Položím otázku: „ Majú ženy na Slovensku odvahu podnikať?“
Odpoveď je komplikovaná. Niektoré do podnikania tlačia okolnosti a pre iné je to cesta ich sebarealizácie.
Rozhodnutie podnikať závisí od postavenia, vzdelania, odvahy a veku ženy. Ženy-podnikateľky tvoria asi 1/3 podnikateľských subjektov na Slovensku. Kto sú ženy v biznise?
Ženy v biznise bojujú však s prekážkami
Je všeobecne známe, že ženy päťdesiatničky si ťažšie hľadajú pracovné miesto zodpovedajúce ich vzdelaniu, skúsenostiam, z čoho sú rozladené a roztrpčené. Rovnako sú na tom matky, ktoré sa starajú o malé deti, alebo matky samoživiteľky. V tomto smere je podpora zo strany štátu, vyšších územných celkom či obcí, minimálna. Teraz bol spustený projekt pre tzv. jednorodičov, ktorý ale túto problematiku rieši len čiastočne a vôbec nie dlhodobo.
Potom je tu skupina žien, ktoré sa chcú realizovať, v podnikaní vidia svoju životnú šancu, majú presný cieľ a chcú svoj vlastný biznis.
Pritom ženy v podnikaní na Slovensku nepredstavujú len dôležitý ekonomický motor, ale čoraz viac formujú celkovú životnú úroveň a smerovanie rodín a komunít.
Ako ekonómka a daňová poradkyňa sa denne pozerám na tvrdé dáta, rozpočty a daňové priznania. Za týmito číslami však vidím reálne príbehy žien – matiek, dcér a manažérok, ktoré denne čelia špecifickým bariéram, aké ich mužskí kolegovia často vôbec nepoznajú.
Podnikanie žien má odlišnú štruktúru, motiváciu aj finančné zázemie
| Kritérium porovnania | 👨💼 Muži v podnikaní | 👩💼 Ženy v podnikaní |
| Zastúpenie na trhu | Cca 70 % (dominujú s.r.o. a veľké firmy). | Cca 30 % (vysoký podiel živnostníčok a mikropodnikov). |
| Hlavná motivácia | Zisk, kariérny rast, nezávislosť. | Flexibilita času, sebarealizácia, skĺbenie rodiny a práce. |
| Sektory podnikania | Stavebníctvo, IT, priemysel, doprava. | Služby, obchod, školstvo, zdravotníctvo, kreatívny priemysel. |
| Prístup k kapitálu | Vyššia úspešnosť pri bankových úveroch a investíciách. | Častejšie financovanie z vlastných úspor, opatrnosť pri dlhoch. |
| Záťaž v domácnosti | Nižší podiel na neplatenej práci a starostlivosti o deti. | Vysoká záťaž (tzv. druhá zmena po návrate z práce). |
Najväčšie problémy slovenských podnikateliek
1. Prístup k financiám a kapitálu
Finančný sektor na Slovensku je stále nastavený konzervatívne. Ženy, ktoré často zakladajú mikropodniky v oblasti služieb či remesiel majú problém dostať sa k úverom. Keďže ženy investujú opatrnejšie a menej riskujú, ich firmy rastú pomalšie. Zo svojej praxe viem, že štátne dotácie a eurofondy sú administratívne tak zložité, že pre živnostníčku sú prakticky nedosiahnuteľné.
2. Absencia systémovej podpory materstva zo strany štátu
Naša legislatíva trestá ženy za to, že chcú byť matkami a zároveň vytvárať hodnoty. Ak živnostníčka otehotnie, prechádza byrokratickým peklom Sociálnej poisťovne. Výpočet materskej pre podnikateľky je často nevýhodný a rigidný. Štát neumožňuje flexibilný súbeh podnikania a plnohodnotného poberania materských dávok bez toho, aby žena neriskovala sankcie alebo stratu príjmu. Podnikateľka si nemôže vziať „voľno“ – jej fixné náklady bežia ďalej, aj keď leží v pôrodnici.
3. Chýbajúca infraštruktúra služieb
Tento problém bije do očí najmä v regiónoch. Ak chce žena rozbehnúť firmu, potrebuje čas. No ak v jej okolí chýbajú dostupné jasle, štátne škôlky s flexibilnou otváracou dobou či bezpečné školské kluby, jej podnikateľský potenciál zostáva paralyzovaný. Ženy sú tie, ktoré kvôli chýbajúcim službám štátu obetujú svoju kariéru či podnikanie.
