúr a s odlišnými štýlmi práce. Býva to náročné, no zároveň mimoriadne prínosné z hľadiska budúcich pracovných skúseností. Celý systém ťa učí organizovať si čas, pracovať samostatne a niesť zodpovednosť za vlastné výsledky.
Záver: Stojí to za to
Rozhodnutie ísť študovať do zahraničia považujem za jedno z najlepších, ktoré som urobila. Nebolo to jednoduché a veľakrát to bolo náročnejšie, než som čakala.
No bola to obrovská skúsenosť, po ľudskej aj praktickej stránke. Naučilo ma to fungovať v inom systéme, riešiť veci sama a prispôsobiť sa situáciám, ktoré som predtým vôbec nepoznala.
Nebolo to vždy príjemné ani ľahké, ale posunulo ma to viac, než by som čakala.
(Autorka je študentkou rekreačného manažmentu na univerzite v Amsterdame)