4. Paradox úspechu
Životná úroveň žien v podnikaní je poznačená vysokou cenou, ktorú platia za svoju nezávislosť. Hoci úspešné podnikateľky dosahujú finančnú stabilitu a ich rodiny profitujú z vyššieho príjmu, ich osobná kvalita života často trpí.
- Časová chudoba: Ženy čelia extrémnemu tlaku na čas. Po odpracovaní 8 až 10 hodín vo vlastnej firme ich doma čaká neplatená práca v domácnosti – varenie, upratovanie a učenie sa s deťmi, prípadne starostlivosť o chorého rodiča.
- Odvody a dôchodkový strop: Mnoho podnikateliek (najmä živnostníčok) si kvôli optimalizácii daní platí minimálne sociálne odvody. Ako ekonómka dvíham varovný prst: z hľadiska dlhodobej životnej úrovne si tieto ženy zarábajú na extrémne nízke starobné dôchodky, čím sa vystavujú riziku chudoby v starobe.
Odmietam prázdne sociálne balíčky. Podnikateľky nepotrebujú dotácie na prežitie, potrebujú férové podnikateľské prostredie. Na zlepšenie ich životnej úrovne musíme na úrovni štátu aj krajov presadiť:
- Daňové a odvodové úľavy pre matky-podnikateľky, matky samoživiteľky: Zavedenie jasných pravidiel v tejto oblasti..
- Podpora predškolských zariadení zo zdrojov župy: Kraje musia investovať do budovania kapacít škôlok a jaslí, čím uvoľnia ruky tisíckam žien, ktoré chcú pracovať a podnikať.
- Mikroúvery a debyrokratizácia: Vytvorenie jednoduchých schém regionálnej finančnej pomoci pre začínajúce podnikateľky s minimom papierovania.
Ženy v biznise a náročné podnikateľské prostredie
Roky 2025 a 2026 priniesli na Slovensku bezprecedentnú čistku v podnikateľskom prostredí. Vplyvom konsolidačných opatrení, zavedenia transakčnej dane, zvyšovania odvodov. V roku 2025 zaniklo historicky rekordných viac ako 66-tisíc živností a vyše 7 700 firiem.
Ženy v biznise utrpeli mimoriadne tvrdú ranu. Najviac zaniknutých živností evidujú služby, maloobchod a remeslá – teda oblasti, v ktorých ženy na Slovensku podnikateľsky dominujú.
Z trhu nútene odišli desaťtisíce ľudí s nižšími príjmami. Pre ženu, ktorá prevádzkuje kaderníctvo, účtovnú firmu alebo lokálny e-shop v regióne, sa podnikateľské prostredie premenilo na likvidačnú pascu.
Ekonomické napätie v podnikaní žien má zdrvujúci dopad na ich osobné vzťahy. V súčasnosti nastáva nárast špecifických rozvodov spojených s finančným krachom a podnikaním jedného z partnerov. Ak žena podniká ako živnostníčka a jej biznis skrachuje, v slovenskom systéme ručí za dlhy celým svojím majetkom – vrátane rodinného domu či bytu, ktorý vlastní spoločne s manželom. Strata strechy nad hlavou kvôli neúspešnému podnikaniu partnerky končí väčšinou žiadosťou o rozvod.
Nasledujú potom komplikované majetkové spory: Ak dvojica spoločne podniká alebo ak jeden z nich vybuduje úspešnú s.r.o. počas manželstva, podiel vo firme patrí pri rozvode do vyporiadania BSM. Tieto spory o obchodné podiely patria k najdlhším a najagresívnejším právnym bitkám na Slovensku.
Čísla o skrachovaných živnostiach a rozpadnutých rodinách jasne dokazujú, že doterajšia politika štátu zlyháva.
Iba ak vytvoríme bezpečné, stabilné a odbyrokratizované prostredie, prestane byť podnikanie slovenských žien hazardom s ich rodinným životom.
Podpora žien v podnikaní nie je otázkou ideológie. Je to čistá ekonomická kalkulácia: ak pomôžeme uspieť ženám, investujeme priamo do stability rodín, rozvoja regiónov a zvýšenia životnej úrovne nás všetkých.
Ženy v biznise jednoducho potrebujeme.